Hľadanie: Zaistenie osôb v trestnom konaní
zobraziť:
Dokazovanie v trestnom konaní - Poškodený. Judikatúra
Predkladaná zbierka 70 súdnych rozhodnutí k poškodenému a obeti trestnej činnosti, čo už mimochodom nie je len kriminologický, ale aj trestno-procesný pojem (obzvlášť zraniteľná obeť), sa v prvom rade zameriava na samotného poškodeného , jeho procesné postavenie v trestnom konaní a uplatňovanie trestno-procesných práv atď.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má o. i. právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
Zbierka súdnych rozhodnutí je prehľadne členená na tri časti. V prvej časti sú súdne rozhodnutia zamerané na trestno-procesné postavenie poškodeného, jeho práva a trestno-procesné úkony, ktoré poškodenému Trestný poriadok umožňuje realizovať v trestnom konaní. V druhej časti nazvanej Poškodený z pohľadu posudzovania zavinenia a iných okolností súvisiacich s trestnými činmi sú zaradené súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú niektorých druhov škôd, a to aj z hmotno-právneho hľadiska v súvislosti s kvalifikovanými skutkovými podstatami, a tiež niektorých ďalších podistým špecifických otázok. Tretia časť je zameraná na náhradu škody a vymáhanie náhrady škody.
Vzory podaní v trestnom konaní a základy trestného procesu
Publikácia poskytuje základný prehľad o podaniach fyzických i právnických osôb (návrhoch, žiadostiach, podnetoch a opravných prostriedkoch) v priebehu trestného konania a približuje prístupným spôsobom informácie o postavení jednotlivých osôb v trestnom konaní, o ich právach a možnostiach ich uplatnenia, povinnostiach, ako aj o priebehu trestného konania, jeho štádiách a vysvetľuje, v akom procesnom postavení sa môžu osoby ocitnúť, respektíve, s akými úradnými osobami sa môžu v priebehu konania dostať do kontaktu. Kniha tiež obsahuje vysvetlenia jednotlivých inštitútov trestného konania, procesného postavenia jednotlivých osôb vrátane krátkeho výkladu o trestnej zodpovednosti právnických osôb, charakteristiky jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní, súdov a ďalších osôb. Poskytuje aj vysvetlenie niektorých pojmov Trestného zákona, ako aj vybraných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutiach, resp. upravujú trestné konanie. Texty sú doplnené o príslušné vzory v celkovom počte 487. Okrem vzorov podľa Trestného poriadku a Trestného zákona sú uvedené aj niektoré vzory podľa súvisiacich právnych predpisov s cieľom poskytnúť čitateľovi komplexnejší prehľad.
Zákonnosť v trestnom práve
Monografia Zákonnosť v trestnom práve predstavuje prvé ucelené vedecké dielo vzťahujúce sa k predmetnej oblasti skúmania. Jej hlavným účelom je priniesť tak odbornej, ako aj laickej verejnosti všeobecný pohľad na princíp zákonnosti v zmysle jej právnoštátneho chápania, teoretickoprávnych východísk, a taktiež praktických aspektov uplatňovania v rámci normatívnej činnosti slovenského zákonodarcu a aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Monografia sa neobmedzuje iba na zákonnosť z pohľadu orgánov verejnej moci, ale zohľadňuje taktiež realizačnú stránku princípu trestnoprávnej zákonnosti vzťahujúcu sa k súkromným subjektom trestného konania (najmä obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi trestného činu). Aj napriek snahe autora o čo najkomplexnejší pohľad na princíp zákonnosti v trestnom práve bolo objektívne nemožné vyčerpať zvolenú tému, ktorej rozsah je determinovaný už len samotnou existenciou právnej normy ako fundamentálneho prvku celého systému práva. Autor monografie je však presvedčený, že poznaním a správnou aplikáciou formulovaných vedeckých záverov je možné analogicky riešiť aj iné parciálne situácie, ktoré v rámci monografie nie sú explicitne zohľadnené.
Zaistenie cudzincov
Slovenská republika sa po páde železnej opony v roku 1989 postupne stáva krajinou, kam prúdi stále viac cudzincov. Prichádzajú nielen utečenci, hľadajúci medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním, ale aj cudzinci, pre ktorých je Slovenská republika iba tranzitnou krajinou na ich ceste do krajín západnej Európy - stále je však viac tých cudzincov, pre ktorých je cieľovou krajinou.
Na príliv cudzincov musela Slovenská republika nutne reagovať. Prijala všetky podstatné medzinárodné dokumenty týkajúce sa ochrany ľudských práv a azylovej problematiky. Je stranou Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Túto matériu upravuje tiež Listina základných práv a slobôd a zákon o azyle.
Zaistenie cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky upravoval zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý bol od 1. januára 2012 nahradený zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
K transpozícii Návratovej smernice 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 došlo už v priebehu účinnosti predchádzajúceho zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Slovenská republika bola jedným z prvých členských štátov EÚ, ktoré formálne splnili transpozičnú povinnosť, pričom úplná transpozícia tejto smernice bola zavŕšená 1. januárom 2012, a to nadobudnutím účinnosti práve zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
K problematike cudzineckého práva na slovenskom trhu chýba nielen komentár k zákonu o pobyte cudzincov a odborné články, ale predovšetkým zhrnutie a analýza judikatúry ESĽP, SD EÚ a slovenských súdov so zameraním na judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov.
S ohľadom na trojaký rozmer prameňov práva, ktoré upravujú zaistenie cudzincov, autorka predkladá publikáciu založenú na znalosti judikatúry ESĽP, SD EÚ a súdov Slovenskej republiky (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR) s cieľom poskytnúť nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti spracovanú databázu judikátov v oblasti zaistenia cudzincov doplnenú o komentár súvisiacich relevantných ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Hlavným motívom publikácie je poukázať na niektoré výkladové trendy, ktorými najvyšší súd zákon o pobyte cudzincov, niektoré medzinárodné dohovory a právne predpisy EÚ vykladá, ale je aj pokusom o nabúranie zotrvačnosti v myslení slovenského právnika, ktorý sa často upína na text zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov bez schopnosti vykladať ho vo svetle znalosti judikatúry ESĽP a textu EDĽP, resp. znalosti judikatúry SD EÚ a textu práva EÚ.
Na sklade 1Ks
9,69 €
10,20 €
Právo na obhajobu a jeho podoby v trestnom konaní
Aplikačná prax vo svojom každodennom fungovaní často prináša situácie, ktoré zákonodarca dôsledne nedoriešil, prípadne s ktorými pri formulovaní jednotlivých právnych noriem nerátal. V praxi tiež nie sú ojedinelé situácie, kedy ten-ktorý subjekt trestného konania interpretuje, resp. aplikuje jednotlivé hmotnoprávne alebo procesnoprávne ustanovenia nesprávne, neúplne, prípadne ich opomína aplikovať. Tieto pochybenia či nesprávnosti možno často pripísať viacerým faktorom, no zaiste aj v niektorých prípadoch mechanickej práci orgánov činných v trestnom konaní, niekedy aj súdov alebo advokátov, čo je spôsobené najmä kvantitou prípadov, ktoré má konkrétny policajt, prokurátor či sudca na vybavenie a rozhodnutie. Nezriedka je ale príčinou procesných pochybení, dotýkajúcich sa aj práva na obhajobu, nedostatočné poznanie všetkých národných, európskych, ale aj medzinárodných právnych noriem.
Publikácia má za cieľ zanalyzovať aplikáciu a niektoré podoby realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní, reflektujúc právny poriadok Slovenskej republiky, právo Európskej únie, ale aj rozhodovaciu činnosť súdov a právne doktríny, ktoré subjekty aplikačnej praxe často dostatočne nepoznajú.
Príčinná súvislosť v práve a v trestnom práve
Samotné tematické zameranie monografie evokuje jej prierezový charakter... Osobitné ocenenie patrí argumentačnej presvedčivosti, s akou autor formuluje prezentované názory na jednotlivé parciálne problémy.
prof. JUDr. Sergej Romža, PhD.
Autor zpracoval téma v odborné literatuře na Slovensku nepříliš často zpracovávané, které je nepochybně mimořádně aktuální, neboť příčinný vztah mezi jednáním a následkem je jedním ze základů trestní odpovědnosti pachatele.
prof. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D.
Z hlediska obsahové kvality dosahuje práce výtečné úrovně. To má svůj základ v širokém okruhu odborné literatury, z níž autor ve své práci vychází a v níž je bohatě zastoupena i literatura zahraniční.
doc. JUDr. Filip Ščerba, Ph.D.
Dokazovanie v trestnom konaní - Zabezpečovanie informácií
Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami. Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je to napríklad použiteľnosť záznamu v inej trestnej veci, pri agentovi je to napríklad otázka právomoci agenta, konkrétne zákonné podmienky policajnej provokácie.
Právne vety, ktoré tento výber súdnych rozhodnutí zahŕňa, preto čitateľovi môžu poskytnúť minimálne základnú orientáciu či prehľad v relevantnej judikatúre vrátane riešení konkrétnych aplikačných problémov týkajúcich sa problematiky informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
V procese dokazovania sa orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy môžu neraz ocitnúť v dôkaznej núdzi, v ktorej takpovediac bežné dôkazné prostriedky, akými sú napríklad výsluchy, nevedú k dosiahnutiu účelu trestného konania, ktorým je náležité zistenie trestných činov, aby ich páchatelia mohli byť spravodlivo potrestaní. V takýchto situáciách, ak nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ šetrnejšími dôkaznými prostriedkami, alebo ak by dosiahnutie tohto cieľa bolo podstatne sťažené, a za splnenia príslušných zákonných podmienok, im Trestný poriadok umožňuje použiť prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie – informačno-technické prostriedky (napríklad odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (napríkladagent).
S prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie sú nevyhnutne spojené zásahy do základných práv a slobôd, najmä do práva na súkromie, preto predkladaný výber súdnych rozhodnutí čitateľovi ponúka základný prehľad rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, z komparatívneho hľadiska aj Najvyššieho súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto judikatúra predovšetkým obsahuje relevantný výklad práva na súkromie a základné zásady, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie.
Výber 56 rozhodnutí k výkladu práva na súkromie a základným zásadám, ktoré súdy aplikujú pri posudzovaní legitimity a legality zásahov do práva na súkromie prostriedkami zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie. Predkladaný výber súdnych rozhodnutí ďalej obsahuje rozhodnutia, v ktorých sa súdy zaoberali konkrétnymi výkladovými, resp. aplikačnými problémami.
Praktické aspekty zdanenia právnických osôb v Slovenskej republike
Publikácia Praktické aspekty zdanenia právnických osôb v Slovenskej republike – zbierka riešených a neriešených príkladov má objasniť študentom zákonné korekcie základu dane právnickej osoby v Slovenskej republike. Zámerom študijnej literatúry je oboznámiť študentov s platnou daňovou legislatívou so zameraním na daň z príjmov právnických osôb a priblížiť aplikáciu príslušných daňových zákonov v praxi. Zbierka predstavuje základný študijný materiál na cvičenia z predmetov zameraných na dôchodkové dane v Slovenskej republike. Cieľom je tiež poskytnúť pohľad na transformáciu výsledku hospodárenia na základ dane z príjmov právnických osôb. Je rozdelená na sedem kapitol. Každá kapitola v úvode obsahuje vzorový príklad s postupom jeho riešenia a s komentárom. Nasledujú príklady na riešenie, výsledky neriešených príkladov a otázky do diskusie. Zbierka je určená predovšetkým poslucháčom druhého stupňa štúdia na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a takisto aj pracovníkom podnikovej sféry.
Dokazovanie v trestnom konaní - Zásady - Judikatúra
Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade nemo tenetur se ipsum accusare (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti.
Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. Ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon a ktorými je ovládané celé dokazovanie v trestnom konaní. Vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti a ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyjadrujú takpovediac základné pravidlá dokazovania zakotvené v zákone a dotvorené judikatúrou, ktoré v užšom kontexte determinujú zákonnosť dokazovania a dosiahnutie účelu trestného konania vyjadreného v § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len Trestný poriadok alebo TP), ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.
V širšom kontexte však majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov, napr. zákazu inkriminácie vlastnej osoby, kontradiktórnosti výsluchu svedkov či zákonných podmienok použitia informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, by totiž znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti.
Zásady dokazovania upravené v § 2 Trestného poriadku sú charakteristické pre trestné konanie upravené v demokratickom štáte. Tieto zásady, samozrejme, spoločne s ďalšími zásadami trestného konania, poskytujú priestor stranám trestného konania na uplatnenie častokrát aj ich protichodných záujmov. V tomto kontexte sú aj dotvárané, resp. vykladané súdmi, ktorých rozhodnutia obsahuje aj tento výber súdnych rozhodnutí. Verím, že odbornej verejnosti predkladaná zbierka súdnych rozhodnutí pomôže ľahšie sa zorientovať v sudcovskom výklade základných zásad dokazovania v trestnom konaní aj niektorých pojmov či pravidiel, ktoré z týchto zásad vyplývajú, a aj pri samotnej realizácii práva
Zásady dokazovania v trestnom konaní patria medzi základné zásady trestného konania.
Dokazovanie v trestnom konaní - Znalec - Judikatúra
Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí je zameraný na hmotnoprávne aj trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu.
Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov.
Znalecké dokazovanie tvorí neodmysliteľnú súčasť dokazovania v trestnom konaní. Nielen v zmysle výsluchu znalca či čítania znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, ale aj v širších súvislostiach hmotnoprávnych aj trestno-procesných. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti (napr. otázky príčetnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu) alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Neraz ide o zložité odborné otázky, ktoré nemôžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy posúdiť sami a ktoré si vyžadujú odbornú (vedeckú) analýzu či expertízu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, pretože zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá sa týka akéhokoľvek dôkazu vrátane znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia.
Trestno-procesné hľadisko znaleckého dokazovania, samozrejme, zahŕňa aj ďalšie trestno-procesné aspekty dokazovania, ktoré sa týkajú napríklad zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predkladaný výber zo súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto i niektoré ďalšie hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Právnikovi, ktorý sa venuje trestnému právu, môže pomôcť zorientovať sa v dôkazných súvislostiach v trestných veciach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy, znalci či rôzni experti.
Judikatúra vo veciach sankcií v trestnom práve
Predkladaná publikácia zhromažďuje rozhodnutia súdov týkajúcich sa ukladania sankcií v trestnom konaní. Napriek skutočnosti, že ukladanie trestu či ochranného opatrenia je imanentnou súčasťou odsudzujúceho rozsudku, je táto problematika dosiaľ spracovaná pomerne okrajovo. Spracovaná judikatúra sústreďuje svoju pozornosť prednostne na trest odňatia slobody. Výberom predkladaných rozhodnutí súdov sa zostaviteľ usiloval reagovať na najčastejšie interpretačné problémy, s ktorými zápasí súčasná aplikačná prax. Osobitne v tejto súvislosti vyniká problematika poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, problematika vykladania zákonných kritérií na mimoriadne zníženie trestu alebo výklad zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Následne sa pridružuje problematika ostatných trestov či vybraných ochranných opatrení. Autormi predkladaných rozhodnutí sú prednostne súdy v Slovenskej republike. V prípade vybraných trestov alebo ochranných opatrení boli použité aj rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže vzájomný prienik právnych úprav v oblasti trestného práva je do dnešného dňa pomerne obsiahly. Publikácia svojím obsahom napomôže jednotlivým právnickým profesiám, ako aj študentom práva lepšie porozumieť zákonným kritériám na ukladanie sankcií v trestnom práve a súčasne pomôže priblížiť aktuálne názorové prúdy týkajúce sa vybraných interpretačných problémov aplikačnej praxe.
Gestikulace v komunikaci osob s diagnostikovanou afázií
Monografie se zabývá neverbální složkou řeči a na experimentech s osobami s diagnostikovanou afázií chce ukázat, že gesta používají jako substituci řeči, kterou často není možné v komunikaci použít vzhledem k různé míře jejího poškození. Stěžejní část knihy je věnována výsledkům výzkumu kompenzace řečového deficitu pomocí gest. Text nabízí návod, jak takové konstrukce popisovat, dotýká se přitom i problematiky přepisu a notace řečových prostředků i gest.
Na sklade 1Ks
16,72 €
17,60 €
dostupné aj ako:
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb 2. vydanie
Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne.
Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi, ktorí budú obhajovať trestne stíhané právnické osoby, a príslušnými štatutárnymi či inými orgánmi právnických osôb najmä pri prijímaní príslušných opatrení na predchádzanie trestnej zodpovednosti v rámci právnickej osoby, na riadení ktorej sa podieľajú.
Dokazovanie v trestnom konaní - Svedok - Judikatúra
Publikácia zahŕňa výber 55 súdnych rozhodnutí zahŕňa relevantné, systematicky usporiadané tematické okruhy týkajúce sa svedka a jeho výsluchu v trestnom konaní. Ide napríklad o povinnosť mlčanlivosti, právo svedka odoprieť výpoveď, zákaz výsluchu svedka, zákonnosť a kontradiktórnosť výsluchu svedka vrátane ústavno-právnych štandardov kontradiktórnosti výsluchu svedka.
Tieto situácie priamo súvisia s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, ďalej prítomnosť advokáta pri výsluchu svedka, rozpory vo výpovediach svedka a čítanie zápisníc o jeho predchádzajúcej výpovedi (výpovediach), krivú výpoveď a krivú prísahu, či špecifické prípady výsluchov svedkov, ako napríklad výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov, výsluchov utajených svedkov či agentov.
Výsluch svedka patrí k najčastejšie vykonávaným dôkazným prostriedkom, ktorý sa vykonáva prakticky v každej trestnej veci. Osoba svedka, ktorá svojimi zmyslami vnímala relevantné skutočnosti tvoriace predmet dokazovania v konkrétnej trestnej veci, je prameňom dôkazu. Jej výsluch zasa dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého vypočúvajúcemu sprostredkuje (odovzdá) informácie dôležité pre trestné konanie, ktoré pre orgány činné v trestnom konaní a súdy majú z hľadiska dokazovania dôkaznú hodnotu. Výpoveď svedka je preto dôkazom, ktorý výrazným spôsobom prispieva k objasneniu trestného činu a zisteniu jeho páchateľa, ktorému tak môže byť uložený spravodlivý trest.
Tento výber judikatúry a súdnych rozhodnutí obsahuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektorých krajských súdov.
Práce a Mzdy 3 2024 - bez chýb, pokút a penále- Delenie príjmov fyzických osôb
Vykazovanie MD a RD na ELDP
Od 1. 1. 2024 v inštitúte prerušenia povinného sociálneho poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky už nie je rozdiel medzi mužom a ženou, nakoľko povinné poistenie sa prerušuje v období, v ktorom zamestnanec (žena aj muž) čerpá rodičovskú dovolenku, ak neplynie obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné.
Delenie príjmov fyzických osôb
S blížiacim sa koncom kalendárneho roka neoddeliteľne súvisí tak pre podnikateľov ale aj ostatné fyzické osoby aj koniec zdaňovacieho obdobia. V tomto „duchu“ je zisťovanie a úprava základu dane z príjmov pre fyzické v práve prebiehajúcom období činnosťou, ktorej výsledkom je stanovenie výšky konečnej daňovej povinnosti k dani z príjmov.
Odvody poistného v roku 2024
Každoročne od začiatku januára toho – ktorého kalendárneho roka sa mení suma odvodov, nakoľko ich výška sa vypočítava v závislosti od zmeny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok zisťuje a vyhlasuje Štatistický úrad SR. Aj v roku 2024 došlo k zvýšeniu minimálnych a maximálnych odvodov do Sociálnej poisťovne a k zvýšeniu minimálnych preddavkov na zdravotné poistenie. Aké sú zmeny v platení odvodov?
Štátny príspevok na splátku úveru na bývanie
Rast úrokových sadzieb za posledný rok pri úveroch na bývanie spôsobil, že v mnohých domácnostiach vznikla taká finančná situácia, ktorá neumožňuje ich členom včas a v určenej výške splácať úvery na bývanie. Od januára 2024 bola ustanovená nová štátna sociálna dávka – príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Ako treba o príspevok požiadať?
Neplatnosť výpovede
Výpoveď predstavuje jeden z najčastejších spôsobov ukončenia pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Výpoveď z pracovného vzťahu môže dať za splnených podmienok nielen zamestnávateľ, ale i zamestnanec, a to spôsobom, uvedeným v Zákonníku práce. Výpoveď, ktorá bola daná z dôvodu, ktorý zákon nepripúšťa, alebo neobsahuje predpísané náležitosti, je neplatná. Kedy je neplatná výpoveď daná zamestnávateľom? Kedy je neplatná výpoveď daná zamestnancom? Aké následky z neplatnej výpovede z pracovného pomeru plynú?
Daňový bonus na zvýšené úroky z hypotéky
NR SR schválila, zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať hypotekárne úvery dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby.
Posúdenie listín obcou v správnom procese
V správnom procese pred obcou, ktorá je správnym orgánom prebieha aj dokazovanie, ktorého cieľom je nadobudnúť podklady pre rozhodnutie. Významným dôkazom v správnom konaní sú pritom listiny. Listina však musí byť získaná právne súladným spôsobom. Právna úprava zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) síce výslovne nerozlišuje verejné a súkromné listiny, pri ich posudzovaní musí príslušná obec robiť rozdiel. Je posúdenie dôkazov výlučnou právomocou obce, ktorá je správnym orgánom?
Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR - 1.Zväzok (2.vyd.)
Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia.
Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené.
2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami.
Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu.
Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.
Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR - 2.Zväzok (2.vyd.)
Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia.
Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené.
2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami.
Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu.
Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.
Správne delikty právnických osôb - vybrané inštitúty a problémy
Súčasná právna úprava správnych deliktov je v Slovenskej republike obsiahnutá v mnohých právnych predpisoch a absentuje jej kodifikácia. Čiastočnú kodifikáciu možno zaznamenať len pri priestupkoch ako jednom z druhov správnych deliktov, a to v zákone o priestupkoch. V posledných desaťročiach sa intenzita správneho trestania (v legislatívnej aj v aplikačnej rovine) výrazne zvyšuje. Obzvlášť dynamický rozvoj je zaznamenaný pri správnych deliktoch právnických osôb. V súčasnosti sa odhaduje, že právny poriadok obsahuje okolo 200 zákonov obsahujúcich skutkové podstaty správnych deliktov právnických osôb a že takmer každý novoprijatý zákon z odboru správneho práva zahrňuje tiež ustanovenia o správnych deliktoch.
Cieľom monografie je poskytnúť rozbor vybraných inštitútov právnej úpravy správnych deliktov právnických osôb a poukázať na najzávažnejšie teoretické a praktické problémy súvisiace s ich sankcionovaním. Zároveň je snahou autorky predložiť úvahy de lege ferenda vo vzťahu k možnej budúcej jednotnej právnej úprave správnych deliktov právnických osôb, ktoré sú formulované na základe poznatkov získaných pri vypracovaní jednotlivých kapitol monografie.
Predkladaná publikácia by mala slúžiť ako ďalší prameň relevantných informácií vzťahujúcich sa na problematiku správnych deliktov právnických osôb, ako aj možná inšpirácia slovenského zákonodarcu pri tvorbe kodifikovanej úpravy tohto druhu správnych deliktov či komparatívna štúdia vybraných inštitútov fenoménu správnych deliktov právnických osôb v slovenskej a zahraničnej právnej úprave aj náuke.
Gestikulace v komunikaci osob s diagnostikovanou afázií
Monografie se zabývá neverbální složkou řeči a na experimentech s osobami s diagnostikovanou afázií chce ukázat, že gesta používají jako substituci řeči, kterou často není možné v komunikaci použít vzhledem k různé míře jejího poškození. Stěžejní část knihy je věnována výsledkům výzkumu kompenzace řečového deficitu pomocí gest. Text nabízí návod, jak takové konstrukce popisovat, dotýká se přitom i problematiky přepisu a notace řečových prostředků i gest.
Na stiahnutie
9,00 €
dostupné aj ako: