Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.

Muž menom Ove

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Pred nejakým časom som sa vás pýtala na knižného hridnu. Zišlo sa mi toľko tipov, že by som mohla čítať ešte dlho -  predlho, a aj tak by som neprečítala všetky knižky so všetkými hrdinami. No ale často sa tam opakoval “nejaký Ove”. No a keď mi ho odporučila aj naša ambasádorka Dominika, tak som si povedala, dobre Ove, ak si na poličke, kúpim ťa a pozriem sa ti na zúbok. Na poličke knižka aj bola, asi za 5 eur a o dva dni som ju mala doma.

Takýto typ knižky som veru ešte nečítala. Že sa smejem aj frflem zároveň. Oveho som na jednej strane chápala, ale zároveň som si od prvej sekundy aj mrmlala podpod nos, či mu načisto nešibe. Je to echt starý frloš, asi tak by som ho zhodnotila. Ale má veľmi veľké srdce, ktoré je čiastočne plné žiaľu a nenávisti k autoritám, a tiež si so sebou nesie smútok z ne/dávnej minulosti. Ovemu totiž umrela manželka a pol roka po jej smrti ho prepustili z práce. Ostal na svete úplne sám, a preto sa chce zabiť. Chce odísť zo sveta, kde ho nikto nechápe a nikto mu v ničom nerozumie.

Ľudia dnes šoférujú Audiny alebo BMW a varia čudnú ryžu. Veria počítačom a jazdia autami v obytnej oblasti. Ach jaj, rozumela mu len Sonja, jeho manželka.. ale tá už tu nie je...

Kde som to skončila? Aha, Ove sa chce zabiť. Lenže ani to nie je také jednoduché. Do susedstva sa nasťahuje nová rodina, ktorá práve vždy, keď sa Ove sanží obesiť alebo udusiť plynom... práve vtedy mu zaklope na dvere. A takto pokračuje kolotoč situácií, že Ove si chce ten život zobrať nadobro a stále sa mu  to nedarí. Zomrieť je ťažšie ako si myslel…

Kniha je napísaná veľmi vtipne, občas som vybuchla smiechom a smiala sa v autobuse plnom ľudí. Smiala som sa vo výťahu alebo na balkóne s vínom v ruke (a že som sa aj pooblievala!). A poviem vám, Ovemu dávam 5* z piatich a knižku vrele odporúčam.

Keď som Oveho dočítavala, bola som sama doma. A ako dobre. Tak som plakala, že som sa nevedela zastaviť. Bolo mi ľúto a smiešne zároveň.

P.S. A cez víkend som videla aj film. Bol naozaj fajn, ale to viete, na knihu sa to nechytalo :). Ale to tak býva vždy.