Popis knihy

Výklad knihy Sudcov, obdobie, ktoré je veľmi podobné dnešnej dobe. Aj pre Knihu sudcov platí: „Všetko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie písem mali nádej.“ (Rímskym 15,4). Tak ako v nej čítame o silných mužoch, ktorí sa svojou tvrdohlavosťou a sebadôverou stali slabými, rovnako čítame aj o slabých mužoch, ktorí sa skrze vieru zloženú v Boha a Jeho dielo stali silnými. Práve táto kniha opisuje pretvárajúcu silu Ducha Svätého v živote starozákonných Božích sluhov. Vidíme, ako Boh dáva slabým mužom pevné srdce. Z toho môžeme získať úžasnú istotu, že Svätý Duch v nás dnes môže vykonať ešte väčšie veci, ako tomu bolo v prípade starozákonných veriacich. Slúžime ukrižovanému a vzkriesenému Spasiteľovi. Žijeme vďakasile Jeho Ducha prebývajúceho v nás. Úplné a neomylné Božie Slovo patrí nám. Máme neporovnateľne bohatšie „zásoby“ ako sudcovia. V podstate však ide o to isté. Ani my nemôžeme zvíťaziť, ak nemáme dynamické, na poslušnosti a láske založené spoločenstvo s Pánom Ježišom Kristom. V úplne svetskej spoločnosti nie je život jednoznačne pozitívny, ak je výsledkom určitých metód, ale ak je založený na dennodennom spoločenstve s Ježišom. Apoštol Pavol bol človek, ktorý so svojimi duchovnými znalosťami stál vysoko nad davom veriacich. Pán videl, že pre Pavla to znamenalo určité nebezpečenstvo. Aby ho vopred ochránil pred sebavedomím a samoľúbosťou, uvalil naňho telesné utrpenie, len aby si osvojil pravdu duchovného života: „Lebo keď som slabý, vtedy som mocný.“ (2. Korintským 12,10). Božia moc nám nevezme naše slabosti, ale preformuje ich. Potom človek s plachým srdcom a hlinenými nohami dostane železné srdce, aby mohol slúžiť svojmu Bohu. Hudson Taylor vyjadril to, čo ho Boh naučil o živote vo viere takto: „Korene takmer každého hriechu a slabosti môžeme nájsť v nedostatku viery. Ako inak by sme mohli získať pomoc, než tak, že vzhliadame k Nemu a vidíme Jeho vernosť. Človek, ktorý ráta s Božou vernosťou nebude hlupák, ani lajdák, ale bude pripravený na každú skúšku. Kto ráta s Božou vernosťou, ten sa smelo podriaďuje, navzdory všetkým prekážkam. Abrahám rátal s Božou vernosťou, preto bol pripravený obetovať Izáka, ‚rozumujúc tak, že Boh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve.? (Židom 11,19; podľa Roháčka). Aj Mojžiš rátal s Božou vernosťou a vyviedol Izrael do púšte. ‚A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gideonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou zdolali kráľovstvá, robili spravodlivosť, dosiahli zasľúbenia... vymanili sa od slabosti, stali sa junákmi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozemcov.? (Židom 11,32–34). Aj satan má svoje vierovyznanie: ‚Pochybuj o Božej vernosti. Skutočne to povedal Boh? Nevidíš Jeho prikázania nesprávne? On to zrejme tak nemyslel! Nepreháňaš to trocha? Veci berieš príliš doslovne!? Diabol argumentuje húževnato a úspešne, len aby zmaril dôveru veriacich zasiatu v Boha a ich úplné posvätenie. Množstvo veriacich vidí ťažkosti vo svetle vlastných možností a zlyháva. Množstvo veľkých Božích bojovníkov boli slabí muži, ktorí pre Boha dokázali uskutočniť veľké veci, lebo verili, že Boh je s nimi.“ Výstižnejšie snáď posolstvo Knihy sudcov ani nemožno zhrnúť.