Kniha si ťa nájde

Pre Čarovnú poličku napísala Snehulienka

Považujem sa za priemerného čitateľa, odkedy viem čítať. Vzhľadom na veľkosť  môjho bytu musím riešiť pravidelne knižnú otázku: Nechám si knihu? Pre seba? Kto iný by ju rád čítal? Podarujem ju niekomu? Vyniká venovaním, obsahom, ilustráciami, nízkym nákladom, nedostupnosťou? Predám ju? Akým spôsobom? Komu? Za koľko? Nad týmto samozrejme uvažujem až po tom, čo si z knihy vypíšem zaujímavé myšlienky. 

 

Som presvedčená, že žiadna kniha nepatrí do koša. Každá má svoj život a osud. Výrok: „Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si...“ už stráca svoju platnosť. Nemyslím si, že treba niekoho odsúdiť za čítanie ktorejkoľvek knihy. Každá má svoj účel a vie niekoho potešiť, pobaviť, rozplakať, poučiť a pod.  V dnešnej dobe plnej nečítania je potrebné oceniť vôľu každého čitateľa, ktorý si do programu svojho dňa zaradí čítanie knihy. 

Moje okolie je oboznámené s mojou záľubou v čítaní, triedení a posúvaní kníh ich ďalším, zodpovedným vlastníkom.  Mnohí sa na mňa obracajú so žiadosťou o pomoc pri zohnaní či predaji knihy. 

Nedávno sa mi stala naozaj zvláštna vec. Snažila som sa predať knihy od mojej známej, ktoré jej ostali po babke. Bola medzi nimi jedna stará kniha pre deti z roku 1947, s peknými ilustráciami. Jej hodnotu znižovali čarbanice niektorého z jej čitateľov. Kto by ju, staručkú, chcel? Napodiv ani vševed Google o nej nič nevedel. O ilustrátorke tejto knihy som sa pred rokmi dozvedela od mojej kamošky, a tak som ju hneď oslovila. Knihou sa okamžite nadchla, keďže veľmi dobre pozná potomkov ilustrátorky a zhodou okolností presne v roku vydania knihy sa narodil aj syn ilustrátorky. Vie tá rodina vôbec o existencii našej knihy? Akú má táto kniha hodnotu pre potomkov ilustrátorky? Dá sa vôbec vyjadriť v peniazoch? Počarbaná, ošúchaná kniha čakala 72 rokov na svoj ďalší osud v polici u jednej babky. Mohla byť vyhodená do smetia, či dobre a navždy uskladnená v pivnici, podarovaná deťom, ktoré by do nej načarbali ďalšie dôležité poznámky... 

 

Táto kniha je na ceste DOMOV a je v dobrých rukách. Teším sa, že som mala príležitosť byť sprostredkovateľom. Kiežby sa mi to stávalo častejšie. Chcela by som sa raz živiť hľadaním skutočného domova každej jednej knihy, ktorá mi príde do rúk. Snáď sa mi to niekedy podarí!