Recenzia: trilógia PLACEBO

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Asi sa budem opakovať, ale som vďačná za každú jednu slovenskú autorku. Síce čítam aj množstvo zahraničných autorov, ale vždy sa teším, keď idem do slovenskej tvorby. Takže dievčatá, ďakujem vám všetkým, že píšete.
Celú trilógiu Placebo som si prečítala počas jedného týždňa - to je prvý znak, že to bolo dobre- a ja som bola fakt zvedavá, čo bude ďalej. A hltala jendu knihu za druhou.
* mám tu aj spoilery, takže pozor!

 

ON
V prvom dieli sme sa zoznámili s Emou, jej prácou a kamarátkami dvojičkami (tie som si obľúbila veľmi rýchlo) a hlavne, jej šéfom Chrisom. Ema si v princípe drží mužov dosť od tela, od začiatku si pamätám hlášku “ja nerandím”. Prežila niečo, o čom sa nechce len tak s niekým baviť. Tu oceňujem Baju, že vytiahla takú tému - je to silné a fakt smutné. A autor musí vedieť ako to opísať a narábať so slovami, aby to čitateľa zaujalo a zároveň neodradilo. 
Hneď v úvode som natrafila na svoju srdcovú pesničku “Shut up and dance”, tak som sa vyškierala od ucha k uchu. V knihe je veľa jemnej erotiky, čo môže mať za následok, že si niekto povie, že je to také slovenské fifty shades, ale čo ja viem, neporovnávala by som to tak, lebo Placebo je hlavne o inom. 


Postava Chrisa bola úžasná, nemala by som problém sa zamilovať :). Vysoko oceňujem opisy, keď sa Ema ocitla u Chrisa doma, mala som pocit, že tam sedím s nimi, všetko som si dokázala verne predstaviť.
Len slovo dá slovo, Ema sa do Chrisa zamiluje, prizná a odhodí svojich démov, chvíľku je dobre a potom to príde. Lebo nič pekné netrvá večne. Au. Sklamanie a bolesť… Tu v tejto chvíli som bola vďačná, že mám hneď aj pokračovanie, lebo to bolo ako s Royalovcami, After, MUSELA som čítať ďalej :)

 

JA
Mier medzi bývalými milencami nebol možný, pretože ich horúce hlavy boli plné vlastných právd a predsudkov. Dokážu sa nakoniec preniesť cez prekážky, ktoré im život hádže pod nohy, alebo sa navždy rozlúčia?
Vopred hovorím, z celej trilógie som si túto obľúbila najviac. Ema cestuje do Talianska, konkrétne do Milána, aby v rámci práce robila na zákazke Rossi a Chris, napriek tomu, že nie sú spolu sa vydá za ňou. Neviem, či to bolo čaro Talianska alebo všetko čo sa dialo, ale tieto časti boli moje obľúbené.
Osobne ma veľmi zabolelo, keď Ema odišla z Pierce ani co. ale videla som, že je lepšie nebyť Chrisovi nablízku. V tejto časti bolo viac rozuzlení, za ktore som bola vďačná, lebo všetko bolo nakoniec inak, ako som si myslela :O A takmer som si povedala, že žili šťastne, až kým nepomreli, ale… nie. To by nešlo, a preto Baja napísala ešte jedno Placebo, My.


MY
Túto som dala za rekordný čas, jedno poludnie. Jednak som bola fakt zvedavá a jednak, kniha mala od polovice poriadny spád. Najskôr som si hovorila, že čo už môžu tí dvaja zažiť, keď sa v druhom sklamali, našli a zistili, že bez seba nemôžu žiť?
V MY sa Stretáme s Eminými démonmi osobne, čo bolo popravde dosť desivé, chvíľami som premýšľala, čo vlastne robiť, lebo Ema bola postavená pred také rozhodnutia…. asi by som sa vždy rozhodla opačne, ale ktovie aké by to malo následky.
Záver knihy prehupol z romantického príbehu do napínavej detektívky a ja som si jednou rukou držala ústa a druhou čítačku. Nebudem nič prezrádzať, lebo tento diel bol fakt dosť akčný a malo to riadny spád.

 

A kto by si mal prečítať Placebo?
Všetky romantické duše alebo aj tí, ktorí si chcú prečítať príbeh dvoch ľudí, ktorí najskôr nevedia byť ani spolu, ale ani bez seba. A rovno všetky tri časti. Jedna vám stačiť nebude a pri druhej zase budete zvedaví, o čom je tretia.

A čo mňa ešte týka:
-postava, ktorej som absolútne neprišla na chuť ani v jednom diele bol Mike (a viem, viacerí ste ho možno mali radi, ale mne fakt veľmi nesedel, neviem prečo).
-Ema je typ človeka, ktorý by ma vedel pekne naštvať rozhodnutiami a správaním, ale práve preto som bola rada, že mala spolubývajúce dvojičky, ktoré jej vždy pomohli
-Desire by som vytrhala vlasy, ale popravde bez nej by to nebolo ono ;)
-moje sympatie si získala Claire a Emin skutočný otec :)
-pri Zaynovi sa mi dvíhal žalúdok, a to som si ho nevedela ani predstaviť

A ešte niečo, čo sa podľa mňa v dnešnom svete fakt nevidí: Baja na konci knihy poďakovala svojej kamarátke a tiež autorke Michaeale Zamari - musím povedať, že som nadšená z toho, že tu nepanuje žiadna extrémna rivalita.

A tiež som v knihe našla krstnú mamu Placeba - našu Jaji :) 

Baji želám, aby napísala ďalšiu knihu (pokojne aj detektívku), rada si ju prečítam. A ďakujem za dôveru.

P.S. Ale jedno si musím uznať, že keby som mala papierovú knihu, tak by som asi stále nakúkala dopredu o jednu stranu, o dve a nechcela čakať :) toľko k mojej zvedavosti pri čítaní ;)