Minirecenzia: Kým prišla búrka

Pre Čarovnú poličku napísala Eliška Holienčiková

Rada čítam na dovolenke knižky, ktoré mi niekto odporučí. Že sa môžem spoľahnúť a idem na istotu do príbehu, ktorý bude fajn. Kamarátka Sima mala na Instagrame túto knižku (+ asi ďalších 10 z vás), tak som si povedala dobre. Musím si ju prečítať aj ja. Knižka šla do čítačky (hoci áno, radšej by som ju mala papierovú, ale to viete, praktickosť+lenivosť zvíťazila).



Musím povedať, že knihu som čítala na lodi, tak som to asi vnímala intenzívnejšie. Jediné šťastie, že bolo parádne počasie, inak neviem, ja by som to zvládla :-). A keď Tami opisovala niektoré veci, napríklad uväzovanie plachty, priznávam prechádzala som sa po celej palube a skúmala. Chcela som byť čo najviac v deji. Krásny príbeh, naozaj krásny. Hlavne všetky spomienky a láska dvoch ľudí, ktorá bola naozaj na celý život. Počas celej knižky som bola v napätí, hoci som vedela, ako to dopadne. Každú vlnu som s Tami zažívala aj ja, každú kvapku z mora som cítila na sebe. Občas mi bolo smutno a príbeh ma fakt dojal. No a potom…



Neviem si to vysvetliť, ale záver knihy, ako Tami našli a zachránili, tak tam pre mňa kniha skončila. Nedojalo ma ani rozpletanie jej dlhých vlasov, ani stretnutie s rodičmi a majiteľmi jachty Hazana. Záver knihy stratil čaro. Dokým sa Tami plavila a bola sama, bola som dojatá príbehom a želala som jej, aby našla cestu. No a keď ju našla, atmosféra bola fuč...

Autorku veľmi obdivujem, za všetko čo zvládla, a myslím, že napísať túto knihu muselo byť veľmi ťažké.

Za seba dávam 9 bodov z 10:)