Popis knihy

   Claude Monet (1840-1926) skrýva v sebe silnú dualitu. Je považovaný za najtypickejšieho a zároveň za najindividuálnejšieho impresionistického maliara. V r. 1872 namaľoval obraz Impresia - vychádzajúce slnko, podľa ktorého dostala meno celá skupina umelcov, hľadajúca nového hodnoty maľby. Jeho umelecký život bol neustálou konfrontáciou citu a reality, snažil sa o zachytenie prchavého okamžiku, okamžitej nálady a svetla, ktoré v danej chvíli dopadá na krajinu. A hlavne preto, začal maľovať vo voľnej krajine - plenéri a zachytával tú istú scenériu v rôznych okamihoch dňa, vždy pri inom svetle, ktoré pod svojim vplyvom rozbíja ostré línie, mení farbu prostredia a dodáva mu charakteristický nádych a náladu. Typickými ukážkami takéhoto spôsobu práce sú série obrazov Topole, Kopy sena a Katedrála v Rouene, ktorými vo svojej dobe vzbudil pohoršenie a kritiku publika. Jeho námet sa dostal úplne do služieb motívu, ktorý sa stal len obyčajným prostriedkom na vyjadrenie maliarskej techniky.   Monet ako jediný ostal verný impresionistickej technike maľby až do svojej smrti. Zakladala sa na snahe zachytiť okamžik, prchavý dojem pomocou farieb a ťahov štetca. Vždy sa vedľa seba na plátno kládli také farebné odtiene, ktoré pri pozorovaní z diaľky v oku diváka poskladali výsledný efekt. Jeden z najlepších svojich cyklov Lekná - vodné lalie vytváral od r. 1920