Hneď v úvode musím napísať, že to bola naozaj skvelá kniha, a aj preto som ju čítala pomaly - nechcela som, aby skončila. Príbeh o tom, ako obyčajné dievča z Chicaga prišlo až do Bieleho domu. Znie to trošku ako americký sen, však? Hm, ale Michelle bola prvá dáma USA, tmavej pleti.
“Som obyčajná osoba, ktorá sa ocitla na neobyčajnom mieste.”
Michelle napísala svoj príbeh naozaj od úplného začiatku. V knihe sa venuje svojmu detstvu, puberte, štúdiu na strednej škole, vysokých školách. Nasleduje zoznámenie s Barackom, svadba, jeho nástup do politiky, až po zvolenie za prezidenta.
Popravde, úvod a hlavne detstvo ma najskôr nebavilo až tak. Ale každou ďalšou stranou, novou situáciou som chápala, prečo to tak píše. Aby sme neskôr vedeli, prečo pristupovala k výchove svojich detí tak a tak. Prečo je pre ňu dôležitá rodina, spoločené večere a zdravá strava. Prečo v Bielom dome otvorila veľkú záhradu a pestovala tam zeleninu.
“Ak chcete viesť svet, musíte sa najskôr vedieť postarať o svoje deti.”
Pri čítaní som si veľa googlila, lebo americké politické dejiny neovládam takmer vôbec, teda, vedela som, že Barack bol prezidentom, ale k tomu ako Michelle opisovaala niektoré veci, som chcela vedieť viac. Púšťala som si nielen jeho prejavy ale aj jej, čítala som o veciach, ktoré sa diali, počas jeho pôsobenia. Michelle sa angažovala koľko jej sily stačili, obdivujem ju. A tieto jej veľké momenty si určite pozrite.
Počas celého čítania som mala pocit, že si čítam denník svojej kamošky. A hoci študovala Ivy Legue (Princeton a Harvard), ale stále to bolo usmiate dievča z predmestia, ktoré milovalo svoju rodinu a splácalo študentskú pôžičku.
Veľmi sa mi tiež páčilo, ako sa v práci zoznámila s Barackom - popravde, ja by som nikdy netipla na fajčiara (hoci aktuálne už nie), že bude prvý deň do práce meškať, a že je jeho stredné meno Husseein :).
Vyvážiť moje potreby tým, čo vyhovovalo ostatnými mi dalo niekedy peknú prácu.
Aj takto sa dá zhrnúť pôsobenie prvej dámy v Bielom dome. Na všetko je tabuľka, etiketa a predpis. Potrebujete ochranku, či chcete alebo nie, nesmiete sa dotýkať kráľovnej (tu som bola za Miche rada, že nevedela, čo si môže alebo nemôže dovoliť. Bolo to prirodzené a prekvapuje ma, ako to médiá rozmazali).