Rozhovor so Simou z “Na krídlach kníh”

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Krásna Simona s vynikajúcim vkusom na knihy, ktorá píše perfektný blog,ktorý vám všetkým odporúčam prečítať si. Zaujímavé recenzie na knihy, úvahy o knihomoľskom svete, no verte mi, bude sa vám páčiť!
A do toho nás pravidelne
na Instagrame zásobuje super tipmi na knihy. Aj takto by som opísala adeptku na náš dnešný rozhovor :)

Čo ťa priviedlo k blogovaniu a ku knižkám?

Ku knihám ma priviedla moja sestra. V dvanástich mi kúpila na Vianoce knihu Súmrak. Ležala mi dlho na stole a istým spôsobom ma veľmi lákala, a tak som neodolala. Po Twilighte som prešla na Annu zo Zeleného domu a ďalšie príbehy. Neviem, ako sa zo mňa stal taký “knihožrút”, ale rozhodne neľutujem toho, že som začala Twilightom a nie Harrym Potterom, ktorého som ešte ani neprečítala. Niekedy mám pocit, že keby sa k nemu dostanem, tak v ňom neuvidím také čaro, ako v ňom vidia mladšie generácie.

A čo sa týka blogovania, vždy som obdivovala blogerky, ktoré dostávali “knihy zadarmo.” (Časom som zistila, že to tak vôbec nie je, ale mala som 15, a nevedela som o tom nič.) Boli viaceré neúspešné pokusy, keď som tvorila články a recenzie sama. Neskôr sme dostali so spolužiačkou na strednej škole nápad, že to skúsime spolu (tiež mala svoj blog). A vyšlo to. Myslím si, že nás veľmi odrazila aj prvá spolupráca so Slovartom, ktorú sme akoby “vyhrali”.

Viem, že blog vedieš už od roku 2016, sú to tri roky, aký článok myslíš, sa ti najviac podaril?

Za veľký úspech beriem vždy, keď mi niekto recenziu zozdieľa, alebo hodí na ňu odkaz. Mám vtedy pocit, že tá recenzia sa im naozaj páčila a že to, čo robím, má zmysel. A čo sa týka konkrétne článkov, tak asi ten, v ktorom som sa vyjadrovala na ľudí, ktorí boli nepríjemní a istým spôsobom bolo z nich cítiť závisť a nepochopenie, prečo práve nám posielajú knihy na recenziu. Nazvala som ho O knihách a ľuďoch.

Koľko času venuješ čítaniu?

Záleží od nálady, školy, stresu, cestovania. Niekedy dokážem prečítať celú knihu na posedenie, inokedy ani pár slov. Keď som unavená, nenútim sa do čítania, pretože by to nemalo žiaden efekt a nakoniec by som si to aj tak nepamätala. No teraz zisťujem, že čím hektickejšie obdobie, tým viac čítam. Asi len unikám od toho stresu, od reality.

Taká klišé otázka, obľúbený autor, prípadne žáner kníh (viem, že YA to napríklad už tak veľmi asi nie je… :) ) ?

Milujem reportáže, psychologické romány, klasiku, poéziu, ale zároveň nepohrnem ani trilermi, či spomínanými YA knihami, no je pravda, že už málokedy siahnem po nich. Skôr ma zaujímajú autori, ktorí píšu o reálnom svete, ako o tom vymyslenom. Vo fantasy som ako ryba v mori, ale snáď raz príde ten čas, keď objavím čaro aj tohto žánru.

Obľúbení autori sú Walt Whitman, Oscar Wilde, Irena Brežná, Svetlana Alexijevič, Asne Seierstad, Maxim E. Matkin a mnoho iných.

S ktorou knižkou postavou sa “stotožňuješ” ?

Asi so žiadnou. Našla som už postavy, ktoré mali podobné niektoré vlastnosti ako ja, správali sa ako ja, ale nenašla som postavu, ktorá by bola vyslovene na môj obraz a vedela by som pochopiť všetko, čo robí.

Ako som tak rolovala tvoj Instagram, všimla som si, že v poslednej čítam podobné knihy ako ty - inšpiruješ ostatných. Ako to vnímaš? (predsa len viac ako 1500 sledovateľov, to je veľa ľudí :)) )

Veľmi ma to teší. Je to neuveriteľný pocit, keď ti niekto povie, že si kúpil knihu na základe tvojho odporúčania a páčila sa mu. Skvelé knihy by si mali nájsť svojich čitateľov.

Čo máš na knihách a čítaní najradšej?

Som asi jeden z mála ľudí, čo miluje opisy. Asi preto mi aj veľmi “sedia” ruskí klasici. I keď je pravda, že v niektorých prípadoch sú opisy úplne zbytočné a nevytvárajú taký efekt, aký by mali. Čo je väčšinou problém v súčasnej literatúre. Ale taký Follett je skvelý.

Na čítaní mám, ako väčšina, rada únik od reality, taktiež momenty, keď sa ma slová dotknú, keď ma dokážu rozplakať, zaryť sa mi hlboko do srdca a niečo vo mne zanechať.

Nedá mi neopýtať sa, ako si sa dozvedala o nás, Čarovnej poličke? Bola si jednou z prvých, ktorí nám spravili menšie promo sami od seba :)

Neviem, či som nenarazila na Čarovnú poličku náhodou. Som menší stalker, asi preto viem veľa vecí, čo sa deje v knižnom svete. A nápad sa mi veľmi páčil, tak prečo nepodporiť? Moja druhá polovička blogu hneď pokúpila množstvo kníh a celá šťastná bola.

Čítala som tvoj blog o tom, že bežne trápi blogerov a zaujalo ma, čo robiť, keď nie jechuť dočítať knihu… Mne sa to stáva bežne, obyvkle knihy zavriem a nejdem ďalej. Čo spravíš ty, ak je kniha vážne “prepadák”?

V živote som nedočítala iba jednu knihu. Mala vyše 600 strán a môj mozog na ňu jednoducho nemal. Väčšinou sa však snažím zatknúť všetky zuby a knihu prečítať. Teda pokiaľ ide o recenzný výtlačok. Ak mám knihu, ktorú som si sama kúpila a nepáči sa mi, tak ju odložím a nechám na inokedy. Vezmem ako príklad knihu Sentimentálny román. Snažila som sa ho prečítať trikrát, no vôbec mi to nešlo, nedokázala som sa začítať a celý príbeh mi prišiel nechutný. Keď som sa však pustila do nej tento rok, nemohla som povedať nič zlé. Na niektoré knihy jednoducho musí človek dospieť. No na druhú stranu sú knihy, na ktoré ani toto neplatí.

Na aké knihy sa chystáš tento rok? Máš už nejaké v poradí?

Hlavne dočítať resty. Každý mi tvrdil, že vysoká škola je úplne skvelá v tom, že sa neučíme počas celého roka, iba na zápočty a skúšky. Trochu som sa teda prerátala a už dlhšie meškám s dvoma knihami, ktoré už snáď prečítam.(Ešteže ma chápu, nerobím to naschvál.)

Inak ale nemám presný zoznam, pretože nikdy sa nim neriadim. Aj tak si vždy rozčítam knihu podľa nálady. Ale určite sa chystám na nové absyntovky, to je jasné. ;)