Dominik Dán píše skvelé knihy, to je vec, ktorú vieme všetci :) Ja osobne hltám všetko čo píše, a preto som sa tešila na júl o niečo viac ako inokedy. Vyšla kniha Pochovaní zaživa, pokračovanie jeho poslednej knihy Venuše zo zátoky.
Vo Venuši som sa lúčila s Petrou a Burgerom, nevedela som ako to s nimi dopadne, umrie Petra? A čo Burger? Posledný polrok som čakala ešte viac netrpezlivo ako inokedy, predsa len Petra aj Burger sú súčasťou „dánoviek“ a bez nich...
Spoiler: Obaja prežili, len... detaily nechcem prezrádzať, to si prečítate.
„Ale na psychiatriu by si si mal zabehnúť, pre dobro nás všetkých. Kým nedonesieš papiere, aspoň mi odovzdaj zbraň!“, nástojil šéf.
„Nemôžem Šani, nemôžem! Minulý týždeň som ju vymenil za super podprsenku s čiernymi čipkami“, bránil si Krauz medzi slzami.
Posledné slová začul aj prichádzajúci Hanzel.
„Podprsenka s čipkami? Krvavá? Máme nový prípad?“, nechápal.
Krauz sa spolu s Hanzelom potuluje Naším mestom a začnú riešiť zaujímavý prípad. Hanzela navštívi kamarát, že jeho manželka, ktorá pracuje v starobinci má problémy... Slovo dá slovo a návšteva prinesie zaujímavý prípad.
V starobinci podozrivo umierajú ľudia sú doslova pochovaní zaživa. Krauz a Hanzel sú na všetko sami, Burger leží v nemocnici a Chosé... Chosé sa vyberie do Tatier. No, na dovolenku nie. Chce nájsť Gaba, toho kto zmrzačil Petru, a chce aby trpel... Ťažká misia, veľmi ťažká, zvlášť keď vezmeme do úvahy, ako sa ľúbia.
Každá z dejových línií má iné grády. Čakala som viac od Chosého...ale keď som prešla na koniec knihy.. asi to takto má byť. Zato príbeh o starých ľuďoch, ktorý rieši Krauz je otrasný. Odporný. Pozerala som sa na to trošku zaujato, sama jedno takého zariadenie navštevujem a keby sa tam dialo toto, zošaliem.
Celkove bola kniha super, ale tak je to vždy. Určite by som jej dala 5* z 5, lebo som sa bavila. Mala švih a spád. Hoci mi aj ušla slza, nebudem klamať, práve to je to, čo robí Dána iným. V jednej chvíli sa zabávam na policajnom humore a v druhom posmrkávam.
Prešla som si recenzie aj na Martinuse, a teda som prekvapená, že vraj Dominik píše už len pre peniaze. No za seba veľmi nesúhlasím. Keby písal pre peniaze, kniha by nemala ani len tretinový šmrnc proti tomu, čo dokázal znovu napísať.