Na Lenkin Instagram som natrafila náhodne. Upútala ma jedna fotka, druhá, piata, no a potom som si všimla, že si píše aj blog. Zabrúsila som naň a strávila tam takmer hodinu. Recenzie na knižky, inšpirácie DIY a tiež vlastná tvorba ma nadchli natoľko, že som Lenku poprosila, aby mi zodpovedala pár otázok .
Lenka, predstav sa prosím našim knihomoľom, sprav nám o sebe také malé “bio“. Predstavovať sa pár slovami je pre mňa jedna z najťažších vecí na svete. V hlave mi zrazu behajú tisíce myšlienok a ja si neviem vybrať. Mám 25 rokov, v hlave vždy kopec snov a myšlienok, som milovníčka vône antikvariátnych kníh, fľakov od atramentu, pečatenia listových obálok. Zbieram šálky, netradičné čajové vrecúška z rôznych kútov sveta, rada relaxujem prezeraním starožitností, hľadaním pokladov v sekáčoch... Aj vo svojom voľnom čase milujem slovenský jazyk a literatúru a sobotný večer som schopná stráviť tým, že vypĺňam gramatické cvičenia v starých cvičebniciach (do tejto odpovede ma naozaj nikto nenútil :)) Uzavriem to snáď už len tým, že som introvert a rada sledujem detaily, ktoré mnohým ľuďom na ulici unikajú.
Aký bol tvoj prvotný impulz, že si začala písať blog? Plus, všetky fotky na tvojom IG sú naozaj precízne spracované, venuješ tomu veľa času?
Za svoj život som vystriedala celkom veľa blogov, odmalička som mala tendenciu “obnažovať” svoje vnútro fotkami, obrázkami, textami. Ale až pri tomto poslednom blogu som naozaj spokojná s jeho témami a predovšetkým jeho názvom a smerovaním. Ako prvotný impulz by som teda mohla označiť túžbu po sebavyjadrení, keďže v súkromnom živote som introvert.
Fotkám na instagrame venujem trochu viac času, ale fotenie je spolu s čítaním jedna z mojich najväčších vášní a svoj instagram vnímam ako svoju vizitku, preto sa usilujem o to, aby ma dokonale vystihoval a ukázal mojím sledovateľom, aká som.
(pozn. Pozrite si určite aj Lenkin blog)
Pamätáš si svoju prvú prečítanú knižku?
Už od mala som zbožňovala čítanie a najradšej som mala sériu kníh s názvom Zuzanka a aj Heidi, dievčatko z hôr. :) To boli asi moje prvé knihy.
Ktorá knižka v tebe zanechala veľký otáznik?
Určite komiksová kniha Maus o holokauste a Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevič. To stretnutie so surovosťou a naturalistickými opismi doteraz držím v hlave a spracovávam ho.
Máš miesto, kde čítaš najradšej? (podľa tvojho IG by som to tipovala na nádherné žlté kreslo :) )
Tak to si trafila! :) Kreslo sa radí medzi tie miesta, rada však čítam aj vonku a v dopravných prostriedkoch, najmä vlakoch.
Viem, že si popri škole pracovala ako učiteľka slovenčiny a literatúry. Ako dnes čítajú deti? Nie sú všetky pripútané k telefónom?
Trochu poopravím. Pracovala som, momentálne sa učiteľstvu nevenujem, ale ak všetko vyjde podľa plánu, čoskoro možno opäť budem stáť za katedrou, no nechcem predbiehať udalosti. Musím však priznať, že inšpirovať dnešné deti k literatúre je mimoriadne ťažké. Vždy sa nájde v triede jeden-dvaja, ktorí sú zanietení pre knihy a pred hodinou mi s radosťou bežia povedať, čo nové prečítali, no z globálneho pohľadu vidím zhoršenie. Ešte stále sú však autori a určité témy, ktoré dokážu zaujať každé, aj to najskeptickejšie dieťa. K téme ešte jeden vtipný moment z praxe. Keď som sa piatakov spýtala, čo pre nich predstavuje knižnica, aký k nej majú vzťah, zborovo odpovedali: ,,Dom hrôzy.” :) No práve to som vnímala ako 1 z najkrajších vecí na učiteľstve: svojou láskou k literatúre prenášať svoje nadšenie aj na deti. Zvykla som nosiť aj peračník a tašku s Malým princom a musím povedať, že to naozaj fungovalo. :) Doteraz ma mnohé moje žiačky sledujú a píšu mi, že sa im veľmi páči obsah, ktorý pridávam. Je to ten najhrejivejší pocit na svete.
Máš obľúbeného autora?
Sú autori, ktorí sa môjho srdca dotýkajú akosi viac, ale ten zoznam sa občas trochu obmieňa, respektíve medzi seba prijíma nových členov. Stálicami pre mňa ale sú rozhodne Umberto Eco, Boris Vian, William Saroyan, Peter Krištúfek a Julo Satinský, z poézie určite Ivan Štrpka a Mila Haugová.
Začítala som sa na blogu do tvojej tvorby a veľmi sa mi páčili poviedky -obzvlášť tá z knižnice... Zvažuješ časom aj vlastnú knižku, zbierku poviedok, román?
To ma veľmi teší, ďakujem. Áno, uvažujem nad tým, už od detstva je mojím snom vydať svoju vlastnú knihu, no veľakrát moje pokusy ostávajú len zavreté v zásuvke či roztrhané v koši. Mám pocit, že na napísanie knihy som veľmi netrpezlivá a sebakritická, no verím, že toto negatívum prekonám, množstvo príbehov totiž v hlave mám už napísaných, už to “len” preniesť na papier. :)
Odkiaľ si sa dozvedela o poličke?
Dozvedela som sa o nej z instagramu inej zanietenej čitateľky, @caroknih. Aj pre toto milujem to pomyselné spoločenstvo knihomoľov na Instagrame, nachádzam v ňom množstvo inšpirácie a zaujímavých stránok a projektov. :)
Čo hovoríš na Čarovnú poličku?
Niekedy bývam zo stále nových a nových bazárov vznikajúcich na internete trochu unavená, no po tom, ako som nazrela na Čarovnú poličku, absolútne sa vymykala všetkému, čo tu už doteraz bolo. Predovšetkým oceňujem to, že stránka je zameraná výlučne na knihy, je preto útulným miestom pre knihomoľov, ktorí chcú na kúpe knižiek trochu ušetriť, no zároveň tu možno naraziť aj na knihy, ktoré sú už dávno v iných kamenných či internetových kníhkupectvách vypredané. Nadšená som hlavne z toho, ako táto stránka šetrí čas, vždy ma totiž od pridávania kníh na bazároch odrádzalo to zdĺhavé fotenie a nahadzovanie popisov k fotkám. U vás stačí zadať prvé písmená názvu a som automaticky prepojená na peknú produktovú fotografiu knihy, anotáciu knihy, rok vydania a ostatné užitočné informácie.
Lenke veľmi pekne ďakujeme za rozhovor :-).
Fotografie sme si vypožičali z Lenkinho IG, samozrejme, s jej súhlasom.