Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.
Almanach XV - Slováci v Poľsku
1x
Almanach XV - Slováci v Poľsku Book: Almanach XV - Slováci v Poľsku
4 stars - 1
Almanach Slováci v Poľsku sa počas svojej už vyše dvadsaťročnej existencie stal dôležitou studnicou poznania minulosti i súčasného života slovenskej komunity v Poľsku. Jubilejné, pätnáste číslo opätovne prináša odborné štúdie, články, recenziu, krátky prozaický útvar i krátke anotácie z oblasti histórie, pedagogiky, vydavateľskej činnosti, etnografie, ľudovej slovesnosti, či súčasného života slovenskej menšiny v Poľsku. V časti Štúdie a články sa nachádza sedem odborných príspevkov. Prvý, Kánonické vizitácie Dunajeckého dekanátu v roku 1832 z pera Jozefa Šimončiča, podáva vonkajšiu i vnútornú analýzu dokumentov uvedených v názve, a to v širšom historickom kontexte i regionálnom ponímaní. Nasledujúci príspevok Ivana Chalupeckého s príznačným názvom Krvavá hranica na Dunajci pojednáva o posledných dňoch tzv. plebiscitného obdobia v júni 1920, kedy došlo v dôsledku vystupňovania národnostných vášní k vražde českých a slovenských úradníkov Jozefa Hejleka a Františka Hanuša poľskými legionármi i utopeniu poľského plebiscitného činovníka Józefa Wiśmierského. V ďalšej štúdii Slováci zo severného Spiša a hornej Oravy na bojiskách druhej svetovej vojny sa venuje Ľudomír Molitoris doteraz málo pertraktovanej téme účasti Slovákov v Poľsku na bojiskách druhej svetovej vojny, v rokoch 1939 – 1945, pričom prináša takmer neznáme fakty o účasti poľských občanov slovenskej národnosti, ktorí žili na územiach severného Spiša a hornej Oravy v poľskej armáde a septembrovej kampani 1939, v Slovenskom národnom povstaní, či ilegálnom odboji a podpore kuriérov, ale taktiež stručné informácie o už viac-menej spracovaných témach ako Légia Čechov a Slovákov v Poľsku, Slováci vo Varšavskom povstaní, či Slováci zo severného Spiša a hornej Oravy na východnom fronte. Udalosti na sklonku druhej svetovej vojny na severnom Spiši vykresľuje príspevok Eduarda Laincza Bezpečnostná situácia v bývalom okrese Spišská Stará Ves v roku 1944. V ňom opisuje vývoj partizánskeho hnutia na tomto území i v blízkom okolí, najmä akcie tu pôsobiacich ozbrojených skupín, vrátane činnosti rôznych banditov, ktorí sa vydávali za partizánov a rabovali i ohrozovali životy miestnych obyvateľov. Chronologicky na spomínaný príspevok nadväzuje štúdia Milice Majerikovej-Molitoris Pripojenie severného Spiša a hornej Oravy k Poľsku v roku 1945 podávajúca analýzu situácie v daných oblastiach od prechodu frontu v januári 1945, kedy opäť vystúpila spišsko-oravská otázka na medzinárodnú scénu, až do obnovenia predmníchovských hraníc na slovensko-poľskom úseku, čo nastalo odovzdaním území severného Spiša a hornej Oravy Poľsku 20. mája 1945 v Trstenej. Vplyv školy a rodiny na národné povedomie menšín na príklade obyvateľov hornej Oravy rieši príspevok Mariána Smondeka Interakcia školy a rodiny z hľadiska formovania národnej identity ďalších generácií na príklade slovenskej menšiny žijúcej v Poľsku, ktorý o.i. prináša zaujímavý terénny výskum zo spomínaného územia. Prvú časť uzatvára príspevok Agáty Jendžejčíkovej Život s krajanmi, krajania so Životom pojednávajúci o vzniku, vývoji i súčasnom stave jediného slovenského periodika v Poľsku. Ďalšia časť Almanachu je venovaná rozsiahlej recenzii monografie Jabłonka – stolica polskiej Orawy z pera Ľudomíra Molitorisa a v nasledujúcom oddiele Etnografia a ľudová slovesnosťsa nachádzajú dva príspevky. V prvom predstavil Jozef Majerčak veľmi podrobne Spišský kroj v Novej Belej, v druhom spracoval Ján Ľach rozprávku O boginke čo deti vymenila, zozbieranú od rozprávačov v zamagurskej obci Malá Franková, ktorá podáva mýtický svet Zamagurčanov po oboch stranách dnešnej hranice. V pätnástom čísle Almanachu pribudla tiež nová rubrika Stalo sa v roku 2014, ktorá mapuje, slovom i obrazom, aktivity a dôležité momenty v živote slovenskej komunity v uplynulom roku. Nechýba ani tradičná rubrika Pripomenieme si v roku 2015, pripamätávajúca významné výročia slovenských dejín s dôrazom na udalosti, osobnosti a regióny, ktoré sú dnes súčasťou Poľska. Jedna z týchto udalostí je zhmotnená aj v samostatnej prílohe, ktorú tvorí kópia dekrétu Juraja Turzu Martinovi Vlčkovi z Podvlku z roku 1615 zo Štátneho archívu v Bytči. Túto prílohu si môžete reálne ohmatať a preniesť sa tak do čias minulých, kedy aj pán Oravy opísal hranice podvlčianského chotára v jazyku zrozumiteľnom pre šoltýsa, teda v slovenskom jazyku. Nech je tento návrat do minulosti príjemným spestrením prítomnosti a odkazom i poučením do budúcnosti nielen pre ďalšie generácie Slovákov žijúcich v Poľsku, ale pre každého, kto práve číta tieto riadky.
  1. História

Almanach XV - Slováci v Poľsku

  • Jazyk: slovenský
  • Žáner: História
  • Počet strán: 285

Almanach XV - Slováci v Poľsku

  • Jazyk: slovenský
  • Žáner: História
  • Počet strán: 285

Na túto knižku aktuálne nikto nečaká, máš záujem ty?

Aktuálne nikto neponúka túto knihu.

Pozrieť cenu novej knihy na

Chcem predať túto knihu

Chcem si kúpiť, pošlite mi notifikáciu o novej ponuke

Doplnkové info

Popis knihy

Almanach Slováci v Poľsku sa počas svojej už vyše dvadsaťročnej existencie stal dôležitou studnicou poznania minulosti i súčasného života slovenskej komunity v Poľsku. Jubilejné, pätnáste číslo opätovne prináša odborné štúdie, články, recenziu, krátky prozaický útvar i krátke anotácie z oblasti histórie, pedagogiky, vydavateľskej činnosti, etnografie, ľudovej slovesnosti, či súčasného života slovenskej menšiny v Poľsku. V časti Štúdie a články sa nachádza sedem odborných príspevkov. Prvý, Kánonické vizitácie Dunajeckého dekanátu v roku 1832 z pera Jozefa Šimončiča, podáva vonkajšiu i vnútornú analýzu dokumentov uvedených v názve, a to v širšom historickom kontexte i regionálnom ponímaní. Nasledujúci príspevok Ivana Chalupeckého s príznačným názvom Krvavá hranica na Dunajci pojednáva o posledných dňoch tzv. plebiscitného obdobia v júni 1920, kedy došlo v dôsledku vystupňovania národnostných vášní k vražde českých a slovenských úradníkov Jozefa Hejleka a Františka Hanuša poľskými legionármi i utopeniu poľského plebiscitného činovníka Józefa Wiśmierského. V ďalšej štúdii Slováci zo severného Spiša a hornej Oravy na bojiskách druhej svetovej vojny sa venuje Ľudomír Molitoris doteraz málo pertraktovanej téme účasti Slovákov v Poľsku na bojiskách druhej svetovej vojny, v rokoch 1939 – 1945, pričom prináša takmer neznáme fakty o účasti poľských občanov slovenskej národnosti, ktorí žili na územiach severného Spiša a hornej Oravy v poľskej armáde a septembrovej kampani 1939, v Slovenskom národnom povstaní, či ilegálnom odboji a podpore kuriérov, ale taktiež stručné informácie o už viac-menej spracovaných témach ako Légia Čechov a Slovákov v Poľsku, Slováci vo Varšavskom povstaní, či Slováci zo severného Spiša a hornej Oravy na východnom fronte. Udalosti na sklonku druhej svetovej vojny na severnom Spiši vykresľuje príspevok Eduarda Laincza Bezpečnostná situácia v bývalom okrese Spišská Stará Ves v roku 1944. V ňom opisuje vývoj partizánskeho hnutia na tomto území i v blízkom okolí, najmä akcie tu pôsobiacich ozbrojených skupín, vrátane činnosti rôznych banditov, ktorí sa vydávali za partizánov a rabovali i ohrozovali životy miestnych obyvateľov. Chronologicky na spomínaný príspevok nadväzuje štúdia Milice Majerikovej-Molitoris Pripojenie severného Spiša a hornej Oravy k Poľsku v roku 1945 podávajúca analýzu situácie v daných oblastiach od prechodu frontu v januári 1945, kedy opäť vystúpila spišsko-oravská otázka na medzinárodnú scénu, až do obnovenia predmníchovských hraníc na slovensko-poľskom úseku, čo nastalo odovzdaním území severného Spiša a hornej Oravy Poľsku 20. mája 1945 v Trstenej. Vplyv školy a rodiny na národné povedomie menšín na príklade obyvateľov hornej Oravy rieši príspevok Mariána Smondeka Interakcia školy a rodiny z hľadiska formovania národnej identity ďalších generácií na príklade slovenskej menšiny žijúcej v Poľsku, ktorý o.i. prináša zaujímavý terénny výskum zo spomínaného územia. Prvú časť uzatvára príspevok Agáty Jendžejčíkovej Život s krajanmi, krajania so Životom pojednávajúci o vzniku, vývoji i súčasnom stave jediného slovenského periodika v Poľsku. Ďalšia časť Almanachu je venovaná rozsiahlej recenzii monografie Jabłonka – stolica polskiej Orawy z pera Ľudomíra Molitorisa a v nasledujúcom oddiele Etnografia a ľudová slovesnosťsa nachádzajú dva príspevky. V prvom predstavil Jozef Majerčak veľmi podrobne Spišský kroj v Novej Belej, v druhom spracoval Ján Ľach rozprávku O boginke čo deti vymenila, zozbieranú od rozprávačov v zamagurskej obci Malá Franková, ktorá podáva mýtický svet Zamagurčanov po oboch stranách dnešnej hranice. V pätnástom čísle Almanachu pribudla tiež nová rubrika Stalo sa v roku 2014, ktorá mapuje, slovom i obrazom, aktivity a dôležité momenty v živote slovenskej komunity v uplynulom roku. Nechýba ani tradičná rubrika Pripomenieme si v roku 2015, pripamätávajúca významné výročia slovenských dejín s dôrazom na udalosti, osobnosti a regióny, ktoré sú dnes súčasťou Poľska. Jedna z týchto udalostí je zhmotnená aj v samostatnej prílohe, ktorú tvorí kópia dekrétu Juraja Turzu Martinovi Vlčkovi z Podvlku z roku 1615 zo Štátneho archívu v Bytči. Túto prílohu si môžete reálne ohmatať a preniesť sa tak do čias minulých, kedy aj pán Oravy opísal hranice podvlčianského chotára v jazyku zrozumiteľnom pre šoltýsa, teda v slovenskom jazyku. Nech je tento návrat do minulosti príjemným spestrením prítomnosti a odkazom i poučením do budúcnosti nielen pre ďalšie generácie Slovákov žijúcich v Poľsku, ale pre každého, kto práve číta tieto riadky.

Našli ste chybu?