Recenzia: Mapa, ktorá vedie k tebe

Pre Čarovnú poličku napísala Evka Rehaneková

Pred pár týždňami sme oslávili romantický sviatok Svätého Valentína. Rozhodla som sa preto, že si oddýchnem od môjho obľúbeného detektívneho žánra a na počesť romantiky skúsim niečo jemnejšie. Vybrala som si knihu Mapa, ktorá vedie k tebe od spisovateľa J.P. Monningera. Zo začiatku som bola skeptická. Romány nie sú moja šálka kávy a nevedela som, čo presne očakávať. Avšak stačilo pár strán a kniha ma doslova pohltila. 

Strategické rozdelenie deja na mestá, v ktorých sa hlavné postavy nachádzali, bol veľmi dobrý ťah. Na jednej strane aj preto, lebo som si rozdelila čítanie po častiach, a na druhej to bolo z dôvodu lepšej orientácie v deji, ktorá dokázala udržať čitateľa bdelého. Keď som už mala pocit, že si na chvíľu vydýchnem, prišiel zvrat a dej nabral opäť rýchlejší spád. Živé opisy miest krásne dopĺňali atmosféru, chvíľami som skutočne cestovala s postavami. Heather a Jack spolu so svojimi kamarátmi boli mojimi spoločníkmi. Samozrejme, keďže ide o román o mládeži, šteklivé časti nemohli chýbať. Napriek všetkému však zostali vyvážené a kniha neskĺzla do prílišnej erotiky, ktorá by k atmosfére a postavám ani nepasovala.

Autor sa rozhodol ísť „priamo k veci“, vďaka čomu hneď na prvých stránkach spoznáte hrdinov príbehu. Prežívate ich spoločnú cestu s nimi od samého začiatku. Postupne počas putovania nielen postáv, ale aj vás príbehom, objavíte náznaky ukončenia príbehu. Ja by som to nazvala doslova puzzle, ktoré skladáte, ale finálny obraz objavíte až na samotnom konci. Akoby sa rozsvietila žiarovka a vám prebehne hlavou „Jasné, že mi to nedošlo.“

Z môjho pohľadu kniha končila prekvapivo. Smutne, krásne, romanticky. Prekvapivo nielen z dejového hľadiska, ale aj z môjho osobného. Už počas čítania padali všetky bariéry a predsudky o romantických knihách, o šťastných a nereálnych príbehoch. Autor presne vedel čo robí, a ako to robí. Od prvej strany až po poslednú držal Monninger svojich čitateľov pevne v zovretí. Ovládal každú myšlienku a smeroval ju tam, kam chcel on. Spätne si uvedomujem, že by sa jeho prístup dal nazvať chvíľami až zavádzaním, ale nie je to pravda. Neexistovala chvíľa, kedy by som dej nevnímala cez postavy. Všetky dôležité fakty podával autor postupne a tak ako sa spoznávali hlavné postavy medzi sebou, tak ste ich zároveň spoznávali aj vy. Takýto štýl písanie mne osobne veľmi vyhovuje. Nezvádza ma k prelistovaniu zdĺhavých opisov či nudných častí, pretože aj kvitnutie stromu má v príbehu svoj význam.

Osobne knihu odporúčam všetkým, ktorí nemajú radi stereotypné romance a chcú viac reality. Samozrejme nesmieme zabúdať na fakt, že príbeh je o mladých ľuďoch, ktorí okrem skutočného sveta objavujú seba samých. Hľadajú svoju vlastnú cestu a svoje ciele. Ale zabúdajú, že láske sú všetky plány kradnuté. Kniha Mapa, ktorá vedie k tebe dokonale prezentuje svoj žáner romantickej prózy pre mladých. Chcela by som si prečítať viac od autora J.P.Monningera a nechať sa opäť viesť jeho skrytou šikovnosťou písania.