My sme deti zo stanice Zoo je kniha, ktorú dám prečítať svojim deťom povinne. A potom, ako som si prečítala aj jej “pokračovanie” som si istá, že aj to. Deti zo stanice plus mínus končia dobre, Christiane je “čistá”. Pár mesiacov… A potom to začne znovu. Ten kolobeh sa asi nedá zastaviť. Nie tak veľmi ako v mladom veku, trošku sa otrkala a pozná lepšie svoje hranice. Hoci, je to len uhol pohľadu.
Kniha je autentická, a Ch. je ozajstnou majsterkou slova. Bez servítky a otvorene. Ružové okuliare rozhodne nehľadajte, a tentokrát dostaneme súpis zážitkov, ktoré sa jej stali po uvedení knihy a filmu. Žúr s Van Halen (kokaínový), pokec s Davidom Bowiem (ktorý je hviezda filmu). Bary, žúry, zvláštni ľudia a pochybné byty. Život v Grécku. Väzenie?! A narodenie syna. Môj syn (Philipp) je to najlepšie, čo sa mi kedy mohlo stať, hovorí Christiane.
Plus, srdcervúci príbeh o tom, ako jej syna odobrali (a nie, tentokrát nešlo len o drogy) mi vohnal slzy do očí. Verila a dúfala som, že je to “len” na nejakú dobu, ale Ch nesklamala a spadla do závislosti znovu. Na knihu som čítala veľa-preveľa zlých recenzií a pokiaľ sa vám nechce lúskať znovu omyly a chyby, ktorých s Ch, dopustila, nečítajte to. Ale… pokiaľ chcete vedieť čo sa dialo ďalej, dajte knihe šancu.
P.S. Sama neviem, či veriť, že už nefetuje. Ale ľudia by mali dostať druhé šance. Niekedy aj tretie a štvrté. Tak dúfam…
P.S.2 Čakala som, že nám povie, že je s Detlefom. Ale jediné, čo som sa dozvedela, je, že po detských láskach nepátra. Škoda.