Krivolaká prť je ku šťastiu
- Jazyk: slovenský
- Žáner: Životopisy
- Počet strán: 257
- Rok vydania: 2007
Krivolaká prť je ku šťastiu
- Jazyk: slovenský
- Žáner: Životopisy
- Počet strán: 257
- Rok vydania: 2007
Na túto knižku aktuálne nikto nečaká, máš záujem ty?
Aktuálne nikto neponúka túto knihu.
Chcem predať túto knihu
Chcem si kúpiť, pošlite mi notifikáciu o novej ponuke
Popis knihy
Krivolaká prť je ku šťastiu, ku nešťastiu taktiež veľmo krivolaká... (z plánovanej básne Violy Vyholenej-Šípivej)... Sú také chvíle v našom malom pražskom bytíku, keď ja, v bielom froté župane, s uterákom omotaným okolo rusovlasej hrivy, sedím pohodlne v kresle, potichu si lakujem nechty na strunistých nohách a môj filozof si ma z kresla oproti nenápadne dovzdeláva. Takéto pekné chvíle trávievame spolu odvtedy, čo začal dochádzať vlakom z Brna do mojej petržalskej garsónky. Lebo mne to pripadá vyslovene intímne. To bys neřekla, zlato, hovorí mi napríklad, jak vtipně skrze fraktály pojednává Mandelbrot matrjošku. Alebo že: Já snad budu muset s tím blbcem Chomským souhlasit, poslechni si, co soudí o postřikovém účinku metaforického vehikula na zaplevelená sémantická pole. Mne sa to strašne páči - lakujem si nechty a pritom sa mi len tak bokom rozširujú obzory. Od môjho filozofa už viem, že po Occamovi pomenovali britvu, po Mannovi zase hokejku a podľa Minkowského nazvali dokonca klobásu. A taktiež viem, že ľudia bez dlhých rečí hneď chápu, čo to je, keď sa povie: Kunderova druhá slza alebo Bujakyho falický imperatív, Gottwaldova baranica, prípadne Bagalova Poviedka. A mám taký jeden dievčenský sen. Neviem, či ešte niekedy dostanem nápad napísať nejakú ďalšiu knižku, ale páčilo by sa mi, keby už podľa tejto prvej raz všetci bez dlhých rečí hneď vedeli, čo to je, keď sa povie, že Violino chrumkavé trapasco, napríklad. Svoje umelecké krycie meno Vyholená som si dala podľa knižky tajuplného slovenského autora Maxima E.Matkina, ktorý sa pred čitateľmi skrýva. Aj český spisovateľ Kundera sa skrýva. A po Paríži vraj chodí s nalepenýmmi ryšavými fúzami, aby ho nik nespoznal. Toto keď som sa, strunistá a rusovlasá, dozvedela, nebolo mi viac treba. Rozhodla som sa, že aj ja budem taká: tajuplná Kundera slovenskej literatúry. Ale potom, pri rannej káve, keď obvykle mávam hlbšie myšlienky, som si povedala, že to je sprostosť. Nech len všetci pekne vedia, že túto knižku som napísala ja, Viola Vyholená-Šípivá. Ale len pre tých, ktorým sa bude páčiť, pochopiteľne.
Našli ste chybu?