Dnes ráno som dočítala knižku Divočina. O knižke a filmovej adaptácii som sa prvý raz dozvedela cez posledný diel seriálu Gilmore Girls,kedy sa Lorelai rozhodne prejsť Pacific Crest Trail :-).
Asi pred mesiacom sme robili rozhovor s našou knihomoľkou Aďkou, ktorá nám dala dva tipy na knižky: Tajný denník Hendrika Groena a potom Divočinu. Divočinu som už mala v čítačke, stačilo si kliknúť a čítať.
No a moje hodnotenie? Stručne. Je to skvelá kniha.
Počas celého čítania som mala v hlave myšlienku, že hlavná hrdinka som JA. Že ja nesiem Monštrum, že mne spadla topánka z útesu a musím kráčať do najbližšej cieľovej stanice v starých sandáloch oblepených páskou. Strhávala som sa pri stretnutí so štrkáčom a hromžila, keď Cheryl len tak bez mihnutia oka minula svoje posledné peniaze (celá ja :-) ).
Stále som síce trošku na vážkach, či si človek na turistike dokáže utriediť myšlienky a usporiadať život (na druhej strane, ja som bola peši sama so sebou najvyššie na Chopku, čo je okolo 2000 m.n.n a Cheryl vyšla dva razy toľko). Hlavne, nevrátila sa večer do bezpečného hotela, kde je sprcha a dobrá večera, ale jedla často studenú ovsenú kašu a dehydrované jedlo. A prešla stovky kilometrov, brodila sa snehom, rozbúrenými riekami… V snahe vyhnúť sa pumám a medveďom nakoniec zistila, že najnebezpečnejší sú ľudia. Cheryl sa neľutuje a každé rozhodnutie, ktoré v živote spravila si počas svojej dlhej púte analyzuje- predsa len, má pred sebou takmer nekonečnú cestu, žiadne zamyslenie nie je príliš dlhé. Spozná niekoľkých skvelých ľudí, ktorí sa tieť na PCT vydali a vždy odmietne spoločnosť, chce si “hrebeňovku” zdolať sama, stoj čo stoj.
Určite knižku musím odporúčať. Cheryl má svojský zmysel pre humor, s ktorým popisuje rôzne situácie a s odstupom času, ako knihu písala, samu seba vôbec nešetrí, všetko pomenúva pravými menami, hoci to niekedy môže znieť drsne. Ale taká je PCT - drsná, nemilosrdná, ale ak chcete dá vám odpovede na stovky otázok. Len ich musíte poriadne hľadať. V sebe..
Túto trasu mala Cheryl v pláne zdolať. Neprešla síce celú PCT (viac ako 4 tisíc km, ale takmer polovicu…).
P.S. Ešte pred dočítaním (podľa mojej čítačky v 77%) som si pustila filmové spracovanie Divočiny. Reese Winterspon je skvelá a vďaka nej má film šťavu, takže ja určite odporúčam kombináciu - čítať knihu a vidieť film.