Ďalšia skvelá blogerka, ktorú som sa rozhodla vyspovedať sa volá Peťa. Instagram je naozaj čarovné miesto a keď som natrafila na jej krásne fotky a skvelý blog, na ktorom pravidelne pribúdajú články, rozbehli sme menšiu spoluprácu :-).
Ahoj Peťa, ďakujem za prijatie výzvy na pár otázok. Skús mi povedať tri slová, ktoré ťa 100% vystihujú.
Povedať ukecanej učiteľke, aby vybrala na charakteristiku len tri slová, nie je práve najlepší nápad :) A je veľmi ťažké si vybrať, no myslím si, že by to mohli byť:
1.reč - stále rozprávam, niekedy sa bavím aj sama so sebou, ale zakrývam to tým, že “učím” svojho dvojmesačného syna rozprávať (ešte mi to nikto nezožral)
2.ochota - ja som ten blbý typ človeka, ktorý pomôže najskôr ostatným, až potom sebe a väčšinou to dopadne tak že, za dobrotu na žobrotu, a som v tom nepoučiteľná
3.prokrastinácia - stále odkladám povinnosti. Rada sa vyhovorím na to, že som unavená alebo si chcem spríjemniť voľné chvíle, a potom vôbec nestíham :)
Čítala som tvoj blog o svetoznámych knižniciach, ktorú túžiš navštíviť najviac a prečo?
Ja som dávno (asi na strednej som vtedy bola) videla film Hľadači pokladov a tam ma veľmi zaujala Kongresová knižnica. Myslím, že keby som si mohla vybrať, určite zájdem tam.
Máš obľúbené miesto, kde čítaš najradšej?
Keď som bývala u našich, bola to záhradná hojdačka. Vzala som si kávu alebo nejaký chladený nápoj (lebo však ako študentka, neskôr učiteľka som mala čas len v letných mesiacoch) a dokázala som tam stráviť hodiny. Teraz sme sa s mužom presťahovali do bytu a myslela som si, že aj tam si urobím nejaký čitateľský kútik, no starostlivosť o synčeka mi naozaj dáva zabrať, preto som rada, keď si niečo prečítam aj v kuchyni a je mi jedno, že sedím na nepohodlnej stoličke a nevykladám si nohy a nedýcham čerstvý vzduch a pre plač možno nestihnem dočítať stranu :)
Pamätáš si prvú návštevu knižnice?
No, ani veľmi nie, ale myslím, že to bolo preto, lebo knihy mi požičiavala od kolegýň v práci moja teta a sem-tam som knižky dostala ako darček, preto som sa do knižnice dostala až asi v siedmej triede. Spolu so spolužiačkou sme si vybavili čitateľský preukaz do knižnice v Žiline a keď sme tam mali cestu, vždy sme sa zastavili.
Koľko máš práve rozčítaných kníh?
Ja nikdy nečítam viac ako jednu knihu naraz. V tomto som ako blázon :) všetko musí mať svoju postupnosť a všetko musí byť parádne zorganizované a uložené (viacerí sú preto zo mňa na nervy) a nepustím sa do ďalšieho príbehu, kým nie som za tým prvým. Takže preto mám rozčítanú len jednu.
Povedz nám o jednej knižke, ktorá je pre teba srdcovka a skús nájsť takú, ktorú aj ľutuješ, že si čítala (ak taká je).
No najradšej mám Búrlivé výšiny, ale milujem všetky diela od E. M. Remarqua a tu si neviem jednu vybrať. A čo sa týka ľutovania, že som niečo čítala… ani tak veľmi neľutujem, ako ma skôr nezaujala Niečo viac, ale predpokladám, že to bude tým, že nepatrím medzi cieľovú skupinu čitateľov tohto autora. Myslím, že dielo bolo určené pre inú vekovú kategóriu.
Kde berieš inšpiráciu pri fotkách na Instagrame?
Väčšinou si námet pre fotky vymýšľam sama. Vidím nejakú peknú ozdobu, kyticu či prostredie a hneď sa snažím nejako naaranžovať knižku, aby to bolo zaujímavé nielen pre mňa, ale hlavne pre mojich sledovateľov. No nájdu sa aj také fotky, ktoré vznikli po tom, ako som videla na inom bookstagrame niečo inšpirujúce. Ale rada som sama sebou a rada tvorím zo srdca.
Najčudnejšie miesto kde si si čítala?
Tak neviem, či je to práve najčudnejšie, ale keď som bola malá, otec niečo prerábal v dome a ja som sa nemohla sústrediť na čítanie kvôli hluku. Viem, že bola zima, vonku bolo asi mínus dvadsať stupňov a ja som si vzala sánky a šla na zasnežené pole, kde som si na ne sadla a čítala si. Dokonca si pamätám aj titul, Anna z Avonlea. Sedela som v tej zime asi tri hodiny a napriek tomu, že svietilo slniečko, ísť si niekam na okraj lesa v tuhej zime čítať doteraz nepovažujem za práve najlepší nápad :)
Ako vnímaš knižné výzvy?
S knižnými výzvami nie som veľmi stotožnená, napriek tomu, že som sa do mnohých (väčšinou mojich osobných) zapojila. Myslím si, že ide len o prekonávanie seba alebo iných zúčastnených v počte strán či kníh za nejaké obdobie a pod. Ak má niekto rád literatúru, nepotrebuje na to súťaž či výzvu, bude si čítať preto, lebo ho to baví a toto je práve tá skutočnosť, ktorá sa u mnohých čitateľov vytráca, lebo chcú dosiahnuť nejakú pomyselnú métu namiesto toho, aby naplno prežívali estetický zážitok z prečítaných kníh.
Skús popísať svoj život 3 knihami - či už príbeh alebo len názov :)
Fúúúha! Tak momentálne je to knižka, v ktorej sa nájde nejedná matka a to je Som mama od Kristíny Farkašovej (teraz Tormovej).
Matky pochopia, nematky si to dobre premyslia a myslím, že ani jedna skupina nebude nakoniec ľutovať :) V detstve som sa videla v postave Anny Shirleyovej (Anna zo Zeleného domu - L. M. Montgomeryová), pretože je rovnaký rojko a rovnaký pojašenec ako ja. A mám taký pocit, že v blízkej budúcnosti bude moju osobu vystihovať knižka Najkrajšie riekanky alebo Prostonárodné slovenské povesti alebo iná deťom venovaná záležitosť, pretože už teraz hovorím synovi básničky a dochádza mi materiál :)
Fotografie sme si vypožičali z Petinho IG, samozrejme, s jej súhlasom.
P.S. A to vám poviem, ťažký oriešok vybrať iba pár :)
