Výborná kniha. Poviem hneď na úvod. A keby som dávala body, dám plný počet. A všetkým, čo niečo od Lucky Saskovej čítali a páčilo sa, tak aj toto je niečo pre vás.
Nádherná obálka. Jedna z vecí, ktoré síce nie sú dôležité, ale zase… keď chodíte po kníhkupectve a neviete si vybrať, myslím si, že táto kniha by vás naozaj oslovila.
V príbehu sa stretáme so ženou, ktorá sa dozvie, že má rakovinu. A umrie. A bodka. Nemá šancu vyliečiť sa, ale MÁ ŠANCU ŽIŤ.
Hneď ako sa dozvie svoju diagnózu, prehodnocuje svoj život a osud jej pošle do života pár ľudí, ktorí jej pomôžu začať nanovo. Nevstávať do práce, nenaháňať sa za všetkým a spomaliť.
Hlavná hrdinka - v Luciiných knihách nemajú hrdinky mená a popravde, aj to chápem. Takúto postavu (odsúdenú napríklad, alebo aj zlatokopku) neviete pomenovať, nedajbože si ju potom s niekým stotožniť.
No ale k veci. Hlavná hrdinka prežije napriek svojej chorobe pekné mesiace. Rozhodne sa splniť si rôzne sny a zamiluje sa. O to ťažší má život potom, keď musí milovaným oznamovať chorobu, pozerať sa na to ako ju ľutujú... Dokonca začne mať videnia v snoch. Povedzme si ale, že tieto videnia práve v tomto stave… sú vždy predzvesťou zlého, veľmi zlého.
Prekvapilo ma, ako sa s tým dokázala, ako to nazvať, “vyrovnať”. Že to prijala ako fakt. Áno, asi jej nič iné neostalo a po prehodnotení všetkých stránok si asi nevybrala ležať doma na gauči, plakať a utápať sa v žiali, ale to by nemal robiť nikto. Kniha sa mi čítala aj ťažko, aj ľahko. Boli pasáže, ktoré som hltala a usmievala sa, trošku vzrušenia zo zamotania situácie (to som si už hrýzla nechty :D ) a potom som sedela na gauči a tupo hľadela pred seba. Rakovina. Je to také definitívne. Nemôžete proti nej bojovať, nemáte šancu.
Lucia knihu napísala tak, že ma mrazilo. Pri slovách, situáciách, vetách, charaktere postáv. Občas som sa pristihla, že mám ruku na ústach a čakám, čo bude ďalej. Že ma to desí a zvedavá som zároveň. A tak to bolo aj s koncom knihy prekvapil. Happyendy ale nečakajte, nie je to kniha, kde hlavnú hrdinku vylieči nejaký odvar z maku nazbieraný v prvom uhle za svitu mesiaca.
Pri čítaní si možno niektorí z vás uvedomia, že naozaj žijeme veľmi rýchlo a toto tempo nie je udržateľné. Že nie je dôležité plniť priania iných, ale tie svoje. A vážme si život. Momenty, situácie a svojich blízkych, je to naozaj dôležité. Po prečítaní knihy som mala chuť poslať všetkým zakričať, že ich mám rada. Tak aspoň využijem priestor tu, mám vás všetkých rada :)
.png)