Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.

Rozhovor s blogerkou Drominička

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Obdivujem všetky ženy, ktoré majú deti a zároveň aktívne čítajú. Zorganizovať si čas, nájsť v sebe tú chuť a tak ďalej… :) Dominika je perfektný príklad čítajúcej mamičky, ktorá má perfektný Instagram (ktorý ma mimichodom presvedčil na Príbehy na dobrú noc pre rebelky, Mlieko a med, tiež Tetovača z Auschwitzu a asi si kúpim aj Gerdu :) ). Okrem Instagramu píše Dominika ešte aj blog. Úprimne a od srdca.

Dominika, ako by si sa opísala tak 3 slovami?
Obyčajná knihofilná introvertka

Je ťažké skĺbiť malé dieťa, čítanie, Instagram a ešte aj blog?
Paradoxne práve materská “dovolenka” mi otvorila dvere do kníh v takom rozmere ako to je teraz. Samozrejme vždy som čítala a čítala som rada, ale nemala som popri práci toľko času. A raz mi niekto povedal v čase, keď som bola tehotná, že “čítaj pokiaľ môžeš, keď sa narodí, tak sa k tomu nedostaneš.” A to ma asi vyburcovalo k tomu, že chcem každej mamičke ukázať, že sa to dá. Vždy sa nájde počas dňa chvíľka. Niekto si sadne pri TV alebo sa hrá so smartfónom, ja mám pri sebe vždy knihu. Čiže dá sa to skĺbiť, ale treba si vedieť spraviť režim s bábom a samozrejme mám aj skvelého muža. :)


Taká rečnícka otázka k blogu,chce sa ti vždy písať? :)
Musím priznať, že chce. Keď dočítam knihu, tak nezačnem ďalšiu, pokiaľ nespravím recenziu. Snažím sa ju napísať hneď, pokiaľ mám ešte v sebe pocity a myšlienky z práve dočítanej knihy. Zároveň sa teším na ďalšiu a tak mám vždy silnú motiváciu. A keďže mám (väčšinou) šťastie na dobré knihy, tak sa chcem podeliť s mojimi čitateľmi, prípadne ich motivovať, aby si knihu tiež prečítali.


Čo najradšej čítaš malému Maťkovi?
U Matejka zatiaľ prevládajú leporelá. Hoci zatiaľ ich vníma oblizovaním :) a trochu už aj obrázkami. Ale čítala som mu Gerdu a neplakal, takže dobré znamenie. Pokiaľ bol v brušku, tak sme mu čítali každý deň. Teraz toľko nevydrží počúvať, ale myslím, že časom nám dá šancu. Ku knihám ho určite vedieme. Nielen k čítaniu, ale aj k tomu, aby si knihu vážil a netrhal.


Aký bol prvotný impulz, že ja teda budem blogovať?
Nikdy v živote by mi nenapadlo mať blog. Ale vďaka Instagramu som spolupracovala na pár mini recenziách pre jedno kníhkupectvo a bola som na seba veľmi pyšná. Až jedného dňa mi moja kamarátka Ľubka len tak zo srandy napísala, že by som sa tým mala po materskej živiť. Aj keď živiť sa tým zrejme nebudem, tak vo mne skrsla myšlienka, že si vytvorím stránku, kam po prečítaní knihy napíšem svoje pocity. Viac-menej pre seba, aby som nezabudla, či sa mi kniha páčila alebo nie. Potom sa však začali ozývať ľudia a ja som bola v šoku, že to okrem mňa a Ľubky (tá to mala povinné) niekto číta. Neskoršia spolupráca s vydavateľstvami už bolo pre mňa niečo, o čom som ani nesnívala :)

Pamätáš si svoju prvú prečítanú knižku?
Toto je ťažká otázka. Zrejme to bola nejaká detská. Ale prvá, ktorá mi utkvela v pamäti je práve Malý princ. Hoci vtedy mi prišla ako veľká blbosť, lebo som jej nerozumela. Vtedy som ešte netušila, že to bude láska na celý život.

Presne, Malý princ, recenziou na túto knižku aj začína tvoj blog (a viem, aj že máš aj taký kryt na telefón :) ). Čo je pre teba z Malého princa aktuálne dôležité, čo by chcela odkázať aj ostatným?
Áno, Malý Princ je moja veľká srdcovka. Mám ho v slovenčine, angličtine a v inej ilustrovanej podobe. A milujem aj doplnky s týmto motívom - kryt na telefón, nálepky na stenu a dokonca aj ponožky. A ak by som si raz v živote mala vybrať tetovanie, tak by bolo s Malým princom. Pre mňa je to kniha, ktorú môžem prečítať aj 10x a vždy v nej nájdem niečo iné. Niečo, čo som v tej knihe dovtedy nezbadala, ale v danej životnej situácii mi to dalo veľa. Kniha je natoľko nadčasová, že v nej vidíme aj po rokoch aktuálnosť doby. Alkohol, posadnutosť peniazmi a aj to, aké je priateľstvo krehké.

Máš vo svojej zbierke knižku, ktorá v tebe zanechala niečo viac? Či už pozitívne, negatívne… Silné pocity, rozrušenie, rozčúlenie?
Vždy je to zrejme tá kniha, ktorú som práve dočítala. Ale v tomto roku ma nadchla kniha Medveďovce (Fredrik Backman). Tu som mala pocity zúfalstva, radosti, ľútosti aj nádeje. Jednoducho v nej bolo všetko. Odporúčam.


Všimla som si, že najviac recenzií máš na romány, je to žáner, ktorý ti je najbližší?
Román je veľmi široká škála kníh. Môžu byť ľúbostné aj tragické či historické a preto je u mňa v tejto kategórií toho najviac. Romány mám rada, ale v poslednom čase ma zaujali aj trilery a viac sledujem aj detské knihy. Snažím sa dať šancu každej knihe. A aj keď sa mne nepáči, tak v nej nájdem pozitíva pre ľudí, ktorým sa páčiť môže. Veď zrejme preto je vo svete toľko kníh, no nie?

A posledná taká večná knihomoľská otázka : čítačka verzus papierová knižka :)
Preferujem papierové knihy, ale po veľmi dlhom odmietaní som si nakoniec predsa len zaobstarala aj čítačku. Na cesty je skvelá a zmestí sa tam veľa (hrubých) kníh a nebolia ma z nej oči. ALE vôni knihy sa žiadna čítačka nevyrovná.

Fotky sú z Dominikinho blogu a Instagramu, rozhodne odporúčam nahliadnuť a sledovať, je veľmi inšpiratívna ;).