Vyznie to čudne, keď napíšem, že zbožňujem vraždy z 90tych rokov? Ak čítate Dominika Dána rovnako horlivo ako, pochopíte ma :) Každý rok sa teším pred letom a pred Vianocami, čo nové napíše. A vždy, keď je v knižke rok 1988 alebo až po 1993, viem, že to bude stáť za to. Polícia v tom čase menila svoje štruktúry, súdruhovia - detektívi alebo kto to vlastne boli… ďalej novembrové štrnganie kľúčmi a všetko bolo naruby, amnestie… Ideálne podmienky pre dobrý príbeh.
Znovu sa vraciame v čase do deväťdesiatych rokov. Všetko začína listom z väzenia, ktorý píše Gregor svojej manželke. Počas čítania som sa k nemu aj pár krát vrátila, aby mi zapasovali kúsky príbehu do seba lepšie. Jeden príbeh prelína druhý až po piaty a… ach, ťažko sa píše recenzia bez toho, aby som vám niečo nevyzradila! A ako, vždy vraždí sa z nenávisti, pre peniaze a naši vraždári majú plné ruky práce.
Skĺbenie niekoľkých prípadov je Dánova špecialita, preto vraždy a príbehy, ktoré sa stali sú prepletené (občas premýšľam, či to naozaj všetko tak bolo, a ak áno.. tak toto fakt nevymyslíte).
Často je v knižke skloňovaná amnestia.
“Stane sa niečo podobné, ako keby si do sto litrového akvária nalial dvesto litrov vody. Preleje sa.” Jej dopad na ulice Nášho mesta bol katastrofálny. “Naše uličné akvárium je dimenzované na presne nastavený počet vagabundov, na presne vypočítaný počet policajtov. Zopár ich zavrieme, zopár ich dorastie, ale stále sme v rovnováhe, na uliciach je relatívne pokoj. V takto nastavených podmienkach sme schopní bezpečnostnú situáciu zvládať a kontrolovať. Ale keď ich všetkých naraz pustia…”
Každý nadšenec Dominika Dána si rozhodne príde na svoje, a tí čo zvažujete, určite si knihu prečítajte. Ak už nie kvôli dobrému príbehu (príbehom), tak aspoň preto, aby ste vedeli, čo Havlove amnestie spôsobili...
P.S. Mám trochu pocit, že sa v knižke mame zase kopec gramatických chýb :(. Dominik, hlásim sa na korektúry, ak môžem čítať knižku prvá :)