Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.
Dvojznačnosť etických pojmov
1x
Dvojznačnosť etických pojmov Book: Dvojznačnosť etických pojmov
3 stars - 1
Predmetom tejto práce je skúmanie vybraných etických pojmov z hľadiska ich dvojznačnosti, ba niekde aj viacznačnosti. Termíny ako zodpovednosť, neresť, odpustenie, autenticita, spravodlivosť alebo uznanie sú súčasťou nášho každodenného jazyka, často ich však používame bez rozlíšenia významových rovín v nich obsiahnutých. Napríklad na otázky Čo je zodpovednosť? alebo Čo je spravodlivosť? nemožno odpovedať jednou definíciou, a to nielen preto, že ide o pojmy relevantné tak pre oblasť práva, ako aj etiky, ale aj preto, že aj na pôde etiky sa každý z týchto pojmov reflektuje z viacerých zorných uhlov. Etický subjekt je zodpovedný za svoje činy, ale aj za druhých, pričom v tomto druhom prípade má zodpovednosť predzmluvný základ v záväzkoch, ktoré nie sú predmetom vyjednávania, ale ktoré sú dané ešte pred jej vlastným výkonom (napr. záväzky rodiča k dieťaťu alebo záväzky subjektov poverených chrániť bezpečnosť a majetok iných). Pokiaľ ide o pojem uznania, je známe, že má oporu v Hegelovej filozofii, kde bol vnímaný v súvislosti s konštituovaním subjektivity; nezriedka však prehliadame aj jeho druhú stránku: Uznanie v jeho rôznych formách sa dnes pokladá za jednu z podmienok utvárania sociálne spravodlivej spoločnosti. Odpustenie asociujeme s termínmi prepáčenie, ospravedlnenie, milosť, zhovievavosť a často ignorujeme fakt, že ich nemožno stotožňovať; ba dokonca že v samotnom odpustení fungujú dve odlišné, a pritom navzájom prepojené formy etického vzťahu s druhými. Slovo neresť zvyčajne evokuje niečo negatívne, len zriedka však pripustíme, že môže mať aj pozitívnu konotáciu. Aj samotné termíny morálka a etika sú poznamenané príznačnou významovou konfúznosťou, keď pokladáme za celkom prirodzené používať ich ako zameniteľné. Autorky konkrétnymi rozbormi upozorňujú na to, že práve zohľadnenie polysémickosti etických pojmov je cestou, ako lepšie porozumieť našej etickej skúsenosti, ako si uvedomiť napätie prítomné v týchto pojmoch, implikujúce na jednej strane ich vnútornú obsahovú rozvrstvenosť, a tým aj dynamickosť, a na druhej strane hranice, ktorými sú jednotlivé významové aspekty jedného a toho istého pojmu od seba oddelené.
  1. Odborná literatúra

Dvojznačnosť etických pojmov

Dagmar Smreková , Zuzana Palovičová

Dvojznačnosť etických pojmov

Dagmar Smreková , Zuzana Palovičová

Na túto knižku aktuálne nikto nečaká, máš záujem ty?

Aktuálne nikto neponúka túto knihu.

Pozrieť cenu novej knihy na

Chcem predať túto knihu

Chcem si kúpiť, pošlite mi notifikáciu o novej ponuke

Doplnkové info

Popis knihy

Predmetom tejto práce je skúmanie vybraných etických pojmov z hľadiska ich dvojznačnosti, ba niekde aj viacznačnosti. Termíny ako zodpovednosť, neresť, odpustenie, autenticita, spravodlivosť alebo uznanie sú súčasťou nášho každodenného jazyka, často ich však používame bez rozlíšenia významových rovín v nich obsiahnutých. Napríklad na otázky Čo je zodpovednosť? alebo Čo je spravodlivosť? nemožno odpovedať jednou definíciou, a to nielen preto, že ide o pojmy relevantné tak pre oblasť práva, ako aj etiky, ale aj preto, že aj na pôde etiky sa každý z týchto pojmov reflektuje z viacerých zorných uhlov. Etický subjekt je zodpovedný za svoje činy, ale aj za druhých, pričom v tomto druhom prípade má zodpovednosť predzmluvný základ v záväzkoch, ktoré nie sú predmetom vyjednávania, ale ktoré sú dané ešte pred jej vlastným výkonom (napr. záväzky rodiča k dieťaťu alebo záväzky subjektov poverených chrániť bezpečnosť a majetok iných). Pokiaľ ide o pojem uznania, je známe, že má oporu v Hegelovej filozofii, kde bol vnímaný v súvislosti s konštituovaním subjektivity; nezriedka však prehliadame aj jeho druhú stránku: Uznanie v jeho rôznych formách sa dnes pokladá za jednu z podmienok utvárania sociálne spravodlivej spoločnosti. Odpustenie asociujeme s termínmi prepáčenie, ospravedlnenie, milosť, zhovievavosť a často ignorujeme fakt, že ich nemožno stotožňovať; ba dokonca že v samotnom odpustení fungujú dve odlišné, a pritom navzájom prepojené formy etického vzťahu s druhými. Slovo neresť zvyčajne evokuje niečo negatívne, len zriedka však pripustíme, že môže mať aj pozitívnu konotáciu. Aj samotné termíny morálka a etika sú poznamenané príznačnou významovou konfúznosťou, keď pokladáme za celkom prirodzené používať ich ako zameniteľné. Autorky konkrétnymi rozbormi upozorňujú na to, že práve zohľadnenie polysémickosti etických pojmov je cestou, ako lepšie porozumieť našej etickej skúsenosti, ako si uvedomiť napätie prítomné v týchto pojmoch, implikujúce na jednej strane ich vnútornú obsahovú rozvrstvenosť, a tým aj dynamickosť, a na druhej strane hranice, ktorými sú jednotlivé významové aspekty jedného a toho istého pojmu od seba oddelené.

Našli ste chybu?