Popis knihy

Termín filozofia je všeobecne zaužívaný a natoľko rozšírený v kultúrnych jazykoch, že vari ani niet človeka, ktorý by neprišiel do styku s týmto slovom alebo s tým, čo sa ním označuje. Filozofia zasahuje do života človeka a každý človek je svojím spôsobom filozofom. Termín filozofia však nie je pre všetkých ľudí jednoznačný, je len málo slov, ktoré majú tak veľa rozdielnych významov. J. M. Bochenski tvrdí, že otázka „čo je filozofia“ je jedna z najťažších filozofických otázok a K. Jaspers v Úvode do filozofie poznamenáva, že nie je zhoda v tom, čo je to filozofia, ani v tom, na čo je dobrá. Za autora slova filozof sa považuje Pytagoras, alebo podľa iných Sokrates, ktorý v dobe, keď vynikajúcich rečníkov, právnikov, umelcov a mysliteľov nazývali múdrymi alebo mudrcami (sofoi, sofistai), na otázku, v akom umení sa vyzná, mal skromne odpovedať, že on je filozof, t.j. milovník múdrosti (filos sofias). V etymologickom význame slovo filozofia je to láska k múdrosti alebo úsilie o múdrosť. Neskôr sa obsah slova filozof zúžil na termín sofia, t.j. múdrosť alebo záujem o múdrosť. Ide tu o tzv. dokonalú múdrosť, ktorá na rozdiel od nedokonalej neuspokojuje sa len vonkajškovým, povrchovým poznávaním vecí, ale usiluje sa preniknúť k podstate bytia a nájsť odpoveď na najposlednejšie otázky, týkajúce sa existencie sveta a vecí v ňom. Pretože záujem filozofie siaha až po krajnice žitia a bytia, filozofiu nazývali aj úvahou alebo rozjímaním o smrti alebo poznaním bytí, alebo aj pravdou (alétheia). Otázka pravdy o svete vrcholí potom otázkou pravdy o človekovi, teda antropologickou otázkou (anthropos - človek; logos - slovo, veda) a táto napokon otázkou pravdy v poznaní, teda gnozeologickou otázkou (gnosis - poznanie). Prirodzeným poslaním filozofie je priniesť odpoveď na najťažšie a najdôležitejšie otázky: čo je pravda, čo je skutočnosť, čo je naozaj múdrosť a čo je cieľ života a zmysel existencie. Klasická definícia vymedzuje filozofiu ako vedu o posledných príčinách vecí, nadobudnutú svetlom prirodzeného rozumu. Čím je pohľad filozofie do problematiky ľudskej bytosti prenikavejší a sústredenejší, tým neodvolateľnejšie sa prepadáva do priam nedohľadných a nepreniknuteľných hĺbok tajomstiev. S nástojčivosťou sa vždy intelektu predstavuje otázka: čo je vlastne človek? A aký zmysel a význam má život človeka? Aký je vlastný, posledný, hlavný cieľ celého ľudského života? Filozofia sa podujíma splniť úlohu: dať človekovi správny, spoľahlivý svetonáhľad, ukázať mu jeho miesto vo svete, ukázať mu jeho skutočný cieľ a ukázať mu smer, ako sa môže dostať k cieľu. Filozofia sa ponúka dať človeku pravidlá a chce mu ich aj vysvetliť, pravidlá, pri zachovaní ktorých si môže vybudovať spokojnosť a dosiahnuť istotu správnosti svojich životných ciest. Dejiny filozofie sú sebareflexiou filozofie. Dejinno-filozofický materiál a filozofická súčasnosť sú bytostnej relácii a to nielen súčasnosť je aktívna pri hodnotení minulého, ale aj minulé si zachováva tvorivú silu, ktorá sa prejavuje pri riešení problémov súčasnej filozofie. Vo všetkých obdobiach dejinno-filozofického myslenia boli a ostávali vážne filozofické otázky, dedené z jedného filozofického pokolenia na druhé. V každej epoche je predpokladom filozofie určitý myšlienkový materiál, ktorý filozofia prevzala od svojich predchodcov a vychádzala z neho. Každé nové pokolenie filozofov, ak nechce objavovať už objavené, musí sa vyrovnať s jestvujúcim myšlienkovým materiálom, musí objaviť prínos či neproduktívnosť predchádzajúceho filozofického vedenia. Tu vzniká veľmi vážna, ale často zabúdaná historicko-filozofická úloha. Analyzovať a vysvetliť totiž treba nielen odpovede, ale aj samostatné stanovovanie problémov, či lepšie povedané stavanie otázok doby. Otázky totiž znášajú s každými rozumnými otázkami ten osud, že nie odpoveď, ale otázka je hlavnou ťažkosťou, preto sa treba pýtať hlavne na ňu. Pravé bádanie potom neanalyzuje len odpovede, ale predovšetkým otázky. Poznanie dejín filozofie predstavuje bytostný základ pre štúdium teológie aj pre praktické pastoračné kňazské pôsobenie. Dekrét Druhého vatikánskeho koncilu Optatam totius v piatej časti pojednáva o vhodnej úprave cirkevných štúdii. V článku 15 hovorí: „Filozofické disciplíny nech sa podávajú tak, aby viedli seminaristov predovšetkým k dôkladnému a ucelenému poznaniu človeka, sveta a Boha. Toto poznanie nech je založené na stále platnom filozofickom dedičstve, nech sa pritom berie do úvahy postupný vývoj filozofického bádania, najmä smery, ktoré majú väčší vplyv vo vlastnom národe, ako aj moderný vedecký pokrok, aby poslucháči správne pochopili súčasné zmýšľanie, a tak sa vhodne pripravili na dialóg s ľuďmi svojej doby. Dejiny filozofie nech sa podávajú tak, aby sa seminaristi oboznámili so základnými zásadami rozličných sústav a zároveň uznávali čo je v nich dokázateľne pravdivé, a boli schopní odhaliť a podvrátiť korene omylov … Nech sa venuje dôkladná pozornosť vzťahom medzi filozofiou a skutočnými životnými problémami, ako aj otázkam, ktoré hýbu mysľami poslucháčov. Nech sa im pomáha pochopiť súvis medzi filozofickými otázkami a tajomstvami spásy, ktoré sa na teológii študujú vi vyššom svetle viery.“ Adekvátne prehĺbenie filozofického štúdia ako podstatnej introdukcie k štúdiu teológie zdôrazňuje aj list Kongregácie pre výchovu Litteras de institutione philosophica zo dňa 20. januára 1972. V liste je uvedené, že „nemožno si dnes predstaviť výchovu k ľudskosti, a tým menej výchovu ku kňazskej službe, bez pomoci filozofie. Veď základné problémy filozofie dnes prenikajú do stredu záujmu. Len si pozrime kultúrne prejavy každého druhu. Všetky v sebe nesú filozofickú problematiku. Tieto problémy nenájdu riešenie v pozitívnych vedách. Môže ich riešiť iba filozofia, tá, ktorá transcenduje čiastočné problémy a obracia sa k celej realite. Človek stále túži dosiahnuť posledný zmysel skutočnosti a pravú hodnotu veci. Filozofia má svoju nenahraditeľnú kultúrnu hodnotu.“ Štúdium dejín filozofie je podstatne spojené s poznaním pramennej aj interpretačnej literatúry. Výber literatúry bude konzultovaný na prednáškach a seminároch. Zámerom predkladaného učebného textu je poskytnúť študentom teológie základnú orientáciu v oblasti starovekých dejín filozofie.