Popis knihy

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie. Spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola tiež jednou z väzeňkýň a so všetkými ženami sa stretla počas svojho pôsobenia na revíri, ktorého história je popísaná v knihe. Hoci od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie v marci 2012 sedemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia. Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš) štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa habilitovala na docenta v obore pediatrie. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a predčasne penzionovaná v roku 1971. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky - Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30.decembra 2002 v Bratislave. Pri vizite lekár SS Mengele jej diktuje čísla väzňov určených na „Sonderbehandlung“. Cupká popri ňom, pre ňu takými charakteristickými drobnými krokmi. V ruke osudný hárok, s ktorým len ona vedela narábať. Vynechala nadiktované čísla, zamenila s číslami už nežijúcich. Stalo sa aj, že „anjel smrti”, ako sme Mengeleho volali, osudný hárok nebral ihneď so sebou, potom manipulácia pokračovala. Výmena čísel za nebožtíkov, ktorí v noci, alebo ten istý deň dokonali. Koľko pohotovosti, koľko sústredenia sa, koľko sebakontroly, koľko sebaovládania musela mať v prítomnosti lekára SS naša väzenská lekárka Mancika! Hilda Hrabovecká