Recenzia: Kaviareň na konci sveta

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Nedávno som si prečítala na odporúčanie Dominiky knižku Kaviareň na konci sveta a dlho som nemala v hlave toľko otázok. Kniha je maličká, má 116 strán, prečítate ju na jednej hlt, ak chcete. Alebo ju môžete čítať pomaly a ešte dlho premýšľať nad všetkým, čo sa v nej píše...

Taký základ o čo asi ide, aby ste vedeli: John uniká pred prácou, pred stresom na dovolenku. Ocitne sa v malom motoreste, je hladný a jedálny lístok na obálke tieto tri otázky.

 

Prečo ste tu?

Bojíte sa smrti?

Cítite sa naplnený?

 

Nečakajte typickú motivačnú knihu, čo je podľa mňa fakt dobre. Je to príbeh o tom o zmysle života, o tom, čo sa stane, keď spomalíte a vypočujete si napríklad neznámych ľudí, ktorí možno o vás nevedia nič, ale práve preto vás vedia posunúť smerom, ktorý je TEN správny, alebo aspoň vhodný pre túto chvíľu.

John sa v motoreste stretne s čašníčkou Casey a kuchárom Mikom, ktorí mu dajú za pár hodín životnú lekciu. A akokoľvek sa vám toto môže zdať ako klišé, nie je je to tak. Nechcem vám veľa prezrádzať, ale zároveň by som vás rada motivovala, ak sa cítite na knihu, ktorá môže zabŕdnuť do vašej duše a nájsť slabé miesto, na ktoré treba zatlačiť, aby sa pohlo vpred.

Streli ste už niekoho, kto bol úplne zapálený pre to, čo robí každý deň? Vyzeral tak, že trávi všetok ten čas niečím, z čoho má naozaj pôžitok?
Odpoveď na túto otázku by som vám dala z fleku, môj šéf, od prvého dňa, čo ho poznám.

V knihe Kaviareň na konci sveta sa píše o tom, že títo ľudia sú 100% v tom čo robia a práca ich neunavuje, ale napĺňa energiou. Vedia o tom, čo radi robia a keď sú pre to takí zapálení, veľa ľudí si k ním chodí po radu a chce byť súčasťou ich projektov.

Kniha hovorí aj o zmysle bytia. A teraz sa nedeste, nič duchovné, to nie. Je to ale trochu ťažšia téma, čo si budeme hovoriť. Prečo sme tu, na svete? Každý má nejakú úlohu a všetko sa pre niečo deje...  Ale pokladá ďalšiu otázku, ktorá je dnes celkom bežná „Čo by ste robili, keby peniaze nehrali žiadnu rolu?“

Bavíme sa o práci. Čo by vás bavilo, napĺňnalo?
Položila som túto otázku svojim sociálnym sieťam a tiež kolegom v práci vzišli z toho rôzne veci


„Ja by som robila noviny na objednávku k rôznym príležitostiam a konečne sa začala na 200% venovať harmonike a chodila s ňou kade tade.“

 „Ja by som si založila sieť reštaurácií, či barov. Niečo ako vlastnú značku, ako je napríklad Hardrock Café.“

 "Otvorila by som si útulok so zvieratkami a pracovala pre charitu."

 „Chodila by som po koncertoch po celom svete a písala z toho články a keby bolo treba, nastavila by som im aj svetlá.“

"Choval by som pávy, postavil CNC."

"Lovca zveri alebo astronaut."

"Učil by som na vysokej škole."

"Psychológia ma baví .. takže tam by som si vedel predstaviť žeby som bol psychológ."

a teraz ja , Eliška :)

Za seba rovno hovorím, že by som si nechala prácu, ktorú robím (a nie, nie je to len Čarovná polička :) ), a občas by som si spravila týždeň voľno a vkuse by som piekla. Vyskúšala by som všetky koláče, torty, sušienky, na ktoré nemám čas alebo odvahu. A keby sa dalo, rozdávala by som jedlo tým, ktorí ho potrebujú. A nie, nie som jedna z tých, čo si želajú svetový mier len aby boli zaujímavé, len fakt rada pečiem a nemá to kto jesť :)
P.S. Spýtala som sa dobrého priateľa na to, čo si myslí, že by som mala robiť a odpoveď bola krátka "To, čo aj robíš." Tak to snáď robím dobre ♥

Záverom?

Celá knižka vás prinúti zamyslieť sa nad tým, tak, čo, čo by ste šli dnes robiť, keby ste mohli? Žeby ste nemali hypotéky a nemuseli si napríklad šetriť na nové auto alebo dôchodok? Lebo... môže sa stať, že sa budete hnať za niečím a prežijete život tak, ako ste vlastne nechceli. A v dôchodkovom veku zistíte že proste nemáte dosť peňazí. No a čo potom? Pôjdete ďalej a možno potom budete robiť čo chcete naozaj. Ale prečo by to malo byť tak neskoro?