Podporiť čarovnú poličku je možné prostredníctvom zobrazovania reklám. Zvážte prosím možnosť vypnutia adblocku a pomôžte nám prevádzkovať túto službu aj naďalej.
Vaša podpora je pre nás veľmi dôležitá a vopred vám ďakujeme za prejavenú ochotu.

Peter Huba (8 kníh)

  • Peter Huba Architekt svitajúcich časov

    Zápas o národné prežitie v posledných desaťročiach 19. a prvých desaťročiach 20. storočia je nerozlučne spojený aj s menom Blažeja Félixa Bullu. Keď v roku 1883 prišiel do Martina, kde si otvoril staviteľskú kanceláriu, akoby s ním tam zavial vánok sviežeho vzduchu. Projektoval, staval, spieval v Slovenskom spevokole, písal divadelné hry, hral, zbieral ľudové piesne a nadchýnal sa ľudovou architektúrou. Historik…

    Detail
  • Peter Huba Keď národ umieral I.: Mudroňovci a Halašovci

    Z učebníc dejepisu väčšina z nás vie čosi o zápase slovenských vlastencov za národnú svojbytnosť v druhej polovici devätnásteho storočia, keď sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní vystupňovalo maďarizačné úsilie uhorskej vlády. Strohé dejepisné fakty však len

    Detail
  • Peter Huba Keď národ umieral II.: Čas vzkriesenia

    Blížila sa svetová vojna. Už ju bolo cítiť v povetrí. Mala rozhodnúť, kto prežije a kto nie... Štátny aparát nezaháľal. Nepriateľov vlasti bolo treba izolovať a čo najviac Slovákov poslať na front. Z trenčianskych kasární odchádzal...

    Detail
  • Peter Huba Príbeh slovenskej hymny a jej autora

    Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k…

    Detail
  • Peter Huba Z Božej vôle palatín

    Prišli najhoršie dni v jeho živote - bez otca. Myslel naň, snívalo sa mu s ním. Nepomohlo, že sa mu blízki prihovárali, utešovali ho. Musel rýchlo dospievať, lebo nebolo inej cesty. Mávol rukou, aj teraz chcel odohnať ťaživé myšlienky. „Ďakujem ti, Bože, velebím Ťa, preriekol bledý v tvári, no s upokojujúcou dušou a mysľou. Nedalo mu, aby neprejavil vďaku, že žije. Vedel si predstaviť, ako ho vlečú v reťaziach…

    Detail