Popis knihy

  Paul Gauguin začal maľovať ako 25. ročný, predtým obyčajný bankový úradník. Po počiatočnom úspechu v kruhu impresionistov začal spolupracovať s Vincentom van Goghom, zariadili si spoločný ateliér a žili spolu, pokým sa nezačala vážne prejavovať van Goghova duševná choroba.  Obaja boli veľkí experimentátori v oblasti farby, zameriavali sa na tzv. lokálny tón, teda na farbu, ktorú má každý predmet v istom okamihu. Zaujímala ich najmä jej symbolická hodnota, čím sa stali zakladateľmi symbolizmu konca 19. a začiatku 20. storočia. Farba sama o sebe vyvoláva pocity, ktoré práve tým, že nás vzrušujú, ukrývajú pre nás určitú hádanku. Preto ju teda musíme používať, rešpektujúc túto hádankovosť, ale nie ku zobrazovaniu, ale k dosiahnutiu hudobnej harmónie a pôsobeniu, ktoré je jej vlastné, vychádza z jej prirodzenosti, z jej vnútornej mystickej tajomnej sily. (Lamač, M.: Myšlenky moderních malířů. Praha 1968).   Gauginova citlivosť sa plno rozvinula najmä po návšteve na Tahiti. Maľoval krajinu, ľudí v nej žijúcich, ich zvyky, spôsob života. Prinášal kus exotiky, krásu ženských tiel a prírodné umenie, ktoré vzbudzovalo veľký záujem u ostatných umelcov v Paríži. Unavený, s povesťou maliara južných morí, sa rozhodol vrátiť späť do Francúzska, ale pred príchodom zomrel na syfilis na ostrove Marquis.