Popis knihy

Dejiny mýtov Ľudia sú odjakživa mýtotvorcami. Takto začína Karen Armstrong stručnú, ale pôsobivú rozpravu o mýte, o jeho povahe, o jeho vzniku a dôvodoch, prečo ho dosiaľ zúfalo potrebujeme. Sprevádza nás od paleolitu a loveckých mýtov až do obdobia Veľkej západnej transformácie posledných 500 rokov, keď veda diskreditovala mýty. Dejiny mýtu sú dejinami ľudstva, predstavujú naše príbehy a predstavy, náš záujem a pokusy o pochopenie sveta, spájajú nás s našimi predkami a ostatnými ľuďmi. Karen Armstrong uvádza významnú edíciu svetových mýtov od autorov z celého sveta a jej príznačne hlboká, zasvätená kniha je skvelým, provokujúcim úvodom do mytológie v najširšom zmysle slova – vysvetľujeme nám, prečo ohrozíme sami seba, ak nebudeme brať mýty na ľahkú váhu.Penelopiáda Román Penelopiáda kanadskej autorky Margret Atwoodovej vychádza z jedného z najvýznamnejších starogréckych mýtov. Homérovo rozprávanie je však pre ňu už len jednou z verzií, a tak tento notoricky známy príbeh rozpráva po novom, z perspektívy Penelopy. Atwoodová nachádza v Homérovom rozprávaní dosť nezrovnalostí na to, aby mala dôvod pozrieť sa na celý „prípad“ z novej strany. Postupuje ako archeologička textu, pod starými nánosmi sa objavujú nové, neznáme vrstvy, ktoré logicky zapadajú práve tam, kde Homérov príbeh vytvára hiáty a nezrovnalosti. Atwoodová s nadhľadom spochybňuje kanonizovanú verziu príbehu a s jemným vtipom komentuje nielen pseudohrdinstvo Odysea, ale aj naučené feminínne správanie sa Penelopy.Helma hrôzy Helma hrôzy od Viktora Pelevina je prerozprávaním mýtu o Minotaurovi formou internetového chatu. Jednotliví účastníci chatu sa nachádzajú každý vo svojej uzavretej miestnosti, v ktorej sa ocitli nevysvetliteľným spôsobom. V chate diskutujúci vystupujú pod prezývkami, automaticky pridelenými kýmsi neviditeľným, kto zároveň cenzuruje ich výpovede, a postupne sa v rámci možností, ktoré im tento neviditeľný „cenzor“ poskytuje, zoznamujú a podávajú nielen príbeh pôvodného mýtu, ktorého súčasťou sa nedobrovoľne stali, ale odhaľujú aj mnohé o sebe.Ťarcha Jeanette Winterson v prerozprávaní mýtu o Atlasovi a Herkulovi privádza hrdinov do dviadsiateho prvého storočia s dôvtipom a nasadením, ktoré sú pre ňu charakteristické. Zároveň si kladie zložité otázky o povahe výberu, predurčení a vytváraní vlastného osudu. Opäť zažiarila jej schopnosť vizionársky, vynaliezavo a zároveň dôveryhodne a aktuálne obrátiť známe naruby a poukázať na možnosti inej pravdy.Slzy nefritovej ženy Starý čínsky mýtus o žene, ktorá putovala 1 000 li (1li = 500 m), aby našla manžela, jedného zo staviteľov Dlhého múru. Príbeh koluje po Číne už dvetisíc rokov a na jeho základe vznikali divadelné hry a opery. Na pamiatku Meng-Ťiang Nü, ktorá slzami preborila nedobytný múr, boli vybudované viaceré chrámy.Labutí boh lásky Angus je keltský boh snov, syn bojachtivého Dagdu a ducha vody Boanna. Angus je mladý a krásny a roznáša sny lásky každému, koho stretáva. Je priateľom vtákov a ochrancom zvierat. Podobne ako iné keltské mýty, aj tento príbeh je o premene. Angus sa rád zapožičiava do paralelných príbehov, ktoré nám autor rozpráva: ľahký sugestívny príbeh o mužovi, ktorý miloval prasce, o čerstvej manželke, ktorá si uvedomí, že sa vydala za muža plného tajov, o hnedookom manželskom páre, ktorým sa narodil modrooký syn.Staviteľ Kniha Staviteľ Draga Jančara, známeho slovinského prozaika, sa zaoberá témou revolúcie, ktorá požiera svoje vlastné deti. Ide o príbeh staviteľa Pavla, ktorý dostane od novej porevolučnej moci v Juhoslávii úlohu postaviť väzenie, respektíve akýsi dom na prevýchovu, polepšovňu, možno labyrint, paradoxne často určený ľuďom, ktorí s Pavlom bojovali za revolúciu. Nakoniec v ňom skončí aj sám, pre svoje presvedčenie, a aj preto, že stavba sa umelo urýchľuje a mocní neberú do úvahy možné problémy so statikou. Budova napokon nevydrží. Až vtedy si staviteľ na vlastnej koži overí, aký jeho výtvor vlastne je. Ústredný motív románu je prepletený príbehmi Pavlových troch lások.Anna In v hrobkách sveta Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.