Popis knihy

Veľa profesorov má prejavy nazvané Posledná prednáška. Profesorov požiadajú, aby zvážili svoje odstúpenie, a potom predniesli svoje úvahy o tom, na čom im najviac záleží. A kým rečnia, publikum sa v duchu neubráni tej istej otázke: Akú múdrosť by sme odovzdali svetu, keby sme vedeli, že je to naša posledná šanca? Keby sme sa mali zajtra pominúť, aké posolstvo by sme chceli zanechať? Keď Randyho Pauscha, profesora počítačovej vedy na Carnegie Mellon University, požiadali o takúto prednášku, nemusel si predstavovať, že je posledná, pretože mu prednedávnom diagnostikovali rakovinu v terminálnom štádiu. No jeho prednáška – „Ako skutočne splniť svoje detské sny“ – nebola o zomieraní. Bola o tom, aké je dôležité prekonávať prekážky, umožniť aj iným ľuďom splnenie ich snov, ako sa treba chopiť každej chvíle (pretože: „Čas je všetko, čo máte. A možno jedného dňa zistíte, že ho máte menej, ako ste si mysleli.“) Bolo to zhrnutie všetkého, čomu Randy veril. Hovoril o žití. 18. septembra 2007 predstúpil pred 400-členné publikum v aule Carnegie Mellon University, aby predniesol svoju poslednú prednášku. Na plátno premietol diapozitívy svojich CT snímok a povedal prítomným o rakovine, ktorá požiera jeho pankreas a v priebehu niekoľkých mesiacov si vyžiada jeho život. V ten deň na pódiu pôsobil Randy mladistvým dojmom, vyžarovala z neho energia, krása, veselosť, ktorá sa občas prelínala s temným humorom. Pôsobil neporaziteľným dojmom. No bola to, ako sám priznal, len krátka chvíľa. Randyho prednáška sa stala fenoménom, rovnako ako kniha, ktorú vytvoril na tom istom princípe, oslave snov, o ktorých uskutočnenie sa všetci usilujeme. Žiaľ, Randy svoj boj s rakovinou pankreasu 25. júla 2008 prehral. Jeho posolstvo však bude naďalej inšpirovať nás všetkých i nasledujúce generácie. V tejto knihe Randy Pausch spojil humor, inšpiráciu a inteligenciu, čo vytvorilo z jeho prednášky fenomén a dodalo jej neopakovateľnú podobu. Je to kniha, po ktorej rady siahnu aj nasledujúce generácie.Karty, ktoré sme dostali, nezmeníme, no je na nás, ako s nimi budeme hrať. Randy Pausch