Muž menom Ove

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Pred nejakým časom som sa vás pýtala na knižného hridnu. Zišlo sa mi toľko tipov, že by som mohla čítať ešte dlho -  dlho, a aj tak by som neprečítala všetky knižky so všetkými hrdinami. No ale často sa tam opakoval “nejaký Ove”. A keď mi ho odporučila aj Drominička, no tak som si povedala, dobre Ove, ak si na poličke, kúpim ťa a pozriem sa ti na zúbok. Na poličke knižka bola, asi za 5 eur a o dva dni som ju mala doma.

Ja som ešte takýto typ knižky nečítala. Že sa smejem aj frflem zároveň. Oveho som na jednej strane chápala som prvej sekundy a zároveň som si mrmlala podpod nos, či mu načisto nešibe. Je to starý frloš, asi tak by som ho zhodnotila. Má veľmi veľké srdce, len je čiastočne plné žiaľu a nenávisti k autoritám, ktoré ho prepustili a tiež si so sebou nesie smútok z ne/dávnej minulosti. Ovemu totiž umrela manželka a pol roka po jej smrti ho prepustili z práce. Ostal na svete úplne sám, a preto sa chce zabiť. Chce odísť zo sveta, kde ho nikto nechápe a nikto mu nerozumie.

Ľudia šoférujú Audiny alebo BMW a varia čudnú ryžu. Veria počítačom a jazdia autami v obytnej oblasti. Rozumela mu len Sonja, jeho manželka.. ale tá už tu nie je...

Kde som to skončila? Aha, Ove sa chce zabiť. Lenže ani to nie je také jednoduché. Do susedstva sa nasťahuje nová rodina, ktorá práve vtedy zaklope na dvere. A tak sa začne kolotoč situácií, že Ove si chce ten život zobrať nadobro a stále sa mu nedarí. Zomrieť sa mu stále nedarí…

Kniha je ale napísaná veľmi vtipne, občas som vybuchla smiechom a smiala sa v autobuse plnom ľudí. Smiala som sa vo výťahu alebo na balkóne s vínom v ruke (a že som sa aj pooblievala!). A poviem vám, Ovemu dávam 5* z piatich a knižku vrele odporúčam.

Keď som Oveho dočítavala, bola som sama doma. A ako dobre. Tak som plakala, že som sa nevedela zastaviť. Bolo mi ľúto a smiešne zároveň.

P.S. A cez víkend som videla aj film. Bol naozaj fajn, ale to viete, na knihu sa to nechytalo :). Ale to tak býva vždy.