Popis knihy

Dnes, v čase veľkého GRG-u (globálne rozširovanie glóbusu), spolčovania hlupákov a sústreďovania zlákov hľadajú pastelkoví ľudia svoje miesto. Niektorí si vyrábajú vlastné hudobné nástroje, iní maľujú na vodu farebnými tušmi, ďalší píšu básničky na pivové tanieriky a niektorí si zakladajú vlastné krajiny. Nielen pre seba, ale aj pre ďalších, ktorí hľadajú miesto pobytu, aj keď len netrvalé. O krajine Mirandor viem od Petra Ničíka už dávno. Pomaly ju budoval z farebných ostružliniek, ktoré zostávajú po strúhaní detských farbičiek, z períčok, sklíčok a slovíčok. Neponáhľal sa s jej stavbou, pretože vie, že všetko trváce sa vytvára pomaly a dlho. Počkal si na múdrosť a zrelosť, ktorú si zaslúžene nazbieral po svojom trmácaní svetom. Počkal si, kým bude mať svoju Krajinu komu odovzdať. Počkal si, kým ho vlastné deti vrátia k stratenému detstvu. Počkal si, kým sa nájde zopár pútnikov, ktorí hľadajú bránu k miestu, kde sa dá (tú)žiť. Daniel Hevier, obyvateľ Krajiny Hevitánia