Recenzia: Jedz a behaj

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Autobiografický príbeh človeka, ktorý svojou nezlomnou vôľou a vytrvalosťou dokázal, že elitným športovcom sa môže stať aj ten najmenej fyzicky predisponovaný človek, ak do toho dá všetko.

Myslela som si, že to bude iba ďalšia knižka s návodom, ako “lepšie” behať. O to viac ma prekvapilo, keď autor začal svojím detstvom, pokračoval k štúdiu na vysokej škole a kompletne celú knihu prešpikoval receptmi. Občas sa mi stáva, že kvôli tomu, že sa pri knihe nudím, preskakujem strany, tu som si to nedovolila, lebo každá strana v sebe odhaľovala ďalší beh a ďalší príbeh, na ktorý som bola ukrutne zvedavá.


Scott Jurek je ultramaratónec a vegán. Jedno lepšie ako druhé, poviete si. Ja osobne som po prečítaní knižky bola vegánka tiež, na necelý polrok a varila a behala podľa Scottových návodov. Verte, či nie, ale šlo to. Scott v knihe popisuje to, že ešte v roku 1999 bol nikto. Postavil sa na štart ultramaratónu (Western States), ktorý je naozaj veľmi ťažký, bežíte 100 míľ. A nikto neveril, že vyhrá, a on vyhral. Určil nový traťový rekord, ktorý každý rok posúval. Malý chlapec, ktorý sa vymakal medzi špičku a elitu a prežíval s heslom “Někdy proste musíš”. A to si hovoril pri behoch, kde začínal v 35 stupňoch a pokračoval na hory do mínusov...


Takmer každá kapitola tiež obsahuje tipy, ako lepšie behať- takže ak začínate s behom alebo pokojne, ak ste aj vášniví bežci, verte mi nájdete si tam to svoje. Taký malý “návod” ako jesť a behať.


P.S. Keď knižku dočítate, je dosť možné, že si v zápale nadšenia obujete tenisky a začnete behať- a ani nebudete vedieť ako :). Ja som v deň dočítania vybehla a z toho behu mám tie najlepšie časy dodnes. Cítila som fanatstické odhodlanie a silu, ktorú Scott cez knihu odovzal.


P.S. A vyskúšať si vegánstvo tiež nie je na zahodenie. Alebo sa aspoň inšpirovať Scottovými receptami- skvelá chuť zaručená.