Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať

Začnime túto recenziu tak, že to bola vskutku zvláštna kniha. Po dočítaní som mala tak zmiešané pocity, čo si o nej myslím a radšej nechala som si čas, aby som si urovnala myšlienky na napísanie recenzie. 

V krátkosti k obsahu
Caroline nájde jedného dňa svojho manžela v posteli mŕtveho. Ostane na celom svete sama, s malým 8 mesačným synom. Nedokáže spracovať, čo sa jej stalo a v knihe nám vysvetľuje, ako sa snaží prežiť každý deň tak, aby bolo čo najrýchlejšie po ňom…Drása to nervy. Fakt.
Keď ti zaželám dobrú noc, netuším, že je to naposledy. Keby som to vedela, naša rozlúčka by bola podstatne emotívnejšia. Namiesto toho len prehodím, že si asi pôjdem ľahnúť k Ivanovi. Ty neprotestuješ. S pohľadom upretým na obrazovku počítača ma necháš ísť a ja idem. Naposledy sa ti otočím chrbtom a vyjdem z miestnosti. Myslím si, že zajtra ráno sa opäť uvidíme. To sa však nestane. Už nikdy sa neuvidíme.

Monológ emócií. V knihe nebola jediná priama reč a napriek tomu to bolo veľmi čítavé, mala som pocit, že chcem ísť ďalej a zistiť, čo sa jej bude diať v živote. Čo ju stretne, čo bude s Ivanom, jej synom. 
Pri čítaní ale bolo smutno aj mne a mala som viac obavy o svojich blízkych ako bežne. Ono to tak je, čo čítam, tým žijem. Aspoň ja to tak mám, a preto som si pripúšťala Carolinin príbeh čoraz viac k srdcu, až kým som ju v polke knihy nezačala neznášať. Vadilo mi, ako sa neustále sťažuje (aj napriek smutnému osudu). Vadili mi fakt také drobnosti, ktoré si človek možno ani nepripustí, ale ja som to v knihe vážne nemohla vystáť. A čítala som ďalej, lebo som verila, že sa to zmení, že ten žiaľ vytesní po toľkom čase zo života... A áno, potom prišiel zvrat, a ten som fakt nečakala.

Knihu si prečítajte, len ak ste psychicky okej, aspoň ja si myslím. Ak sa viete do príbehov vcítiť, vžijete sa aj do Caroliny a trápenie po smrti milovaného muža budete prežívať spolu s ňou. Aj starostlivosť o jej syna Ivana…
Po dočítaní som nejakú dobu premýšľala, čo by som ja, byť ňou urobila inak. Ale potom som dospela k názoru, že to neviem a nechcem radšej ani vedieť. Ale keď som pretočila posledné strany, pochopila som, že hlavná postava knihy je sama autorka.

A ako mi napísala Maťa - kamoška poličkárka, tak muž Tom, s ktorým prežila druhú polovicu príbehu (tiež stratil manželku) svoj príbeh dal na papier tiež - V každom okamihu sme ešte stále nažive. Mám rada knihy, ktoré sú niečím prepojené, ale v tomto prípade si hovorím, asi už stačilo.

Ak by som mala povedať, či knihu odporúčam, tak rozhodne nie každému. Na takúto knihu by ste asi mali byť nejaký typ človeka (ale neprišla som na to aký :) ). Preberiete si svoj život na drobné pri čítaní a možno si veľa uvedomíte.
Ak máte rodinu, fakt neviem ako sa to bude čítať. Rozhodne je zaujímavá sonda do duše ženy, ktorá prišla o partnera. Ale ja by som knihe ubrala aspoň 100 strán.

P.S. Názov knihy je názov jedného emailu, ktorý Caroline poslal jej milovaný partner. A ja som celú knihu spriadala konšpirácie, kde sa to ďalej objaví a nič. Asi to bol len náznak, výstraha, že sa také niečo niekedy môže stať.
P.S.2 Googlila som si Carolinu a je to zaujímavá žena. Má kratučké vlasy a výraz v tvári hovorí o tom, že veľa prežila, ale je odhodlaná prežiť ešte viac.
P.S.3 A kniha je dostupná aj na poličke, to je jasné :)