Recenzia: Trhlina

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

(moja recenzia obsahuje aj spoilery, len aby ste vedeli :-)

V prvom rade musím povedať, že recenziu príše strachopudko :) Tak aby ste vedeli, veľmi sa bojím rôznych “nadprirozdených javov” a podobne. Ak ste na tom lepšie, Trhlina sa vám možno nebude zdať vôbec desivá, tak ako mne.

Trhlina ako film 9/10 *
Prvý som videla som film. Dobré spracovanie, mňa to teda vydesilo natoľko, že niektoré scény som pozerala len prsty alebo ešte lepšie cez sveter. Napriek tomu, že som sa po filme bála ako čert kríža, rozhodla som sa prečítať si knihu. Lebo hneď potom, ako som sa vás na poličke spýtala kniha/film, napísali ste mi, aby som sa okamžite vrhla na knihu. A ja na vás vždy dám. Aj za cenu toho, že sa bojím :-)

Trhlina ako kniha 10/10 *

Odmyslime si, ako som sa bála. Tak tá knižka bola báječná. Písaná takým štýlom, že sa nedala pustiť z ruky (mňa k tomu prinútilo len to, že sa stmievalo, lebo plán bol ten, že potme nečítam- potme sa bojím). “Čítala sa sama”, každú stranu som doslova hltala. Úvod ma vtiahol do deja tak, že aj keby sa v tej knižke už dialo neviem čo strašidelné, aj tak ju budem čítať a dočítam. Lebo zvedavosť ma hnala ďalej neskutočne!

Tento záhadný príbeh vyrozprával autorovi Igor, ktorý zažil na Tribeči vskutku podivné veci. Je to na každom z nás, či tomu budeme/nebudeme veriť. Všetko prebehlo cez nahrávky, ktoré si Karika počas rozhovorov s Igorom robil. Tam sa mi veľmi páčilo, že Igor priamo prehovára ku Karikovi “nepozeraj na mňa tak…” a on zachoval všemožnú autentickosť, jeho priame vety, šomrania, sťažovania… a nevyškrkol sa ani vulgarizmy, čím je príbeh ešte o to viac reálny.

Pri čítaní prvých dvoch častí som mala v ruke často telefón a jednotlivé veci som si overovala. Nejako som nechcela veriť tomu, že nejaký Hoowadorov článok existuje, myslela som si, že ide len fikciu, vhodnú pre dobrý príbeh, nič viac. A ono nie. Všetko, čo Igor rozpráva o zmiznutiach je ľahko overiteľné, stačí pár klikov do Google. Tiež som si často hovorila, prečo si to a to robil a prelínalo sa to s Igorovými povzdychmi, že keby mohol vrátiť čas. Nuž, trhliny časopriestoru asi existujú iba na Tribeči…

Prvé dve časti knihy - Igorov život, jeho brigáda a nahrávky Fishera ma vystrašili asi najviac. Prepisy toho, čo Walter Fisher na nahrávkach hovoril (moja myseľ pracovala hneď s obrazmi z filmu, ach jaj)... Výprava na Tribeč ma desila už menej, lebo som vedela, čo príde… Že sa stanú veci, ktoré nie sú úplne v poriadku. Či ich zapríčinila trocha pervitínu v Igorovom organizme alebo sa to všetko naoazaj stalo? Andrej Bežanský s ním už nikdy neprehovoril a Mia… Najviac ma škrie, že prišiel o všetky záznamy z telefónu - fotky, nahrávky a tak ďalej. A možno je to dobre. Keby som na 100% vedela, že sa to stalo, ktovie, asi by som už nikdy žiaden les nenavštívila ...

Popri čítaní mi praskli dve žiarovky v byte. Tak neviem, či to bola náhoda, alebo sa mi tým nejaké “javy” snažili dať niečo najavo. Myslím, že film a kniha sú plus mínus podobné. Je jasné, že v knihe som sa dozvedela viac, najmä počas prespávania na Tribeči, kde som chvíľami mala pocit, že som medzi partiou aj ja.

Knihu rozhodne odporúčam všetkým, ktorých bavia napínavé knihy a chcú si prečítať o záhade z Tribeča. Som taká “menšia rekreačná” turistka, ale popravde, na Tribeč sa nechystám. Asi nikdy. Však už asi viete prečo. :-)

P.S. Mrknite si aj toto video Tajomný Tríbeč alebo Trhlina vs realita. A nezabudnite sa správne báť.