Druhá časť čarodejnícko-upírkskej ságy je za mnou. A čo na ňu hovorím? Nuž úprimne, táto sa až do takej polovice čítala zle, až ťažko. Niežeby teda nebola zaujímavá, to nie. Hviezdičiek by som dala 5 z 5. Len cestovanie v čase do 16.storočia a zhluk nových mien, bolo náročné aj pre čitateľa. Dlho som si zvykala na nové mená a latinské frázy v kombinácii s nemčinou. Často som sa vracala o strany a strany späť, aby som pochopila kto bol kto. Vyplatilo sa. Lebo Tieň noci bol skvelou knihou, ktorú by ste si mali prečítať.
Hneď na prvých stranách sa Diana zoznámi s celou Školou noci a jej nadšenie je na vrchole, lebo bežne len tak nespoznáte ľudí ako Christopher Marlowe (napísal Doktora Fausta). Spolu s Matthewom musia vymyslieť spoľahlivé alibi pre to, kto sú. A že sú manželia. A tak sa séria zápletok, narušení času začína…
Osobne si myslím, že vzťah Diany a Matthewa tu dostal dosť na frak a ja som chvíľami premýšľala, prečo sa Diana nevzala a neodcestovala mu v čase :). Aj keď je pravda, na jeho zmeny povahy, nálady a osobnosti vôbec bola vopred upozornená upírovým priateľom, démonom Hamishom, ktorý jej pred odchodom prízvukoval, že tam to nebude ten Matthew, ktorého pozná zo súčasnosti…
“Matthew vie byť ochranársky”,ospravedlňovala som ho. “Ešte väčšmi od…”
“Nikdy som nepoznala wearha, ktorý by taký nebol. Je to ich prirodzenosť.”
Atmosféra Tieňa noci je neuveriteľná. Deborah vo mne vytvorila dokonalú ilúziu, že s Dianou a Matthewom cestujem v 16.storočí aj ja. Niesla som si ťažký kufor, šľahal na mňa dážď, cestovala som na koni. Závidela som, keď si namiesto legín obliekala nádherné šaty s vysokým golierom (teším sa na seriálové spracovanie, ako sa vyhrajú s týmito detailami). Každá zápletka v knihe mala zmysel - všetko tvorilo jednoliaty celok. Občas som si kreslila na papier dejové línie, či to všetko sedí a verte, či nie, sedelo. Deborah je vynikajúca historička, lebo zvládla takmer živé opisy všetky starobylých hradov, detailov v sálach, a čo sa mi páčilo asi najviac, aj rudolfínskej Prahy (nevynechala ani Habsburgovcov).
V knihe bolo niekoľko vecí, ktoré ma dojali.
Matthew sa znovu stretol s otcom v Sept Tours, (ktorý je v ich súčasnosti mŕtvy), ale v 16. storočí bol pri plnej sile.
Ako Diana na Philippa zapôsobila natoľko, že ju prijal za svoju dcéru + prekvapenie v závere knihy, tam som pustila pár sĺz.
Mathew volal Alžbetu Tudorovú Betka. Tam som sa fakt rozosmiala na plné kolo, lebo to bol gól.
Dojmy mám super, ale stále nie kompletné - začala som čítať aj Knihu života a neviem sa dočkať čo bude ďalej. A smutne dodávam, že knihe je zrejme všade vypredaná a o dotlači sa nikde nepíše. Škoda. Ale skúste si dať dopyt u nás na poličke, ja verím, že sa objaví, presne ako Asmhole 782.
P.S. Najviac strhujúci bol koniec príbehu. Ale to už vám nebudem písať prečo, to by nebolo fér. :).