Raz by som chcela krásnu knižnicu… Veľkú, poriadne presvetlenú (lebo som tak trochu slepá). Desiatky políc a stovky kníh. Teplá deka, dva vankúše a parádne kreslo. Hm, to znie dobre... To si hovorím často, keď si vkladám knihu/y do čítačky, lebo je mi teraz naozaj praktickejšie mať ju online, ako ju skladovať v byte.
Keď som bola malá, knižky som mala v takom veľkom prútenom koši. Boli v ňom hračky a knižky. Ako som rástla, knižky som začala dávať na poličky. Tak mi naši spravili knižnicu. A že tých kníh pribúdalo. Všetky moje sviatky sa niesli v znamení nových kníh a ešte tie moje výjazdy do knižnice. Čítala som úplne všetko, nerozlišovala som to veľmi… A tak môžem povedať, že som prečítala kadejaké atlasy, historické romány, červené knižnice až po knihy o vojne (ktorým som vtedy rozumela iba málo).