Popis knihy

Úryvok:Prvé príznaky rozdielnych pohľadov na česko-slovenskú federáciu a jej reprezentáciu už na začiatku demokratickej revolúcie priniesla voľba prezidenta republiky. Dilema, či to bude symbol slovenskej a českej jari roku 1968 Alexander Dubček, alebo ďalší z hlavných predstaviteľov demokratickej revolúcie Václav Havel (navodila aj diferenciáciu českého a slovenského politického spektra), sa vyriešila v prospech toho druhého v decembri 1989. Dubček sa stal predsedom federálneho parlamentu. Návrhy prezidenta Havla na nový názov a symboly spoločného štátu zo začiatku roka 1990 ukázali dôležitosť symboliky a zložitosť česko-slovenského a slovensko-českého vzťahu. Proti jeho návrhom protestovali slovenské národné orgány, objavili sa návrhy na dosiahnutie samostatnosti Slovenska a konali sa viaceré demonštrácie. Až do apríla 1990 trvala tzv. pomlčková vojna. Vtedy sa prijal kompromisný návrh - Česká a Slovenská Federatívna Republika. Aj keď mal Václav Havel snahu dať ústavnému procesu dynamiku a spočiatku vystupoval ako integrujúca osobnosť, podcenil zložitosť štátoprávnych vzťahov (nestačilo vypustiť s pôvodného názvu prívlastok socialistická) a slovenskú citlivosť na dôsledné riešenie názvu a znaku spoločného štátu (podľa dobového výrazu išlo o zviditeľnenie Slovenska). Už 1. marca 1990 prijala Slovenská národná rada nový názov - Slovenská republika. Kodifikovali sa jej národné symboly a štátny znak. Slovenská spoločnosť chcela ísť ďalej v hľadaní novej podoby federácie. Umožňovala to najmä obnova demokracie a pluralitného politického systému.