Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.
Architekti Zbuškovci
1x
Architekti Zbuškovci Book: Architekti Zbuškovci
4 stars - 1
Košickí architekti Zbuškovci (otec a syn) zanechali svojím architektonickým dielom výraznú stopu v histórii slovenskej architektúry. Doménou tvorby Ferdinanda Zbuška st. (19181995) bola predovšetkým priemyselná architektúra. V povojnových časoch sa mu zase ušiel v Košiciach údel organizátora znárodnenej projekcie a história ho eviduje predovšetkým ako zakladateľa a prvého riaditeľa košického Stavoprojektu. Architektúra jeho najstaršieho syna Ferdinanda Ivana Zbuška (19441996) sa viaže predovšetkým ku stavbám pre kultúru a evidujeme ho v dejinách ako najväčšieho staviteľa slovenských divadiel. Svedčí o tom aj najvyššie slovenské architektonické ocenenieCena Dušana Jurkoviča za rekonštrukciu divadla Nová scéna v Bratislavektorú mu udelil Spolok architektov Slovenska v roku 1992. Osudy otca a syna architektov Zbuškovcov boli výrazne poznačené zmenami hopodárskymi, politickými i spoločenskými. Kým život a dielo otca Ferdinanda Zbuška st. spadá do obdobia zakladania a rozvoja socialistickej projekcie so všetkými jej dôsledkami, v živote a diele jeho syna Ivana si nemôžeme nevšimnúť opačný proces, keď architekt výnimočných kvalít nedokáže zachytiť pozitívne vývojové trendy rozpadu pôvodných ťažkopádnych projektových ústavov na akcieschopné súkromné projekcie, ktoré dokážu lepšie reagovať na požiadavky trhového mechanizmu. Životné osudy architektov Zbuškovcov sú navzájom prepojené predovšetkým skutočnosťou, že obaja vykonávali svoju profesiu v deformovanom prostredí socialistických projektových ústavov. Kým otec zažil obdobie, keď sa tento systém ešte len začal vytvárať, jeho syn Ivan ho zažil v jeho hádam najrozvinutejšej forme, keď boli jednotlivé projektové organizácie viac-menej špecializované na jednotlivé odvetvia hospodárstva, resp. na jednotlivé typologické druhy budov. Obaja žili a tvorili v dobách, ktoré často označujeme ako zložité a v ktorých vykonávali profesiu, ktorá nebola spoločensky docenená.
  1. Záľuby a koníčky

Architekti Zbuškovci

Peter Pásztor

Architekti Zbuškovci

Peter Pásztor

Na túto knižku aktuálne nikto nečaká, máš záujem ty?

Aktuálne nikto neponúka túto knihu.

Pozrieť cenu novej knihy na

Chcem predať túto knihu

Chcem si kúpiť, pošlite mi notifikáciu o novej ponuke

Doplnkové info

Popis knihy

Košickí architekti Zbuškovci (otec a syn) zanechali svojím architektonickým dielom výraznú stopu v histórii slovenskej architektúry. Doménou tvorby Ferdinanda Zbuška st. (19181995) bola predovšetkým priemyselná architektúra. V povojnových časoch sa mu zase ušiel v Košiciach údel organizátora znárodnenej projekcie a história ho eviduje predovšetkým ako zakladateľa a prvého riaditeľa košického Stavoprojektu. Architektúra jeho najstaršieho syna Ferdinanda Ivana Zbuška (19441996) sa viaže predovšetkým ku stavbám pre kultúru a evidujeme ho v dejinách ako najväčšieho staviteľa slovenských divadiel. Svedčí o tom aj najvyššie slovenské architektonické ocenenieCena Dušana Jurkoviča za rekonštrukciu divadla Nová scéna v Bratislavektorú mu udelil Spolok architektov Slovenska v roku 1992. Osudy otca a syna architektov Zbuškovcov boli výrazne poznačené zmenami hopodárskymi, politickými i spoločenskými. Kým život a dielo otca Ferdinanda Zbuška st. spadá do obdobia zakladania a rozvoja socialistickej projekcie so všetkými jej dôsledkami, v živote a diele jeho syna Ivana si nemôžeme nevšimnúť opačný proces, keď architekt výnimočných kvalít nedokáže zachytiť pozitívne vývojové trendy rozpadu pôvodných ťažkopádnych projektových ústavov na akcieschopné súkromné projekcie, ktoré dokážu lepšie reagovať na požiadavky trhového mechanizmu. Životné osudy architektov Zbuškovcov sú navzájom prepojené predovšetkým skutočnosťou, že obaja vykonávali svoju profesiu v deformovanom prostredí socialistických projektových ústavov. Kým otec zažil obdobie, keď sa tento systém ešte len začal vytvárať, jeho syn Ivan ho zažil v jeho hádam najrozvinutejšej forme, keď boli jednotlivé projektové organizácie viac-menej špecializované na jednotlivé odvetvia hospodárstva, resp. na jednotlivé typologické druhy budov. Obaja žili a tvorili v dobách, ktoré často označujeme ako zložité a v ktorých vykonávali profesiu, ktorá nebola spoločensky docenená.

Našli ste chybu?