“Spovedanie” knižných blogeriek je moja obľúbená aktivita. Virtuálne si pokecať s človekom, ktorý miluje knihy a písmenká (ako aj ja), to je pecka! Tentokrát som dostala odporučenie na Alexandru . Aktívna novinárka, recenzentka kníh, a preto písmenká a knižky k nej jednoducho patria. Instagram má nielen vizuálne nádherný , ale pri každej fotke knižky nájdete aj super recenziu - ktorá vždy motivuje k čítaniu (prípadne výberu inej knihy).
P.S. Podľa IG Alex prečítala tento rok už 53 kníh. Wau♥!
Dve vety (alebo slová), ktoré ťa 100% vystihnú? / alebo Skús sa popísať názvami kníh :)
Som introvertný extrovert. Ak by som sa ale mala opísať názvom knihy, tak by to bola moja obľúbená od Jóna Kalmana Stefánssona – Letné svetlo a potom príde noc. Asi preto, lebo som viac nočný, než denný tvor.
Máš stovky sledovateľov IG. Čo ťa nakoplo založiť si IG a zdieľať svoje názory na knižky?
Uvažovala som, či bude lepšie, ak znovu obnovím svoj blog alebo skúsim niečo iné. Okrem písania aj fotím, a preto bol Instagram, ako platforma pre moju sebarealizáciu, ideálnou voľbou. Skĺbila som tak písanie s fotením.
Ku každému príspevku na instagrame si naozaj dávaš záležať na popiskoch, koľko času venuješ instagramu?
Môj bookstagram, ako ho nazývam, funguje len krátko. Priznám sa, v lete som sa mu venovala častejšie ako teraz, počas pracovno-školského roka. Obdivujem tých, čo stíhajú tieto aktivity skĺbiť s prácou, či školou. Pre mňa je to občas náročné, avšak snažím sa prispievať pravidelne a inšpirovať ľudí, ktorí čítajú alebo ešte len chcú začať čítať.
Alexina knižnica ♥
Máš absolútne fantastický feed, fotky sú dokonalé a ako vizuálny celok doslova pohladia dušu. Plánuješ si vopred, čo a ako budeš fotiť?
Som minimalistka, mám rada jednoduché a nekomplikované tvary. Každý feed si vopred premyslím, no vizuál, ktorý si nakoniec zvolím, je vždy tematicky rovnaký. Viacerí už môj instagram označili za „dospelácky bookstagram“, čo bol presne môj zámer. Nechcem ale, aby ma ľudia sledovali len kvôli pekným fotkám, no aby ich oslovili aj moje recenzie. Viaceré bookstagramerky, ktoré sledujem, riešia podobnú dilemu ako ja – či ľudia na instagrame vôbec čítajú popisky k fotkám alebo len námatkovo lajkujú.
Viem, že si aj hlavná editorka v časopise Zumag. Písmenká, texty a knihy k tebe tak nejako patria, však?
Áno, už druhý rok (zároveň aj posledný, pretože končím magisterský ročník) som šéfredaktorka Zumagu, čo je vlastne časopis študentov žurnalistiky. Zároveň som už od strednej školy prispievala do regionálnych novín a počas vysokej školy stážovala v denníku SME. Nakoniec som však zakotvila v jeho prílohe, v Magazíne o knihách. Takisto pravidelne prispievam do rodovo orientovaného časopisu Glosolália a mala by som „preplávať“ aj do webového portálu aktuality.sk, kde by som sa mala venovať opäť kultúre a knihám. Takže áno, knihy ku mne určite patria a zrejme sa ich už nezbavím. A ani nechcem. (smiech)
Prečo si začala písať?
K písaniu ma tak nepriamo doviedol otec. Videla som (a ešte stále vidím) v ňom svoj vzor. Nejako prirodzene som neustále „plávala“ od maľovania k písaniu a naopak. Na strednej som totiž študovala grafiku a maliarstvo, a tak sa mi pero a farby miestami bili. Raz som písala do regionálnych novín v rámci praxe, inokedy maľovala, tvorila grafiky, popúšťala uzdu fantázie. Dokonca som sa na strednej škole pokúsila napísať knihu. Mala asi dvesto strán a žánrovo som ju radila k fantazijným knihám. Odmala som totiž takéto knihy milovala a dodnes si na nich občas ulietavam. Ak mám byť úprimná, vždy som bola presvedčená, že novinárčina bude moje povolanie. Avšak nie som si istá, či sa mi raz podarí vydať nejakú knihu. Aj keď je to taký môj malý osobný sen.
Čítaš veľa Absyntoviek, ako som si všimla, čím sú ti blízke?Svoju prvú absyntovku som začala čítať v čase, keď o nich ešte takmer nikto nevedel. Bola to kniha od Wojciecha Tochmana – Akoby si kameň jedla a už vtedy som si povedala, že ak sa vydavateľstvu bude dariť a vydajú aj ďalšie, rovnako skvelé knihy, tak si ich rozhodne kúpim. Dopadlo to tak, že moja knižnica oplýva doslova všetkými absyntovkami, ktoré boli doteraz vydané. Je to závislosť! A blízke sú mi najmä tým, že prinášajú autentické subjektívno-objektívne pohľady na rôzne zákutia tohto sveta. Veľmi rada čítam o kultúrach, chutiach, zvykoch, tradíciách a histórii krajín, ktoré sú nám vzdialené a nevieme o nich takmer nič. Absyntovky považujem za mimoriadny klenot slovenského knižného trhu a myslím si, že práve reportážnu literatúru by mal čítať každý. A to povinne. Dúfam tiež, že sa dostanú do rúk všetkým študentom, pričom vôbec nezáleží na tom, čo konkrétne študujú. Dovolím si tvrdiť, že absyntovky sú niekedy cennejšie, než akákoľvek učebnica. Sama som skvelý príklad, ako efektívne využiť ich knihy. Totiž vďaka reportážnej knihe s názvom Vlčice zo Sernovodska od Ireny Brežnej, ktorú preložilo a vydalo vydavateľstvo Absynt dva roky dozadu, som napísala svoju bakalársku prácu.
Vždy od všetkých pýtam tipy na knižky, tak skús nám odporučiť tri rôzne knižky, ktoré sú podľa teba úplne fantastické (jedna napríklad aktuálna nová, potom starinka + srdcovka?)Odporúčam čitateľom tri, žánrovo úplne rozdielne knihy. Z aktuálnych je to kniha od slovenskej autorky Evy Borušovičovej – Do plaviek. Číta sa ľahko, je plná praktických rád, ako sa nezblázniť a možno vás aj motivuje. Zo starších kníh, už spomínaného Jóna Kalmana Stefánssona – Letné svetlo a potom príde noc. V tejto knihe sa snúbi magický realizmus s príjemným textom, ktorý si budete pamäť navždy a zanechá vo vás hlboké dojmy. No a nakoniec vám odporúčam moju srdcovku od obľúbeného autora, a to knihu Ryszarda Kapuscinského – Eben. Je to brilantne napísaná reportáž o Afrike. Ako som hovorila o učebnicových absyntovkách, toto je jedna z nich.
Fotky mám z Alexinho Instagramu , určite k nej choďte mrknúť :)