Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.

Rozhovor s Veronikou z "Knižnice u Veron"

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Obdiv každej mamičke, ktorá číta. A myslím tak, že viac ako knihu ročne :). U Veroniky tých prečítaných kníh za rok nájdete habakuk. Ak hľadáte inšpiráciu čo čítať, alebo sa len pokochať krásnymi fotkami, určite odporúčam Knižnicu u Veron. A keďže Veronika bola jeden z vašich tipov na to, koho vyspovedať, tak som jej napísala a spravili sme spolu tento rozhovor. Tak poďme na to.

Prvú fotku na Instagrame más z roku 2017? Čo ťa viedlo k založeniu #bookstagramu?

Kým som si nezaložila knižný instagram, tak som pridávala fotky kníh na môj osobný účet. Neskôr sa mi zdalo neprehľadné, že sa medzi fotkami môjho dieťaťa a našich výletov objavovali fotky kníh, tak som si založila druhý účet s knižkami, ktoré čítam. Zároveň rada fotím, takže som spojila príjemné s užitočným :)

 

Čo ťa priviedlo k čítaniu?

Asi mama. To ona mi vždy kupovala jednu knižku k narodeninám, alebo na Vianoce. Nepamätám si, že by s nami (ako s deťmi) čítala, ale mám z tej doby odložených ešte kopec detských kníh, takže musela ma viesť k láske ku knihám. A potom samozrejme knihy samotné a všetky tie úžasné príbehy. Vyrástla som na Medzi nami dievčatami, alebo na Alfredovi Hitchcockovi a jeho Troch pátračoch. Neskôr som “kradla” mame Steelovú z poličiek a prišla na chuť S. Kingovi, J. M. Simmelovi, alebo Agathe Christie. A ešte za vášeň ku knihám ďakujem Astrid Lindgrenovej. Snáď si jej knižky bude chcieť čítať aj môj syn.

Máš mesačný limit pri kupovaní kníh?

Mám, ale nedodržiavam ho absolútne vôbec. :) Ak by som ho chcela dodržiavať, tak by sa nemohli dať objednávať knihy cez internet a kníhkupectvá by som musela obchádzať oblúkom. Ale som toho názoru, že kniha je dobrá investícia a nie je mi ľúto dať za knižky peniaze.

Akú najlepšiu knihu si čítala?
Nedá sa povedať len jedna najlepšia. :) Roky milujem knižku Láska je len slovo od J. M. Simmela. Je to román (nielen) o láske, ktorý nekončí tak, ako by sme možno chceli. Ako mame sa mi dostala pod kožu kniha Vše, co jsme si nikdy neřekli od Celeste Ng. Musím spomenúť aj Hanu od Aleny Mornštajnovej, alebo Na jih od hranic, na západ od slunce od Murakamiho. To sú knižky, ktoré mi ani po dočítaní neschádzali z mysle.

Máš obľúbené miesto na čítanie?
Čítam v podstate kdekoľvek. Ale najradšej večer v posteli, keď už muž a syn spia a v dome je absolútne ticho. To čítam aj dlho do noci a ráno (unavená) si poviem, že už to neurobím. Ale príde večer a znovu sa to opakuje.

Čítačka alebo kniha?
Určite kniha. Čítačku ani nevlastním. Mám síce pár kníh v tablete, ale iba pre ten pocit, že “keby niečo”. Ale “keby niečo” ešte nenastalo, čiže aj v kabelkách ťahám knihy (ak cestujem) :)

Kedy stíhaš čítať pri malom?
Čítam cez obed, keď spí. A čítam večer, keď zaspí. Teraz chodí do škôlky, čiže mám opäť viac času. Naučila som ho ľúbiť knihy, takže ak nečítam svoje, tak čítame spolu tie jeho. A to ma tiež baví. Starí rodičia tiež nebývajú najbližšie, čiže aj tú hodinu a pol v aute viem využiť na čítanie.

Aká kniha ťa prekvapila tento rok?
Tento rok ma v pozitívnom slova zmysle prekvapila kniha Kosec od Neala Shustermana. Už len kvôli tomu, že je to fantasy žáner a ja fantasy nezvyknem čítať. Okrem toho je to veľmi dobre napísané a dejovo zaujímavé. A ešte Proti všetkým pravidlám od Ariel Levy. Je to autorkin memoárový román, čo tiež nezvyknem čítať. Ariel ma zaujala ako človek a po dočítaní som na ňu nemohla prestať myslieť.

Aký je tvoj najviac obľúbený žáner a aký naopak najmenej?
50% v mojej knižnici sú trilery. Ostatných 50% je rozdelených medzi ostatné žánre. Čiže najobľúbenejší je asi triler/krimi. Kedysi som nemala rada historický román, alebo som si nevedela predstaviť, že ma bude baviť reportážna literatúra. Teraz prečítam takmer čokoľvek. Ale odkedy som mama, tak už menej často beriem do rúk horory a trilery, ktoré obsahujú litre krvi, "odseknuté hlavy" a pod. Skôr si viem užiť psychologický triler. A veľmi málo čítam knihy, kde sa spomína (aj keď len okrajovo) vojna. Mrzí ma to, ale nezvládam to. Poslednú tretinu Mornštajnovej Hany som preplakala.

Veroniku určite odporúčame sledovať :)