Recenzia: AGENDA 21

Pre Čarovnú poličku napísala Denisa Kancírová

Rovnako ako sa zdal nemysliteľný Orwellov Rok 1984, keď ho autor napísal, aj Agenda 21 je príbeh, ktorý si v skutočnosti nevieme predstaviť. Tí, ktorí sa odvážia vzdorovať, bez stopy zmiznú.

Hlavnou hrdinkou knihy je Emmeline, ktorá sa z nevinného dieťaťa postupne stáva matkou, ktorá chráni svoje dieťa za každú cenu. Hoci ju pri niektorých momentoch máte chuť prefackať kvôli jej správaniu a zmýšľaniu, je potrebné si uvedomiť v akom prostredí vyrastala...

Dej sa odohráva na niekdajšom území USA. Krajiny a aj vláda ako ju dnes poznáme, zanikli. Spoločnosť vedú autority, ktoré predstavujú hlavné vedenie spoločnosti. Obyčajní ľudia žijúci v bunkách (niečo ako dnešné unimobunky) pracujúci na pridelenom stanovišti. Aby sa tieto triedy obyvateľov nemiešali a ešte lepšie rozlišovali, každá z nich má pridelenú svoju farbu. Celý problém vznikol vtedy, keď si ľudstvo myslelo, že všetko je ich a nik nie je väčší pán na Zemi. Prísľuby ako sa všetci budú mať dobre a všetkým budú zabezpečené základné potreby ľudí zaslepilI a akosi sa, chcene či nechcene, ocitli v bode, odkiaľ niet úniku (Zápletka je vám povedomá, že?). V prvom rade je potrebné zabezpečiť ochranu prírody, zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie, výroby energie samotnými ľuďmi od ťahania hexarikší (druh dopravného prostriedku) až po recykláciu.

Okrem toho je potrebné zabezpečiť prežitie ľudstva, ktoré je potrebné na výrobu energie. Ľudia sú teda posudzovaní z biologického hľadiska ako produktívni či neproduktívni jedinci. Ak máte všetky predpoklady na to stať sa rodičmi, ako jedinec musíte byť spárený. A ako držať masu ľudí, aby robili, čo chcete? Zoberiete im knihy, zbrane, nástroje, poriadne jedlo a vlastne aj slobodu. Totálny úpadok kultúry a ľudstva ako takého. Ale stále je tu ľudský faktor, ktorý sa dá len ťažko ovplyvniť a udržať na uzde...

Na konci knihy je dodatok, ktorý sa odvoláva na dokumenty OSN ohľadom Agendy 21. Po jej prečítaní máte pocit, že máte po a) trochu vymytý mozog (tak ako to naši západniari obľubujú robiť) alebo za b) sa zamyslíte, či nemá autor pravdu alebo c) úplne to zavrhnete. Ako vyštudovaná a trochu zbehlá v týchto veciach ma kniha zaujala nielen názvom ale aj anotáciou. Ale... ale... je to skutočne extrémizmus, čo priznal aj sám autor a myslím, že verzia v knihe je taká biedna, že ak by sme sa do toho bodu raz dostali, tak to bude fakt bieda. Ono je to však o tom, ako si snahu mocnárov vyložíte vy. Áno, sčasti je tam pravda. Avšak všetko je o tom, ako sa ľudia k týmto problémom postavia.

V knihe sa však vhodne opisuje to, akí dokážu byť ľudia pasívni. Náročnejším čitateľom bude chýbať v knihe viac vysvetlenia, čo sa deje za chráneným areálom, a čo sa stane s hlavnými postavami. Koniec je mierne otvorený, ale mne osobne neprekáža. Nie je to však akčné čítanie. Niečo vás núti stále čítať, pretože chcete vedieť, aký je v tom všetkom háčik. Kniha je navyše vkusne delená na krátke kapitoly, ktoré ľahko prelínajú hraničné body a vy sa zbadáte po 30 stranách. Zdalo sa mi však, že gro akčného príbehu sa odohralo v poslednej štvrtine knihy. Dovtedy to bolo také mierne naťahovanie. Ale kniha vo vás zanechá dojem. Odporučila by som ju prečítať minimálne ôsmakom a deviatakom na základnej škole a taktiež žiakom na strednej. Mierna diskusia o knihe a problematike by žiakom nezaškodila. Staršie ročníky by po nej mali siahnuť tiež, minimálne preto, aby sa nad tým všetkým zamysleli.

Určite by som siahla aj po inej tvorbe od autorov.