Popis knihy

Druhé vydanie románu básnika Ivana Štrpku z roku 1999. Próza Rukojemník nie je prvou prózou autora. Putovanie abstraktnou krajinou knihy Všetko je vo vajci mi veľmi pripomína príbeh Rukojemníka. Aj tam, rovnako ako tu, je ústredným motívom cesta. Či presnejšie (aj s východnými významami tohto slova), Cesta. Čitateľ sa dostáva do bizarnej básnickej krajiny, kde žijú ľudia - symboly, kde vládne Armáda. Postavy, s ktorými sa stretáme, sú na jednej strane symbolmi moci (Cisár, Generál, ale aj personifikovaný Centrálny Archív) alebo symbolmi vzdoru či tichého prežívania (Súrodenci, Ján, Stará Dáma a, samozrejme, Dežo). Pavučina významov, ktorá nie je neznáma čitateľom Ivana Štrpku, čoskoro vytvorí pred čitateľom pomerne pestrú mozaiku, kde sú významy vrstvené v zdanlivom chaose. Pravda je však taká, že Ivan Štrpka pracuje s princípmi otvoreného diela, v ktorom jednotlivé, zdanlivo odťažité motívy, sa spájajú v čitateľovej hlave. Ten, kto je práve v texte, dorozpráva si to, čo z textu chápe. *(Martin Kasarda)* Ivan Štrpka, jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov, člen básnickej skupiny Osamelí bežci, je okrem početných zbierok aj autorom textov, k dvanástim albumom Deža Ursinyho, a práve jemu venoval svoj prvý román Rukojemník. Aj pri tomto románe však má čitateľ pocit, akoby čítal básne, podvedome sa mu vynárajú melódie Ursinyho piesní a text si mimovoľne člení na verše. Opakujúce sa konkrétne mená abstraktných vecí sú typickou črtou jeho novej prózy podobne ako jeho básní a piesňových textov. Rukojemník predstavuje veľkú báse, je Štrpkovým vyznaním Dežovi Ursinymu a jeden z pokusov vyrovnať sa so stratou priateľa. *(magazín Duel)* Kto čaká ,action', bude možno sklamaný, kto dôveruje Štrpkovmu videniu sveta, príde si na svoje. Nech tento Osamelý bežec napíše čokoľvek - esej, román, filmový scenár - vždy je to poézia, racionálne ťažko uchopiteľná, no plná emocionálneho napätia, vzrušenia, nepokoja. Návod na použitie: Čítajte Rukojemníka ako báseň. *(Ján Štrasser)* Mnohé nádherné vety udržiavajú rytmus tej divokej jazdy a mnohé slová chutia ako diamantový prach alebo ryba po pôste. *(Ivan Laučík)*