,,Dá sa uniknúť pred vlastnou minulosťou?”
Po fenoméne akým bol Snehuliak, mal Jo Nesbo čo robiť, aby čitateľom pripravil taký perfektný zážitok ako v prípade Snehuliaka.
V knihe Pancierové srdce sa opäť stretávame so svojráznym a obľúbeným nórskym detektívom Harrym Hole. V čase vrážd sa však ukrýva ďaleko od centra diania, v Honkongu. Útočisko mu poskytuje ošumelý hotel v centre, kde sa okrem jeho závislosti na alkohole (Hole je tým známy), pridružuje i závislosť na drogách, ktoré si ,,vypestoval” počas svojho pobytu v Honkongu. Do Nórska sa vracia až po dlhom prehováraní svojej kolegyne, ktorá sa ho rozhodla vyhľadať a primäť ho, aby sa vrátil späť a pomohol im s prípadom dvoch mŕtvych žien, ktoré majú spoločné jedine drastický spôsob ich smrti.
Na mieste je otázka, ktorú si kladie nielen Harry, ale i jeho nadriadený: ,,Je vrahom ten istý človek?” Nórsky policajný zbor nemá k dispozícii žiadne bližšie informácie, dôkazy, nič, čo by im aspoň trošku pomohlo priblížiť sa k páchateľovi, pretože navonok ako sa na prvý pohľad zdá, obete nemajú nič spoločné. Avšak až do určitého momentu.
Harry Hole musí konať rýchlo, pretože počet obetí sa zvyšuje. Postupne sa vynárajú okolnosti prípadu a Harry zisťuje, že obete majú predsa len niečo spoločné. Ale čo? Všetky boli v určitom čase na horskej chate, ďaleko od ulíc Osla. Opäť sa nám vynára otázka: ,,Chce vrah vyvraždiť všetkých, ktorí sa na chate nachádzali alebo je jeho zámer úplne iný?” Harry zisťuje, že má do činenia so zvráteným psychopatom, ktorý sa nezastaví len tak pred niečím.
Aká je teda ďalšia kniha od Jo Nesba? Jednoducho skvelá. Kniha sa číta sama, je napínavá od prvej až po poslednú stranu. Detektívky a knihy z prostredia vrážd hltám jednu za druhou, so zatajeným dychom a nevnímajúc realitu. Inak tomu nebolo ani pri tejto knihe. Veď kto by sa dokázal nudiť pri naháňačke so sériovým vrahom? A ak už som aj v určitom momente začala tušiť, kto by mohol byť vrahom, autor dokonale otočil dej, ktorý sa začal uberať úplne iným smerom ako by ste čakali. Nesbo je jednoducho pán spisovateľ, ktorý vás dokáže bez problémov vtiahnuť do deja a vy nebudete chcieť prestať, až kým neprečítate poslednú stranu knihy.
Na záver by som vám však chcela odporučiť, aby ste Pancierové srdce čítali až po knihe Snehuliak, bude dávať väčší zmysel, pretože autor v nej Snehuliaka viackrát spomína. :)