Popis knihy

Neobyčajná kniha horlivého Kristovho kňaza a najstaršieho slovenského dominikána Akvinasa Juraja Gaburu, ktorá vychádza pri príležitosti jeho 100. narodenín, ponúka čitateľovi autentické stretnutie s jeho duchovným svetom, vyskúšaným odsúdením na doživotie a väznením v období komunistického režimu. Otec Akvinas v úplnej odovzdanosti do Božej vôle prežil veľmi plodný život. Postaral sa, aby Rehoľa kazateľov i celá dominikánska rodina žila na Slovensku aj v podmienkach ilegality, a okrem toho ako známy tajný apoštol Bratislavy pripravil desiatky či stovky rodín a jednotlivcov na prijatie sviatostí a poskytoval im svoju duchovnú službu.Kniha obsahuje originálne dobové, Akvinasom vlastnoručne nakreslené schémy, strojopisné materiály a rukopisy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť a rozjímať nad pravdami viery dôležitými pre každodenný kresťanský život. Doplnená je o súborné vydanie jeho príspevkov, ktoré publikoval ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor dominikánskej revue pre duchovný život Smer v 40. rokoch minulého storočia. Táto originálna jubilejná publikácia je rozdelená na niekoľko kapitol, od najzásadnejších tém teocentrickej stavby človeka a kristocentrického života, až po jeho definitívny cieľ. V jednotlivých kapitolách rezonujú autorom zdôrazňované témy, ako prežívanie Božej prítomnosti, každodenný život z obety sv. omše, význam kňazského požehnania a pod. Všetky schémy a texty sa ponechali v pôvodnej, neupravenej alebo minimálne upravenej podobe, aby boli pre čitateľa čo najautentickejším stretnutím s duchovným a osobnostným svetom tejto azda najvýznamnejšej žijúcej postavy slovenského dominikánskeho života. Akvinas Juraj Gabura OP sa narodil 17. 1. 1915 v Dolnom Kubíne (Veľký Bysterec). Po presťahovaní rodiny do Bratislavy v roku 1927 pokračoval v štúdiu na štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici a denne sa zúčastňoval na sv. omši u františkánov. Nadchnutý ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania vstúpil po maturite v roku 1933 do rehole dominikánov v Olomouci, kde sa v roku 1937 zasvätil Bohu doživotnými sľubmi a v roku 1939 prijal kňazskú vysviacku. Od roku 1940 pôsobil v novozriadenom rehoľnom dome v Trenčíne, venoval sa apoštolátu spoločenstiev, redigoval duchovnú revue Smer a venoval sa vydavateľskej činnosti. Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa od apríla 1950 ukrýval hlavne na Orave. Za to, že 16. 8. 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, ho 22. 11. 1952 odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“. Takmer 8 rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po amnestii v roku 1960 býval v rodičovskom dome v Bratislave a pracoval ako robotník a skladník. Popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Od roku 1990 pomáhal pri konsolidácii rehole v slobodných pomeroch. Od roku 2009 žije vo zvolenskom kláštore, kde sa v roku 2015 v úplnej odovzdanosti do Božej vôle dožíva 100 rokov. Je otcom slovenských dominikánov.