Hľadanie: Veľpieseň, pastoračná exegéza

Postoj moderného človeka k výkladu Biblie dobre vystihuje kreslený vtip, na ktorom sa predajca kníh neúspešne snaží nájsť Bibliu pre kupujúceho, lebo ju hľadá medzi knihami v kategórii svojpomoc. Biblia je tu považovaná za jednu z mnohých alternatívnych terapií pre postmoderného človeka, ktorý si ju sám vyskúša a vyloží, ako sa mu bude hodiť. --UKÁŽKA-- V takejto situácii je dôležité poznať spoľahlivé prístupy k výkladu Biblie. "Výklad býval ľahký, ale potom to niekto nazval exegézou," povedal niekto položartom. Problém je obyčajne v tom, že tu ide o prechod od subjektívnej otázky Čo tento text znamená pre mňa? k objektívnym otázkam: Čo tento text znamenal pre pôvodných čitateľov?, Čo tento text znamená pre cirkev? alebo Čo tento text znamená pre dnešného človeka? Úlohou odborného výkladu Biblie je preklenúť priepasť medzi svetom Biblie a našou súčasnosťou tak, aby boli jasne rozlíšené neaplikovateľné, historicky podmienené javy a nadčasové, večne platné pravdy. Exegéza v tomto procese zabezpečuje poznanie sveta Biblie a čo najlepšie pochopenie textu v jeho pôvodnom kontexte. Ako však postupovať zoči-voči protichodným teóriám interpretácie textu? A ako do výkladu zahrnúť skutočnosť, že dôležitejšie ako exegetická metóda je celkový postoj interpréta k Písmu? O autorovi: Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyky, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V tomto, v poradí už siedmom zväzku Lietajúceho pútnika, čitateľ nájde opis pätnástich zahraničných apoštolských ciest Jána Pavla II. v rokoch 1997 až 1999. Tento zväzok obsahuje tri pastoračné cesty, ktoré boli splnením dlhoročnej a hlbokej túžby Kr istovho námestníka a radostným prekvapením pre veriacich miestnych cirkví. Ide o jeho prvú pastoračnú cestu do Sarajeva v apríli v roku 1997. Druhou návštevou rovnako veľkého významu bola pastoračná cesta 10. a 11.mája do Libanonu, roky zmietaného br atovražednou vojnou. Treťou, historickou pápežovou púťou bola pastoračná návšteva Kuby v dňoch 21. až 26. januára 1998.

Je úlohou Cirkvi sprevádzať všetkých ľudí na ich ceste hlbšieho poznávania Božieho slova. Pastoračná starostlivosť o homosexuálov je mimoriadne ťažká a náročná. Vyžaduje si kňazov, ktorí sú odborne zdatní, absolvovali špeciálnu prípravu, ale zároveň sa vyznačujú veľkou vľúdnosťou a srdečnosťou. Musia vedieť spájať lásku s pravdou, ale bez zjednodušovania. Milosrdenstvo sa nemôže prejavovať ospravedlňovaním sexuálnych praktík, ktoré sú v rozpore s morálnym učením Cirkvi. - pôvodný názov: La teoria del "gender" e l'origine dell'omosessualita

Krajina, príroda majú vo svojej holej existencii pre Jurolekov básnický subjekt absolútnu výpovednú hodnotu. Tento svet je celkom zámerne svetom bez človeka, aj preto sa môže a má javiť ako božský. Tri zbierky zlúčené do nového celku spoľahlivo spája tá istá metóda: minimalistická a vyhranene intímna exegéza toho, na čo hľadíme, keď vstupujeme do priestoru „tam vonku“. Prírodné, vonkajškové, sa zvýznamňuje optikou zameranou na maličkosti, ktoré autorov subjekt objaví a oddelí od pozadia tým, že im prisúdi prioritný význam. Je to v istom zmysle aj premena fyzického na metafyzické - z významu sa rodí poznanie. Pri pointách zlomkovitých sentencií a gnóm čitateľ zažíva nevšedný impulz, niečo ako vnuknutie. Tento záblesk znamená radosť z objavu, ale aj katarzné povznesenie.

Čím více se v katolické církvi doceňuje význam obdarování, která každý křesťan dostává, tím více je také třeba mluvit o úkolech, které z toho v oblasti pastorace plynou. Nejde zdaleka jen o opakovaně konstatovaný nedostatek kněží v mnoha zemích, ale o zodpovědné využívání Božích obdarování pro život církve. Všichni pokřtění mají účast na kněžském, prorockém a královském úřadě Kristově. Z toho plynoucí uschopnění a úkoly neplatí jen pro nositele služebného kněžství, ale adekvátním způsobem pro všechny. Nejde o „klerikalizaci laiků“, ale o co nejplnější život mystického těla Kristova, jehož jsou biskupové, kněží, jáhni, řeholníci, řeholnice a laici údy. Proto se jeví jako potřebné zabývat se pastorální teologií v takovém úhlu pohledu, který laikům ozřejmuje pastoraci v církvi a současně pobízí k podílu na pastorační činnosti, která by měla základy v pastorální teologii, přiměřené životním rolím laiků.

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cirkevní otcovia Spoznajte ôsmich ranokresťanských spisovateľov prvých siedmich storočí, ktorí sa vyznačovali pravovernosťou náuky a svätosťou. Cirkevní otcovia sú stále aktuálnymi svedkami Tradície a podľa katolíckeho chápania základnými prameňmi kresťanskej viery sú práve Písmo a Tradícia. Zoznámte sa s učením sv. Atanáza, sv. Bazila, sv. Gregora z Nazianzu, sv. Gregora Nysského, sv.?Augustína, sv. Ambróza, sv. Leva Veľkého a sv. Gregora Veľkého a?objavte tak nové impulzy pre svoj život a vieru. Po Svätom písme predstavujú cirkevní otcovia druhú vrstvu pôdy, na ktorej stojí a z ktorej životnú silu čerpá teológia, biblická exegéza a celá spiritualita Cirkvi. Stredoveký teológ Ján zo Salisbury vravieval: Sme ako trpaslíci, ktorí sedia na pleciach obrov, takže môžeme vidieť viac vecí a ďalej ako oni, no nie pre ostrosť svojho zraku alebo pre vzrast svojho tela, ale pretože nás nosia vyššie a dvíhajú nás do obrovskej výšky. Raniero Cantalamessa, narodený 22. júla 1934 v Taliansku, je teológ a katolícky kňaz v Ráde menších bratov kapucínov. Ako pápežský kazateľ pôsobí už od pontifikátu sv. Jána Pavla II., ktorý ho vymenoval v roku 1980. Jeho publikácie boli preložené do viac ako 20 cudzích jazykov. Od roku 2009 žije ako pustovník

Kniha približuje návrat k myšlienke skrytej cirkvi, ktorý bol vynútený ateistickým prenasledovaním počas komunizmu na území Slovenska a po Nežnej revolúcii. Skrytá cirkev sa na Slovensku sformovala v päťdesiatych rokoch a jej čelní predstavitelia získali podporu aj od cirkevných autorít, keď jej priznali nezávislosť od komunistami ovládanej verejnej cirkvi. V rokoch 1967-1989 dosiahla preto nevídaný rozmach a podstatne ovplyvnila náboženský život viacerých generácií na Slovensku. Vnútorná sloboda teologického myslenia a pastoračných záverov predstavuje prelomové obdobie cirkvi nielen v národnom, ale aj celosvetovom kontexte. Po Nežnej revolúcii sa skrytá cirkev dostáva do otvorenej konfrontácie s verejnou cirkevnou štruktúrou, ktorá sa ju snaží znormalizovať podľa vlastných noriem. Avšak jej teologická a pastoračná prax sa nedajú vtesnať do noriem verejne demonštrovanej identity cirkvi. Časť z dejateľov skrytej cirkvi sa síce uplatňuje vo verejných cirkevných funkciách, väčšina však musí ostať naďalej žiť svoju vieru a poslanie v skrytosti a teraz už aj cirkevnej ilegalite. Tento spôsob života cirkvi i v pandemickej dobe ukázal svoju plnú opodstatnenosť a môže byť opäť jedným zo spôsobov prežitia kresťanstva v budúcnosti.

„A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Ján 17:3 Arthur W. Pink sa narodil v Nottinghame v Anglicku v roku 1886 a v roku 1908 sa znovu narodil z božieho Ducha. Na Moodyho biblickom inštitúte v Chicagu v USA študoval len šesť týždňov, kým začal svoju pastoračnú prácu v Colorade. Odtiaľ pastoračné pôsobil v zboroch v Kalifornii. Kentucky a Južnej Karolíne, a potom sa na krátky čas presunul do Sydney v Austrálii, kde kázal a vyučoval. V roku 1934 sa vrátil do rodného Anglicka a v roku 1940 sa natrvalo usadil na ostrove Lewis v Škótsku, kde zostal až do svojej smrti o dvanásť rokov neskôr v roku 1952.

Společenská integrace Romů coby úkol pastorace v České republice a Slovenské republice Vliv náboženských aktivit na integraci v národnostně smíšených lokalitách Zhrňujúca správa z realizovaného projektu v slovenských lokalitách "Integrácia Rómov vplyvom náboženských spoločenstiev" Doporučení a podněty Úloha Cirkvi pri komunikácii hodnôt napomáhajúcej integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti Predsviatočné katechizačné pohovory ako pastoračný model komunikácie s rómskym etnikom Rómske prostredie - potreba integrálnej sociálnej formácie

Najkrajšiu exegézu blahoslavenstiev ponúkajú ľudia, ktorí ju vedia zjavovať svojím životom. A páter Dolindo Ruotolo, neapolský kňaz, je jedným z nich. Na podklade ôsmich blahoslavenstiev autor komentuje život a učenie pátra Dolinda. V tejto súvislosti opisuje jeho spiritualitu a život plný skúšok, utrpenia, ako aj veľkej dôvery a lásky k Bohu a blížnemu. Pátra Dolinda prirovnáva k láskyplnému otcovi, ktorý keď vidí syna, že upadol do nemilosti, sústredí všetky svoje sily, aby mu pomohol. Celý sa angažuje, aby dosiahol cieľ, a dáva nabok každý iný záujem. Vyčerpá všetku svoju energiu, prijme každú možnú stratégiu, len aby dokázal, že jeho láska je bezhraničná. Je to hodnoverné svedectvo evanjelia, ktoré povzbudí každého vydať sa na cestu skutočného obrátenia a žiť blahoslavenstvá každý deň tak ako páter Dolindo. Pasquale Rea, farár neapolského kostola, kde sa nachádza hrob pátra Dolinda Ruotola, počas svojej pastoračnej služby nadviazal osobný a hlboký vzťah s autorom modlitby Ježišu, ty sa postaraj. Tento vzťah buduje jeho kňazský život, no predovšetkým pomáha uchovávať pamiatku na svätého neapolského kňaza.

Kniha Aleše Opatrného se věnuje především současnosti pastorální praxe. Vychází z přesvědčení, že úkolem pastorace není pouhé opakování správných zásad a jejich aplikování do života lidí, ale porozumění životu současníků a přibližování evangelia v různých situacích. Vybraná témata, jako např. situace křesťana v současné euroamerické civilizaci, oblast rodiny a výchovy a trvalý úkol křesťanů prohlubovat křesťanskou identitu a současně umět žít v pluralitě, jsou zpracována s ohledem na nové pastorační paradigma. Výslovně je odmítáno uzavření do ulity, řešení současnosti a budoucnosti návratem do minulosti a zaměňování reálného světa se světem ideálním, který je možné si přát, ale který bude v plnosti realizován až druhým příchodem Kristovým. Sondy do pastorační situace ve vybraných oblastech nejsou návody k řešení, ale chtějí poskytnout podněty k promýšlení reálných situací stylem odpovídajícím jak obsahu křesťanské víry, tak i potřebám a možnostem dnešních křesťanů.

Kniha popisuje vznik pastorální teologie jako univerzitní disciplíny v kontextu tereziánsko-josefínských reforem. Popisuje okolnosti vzniku, myšlenkové pozadí a všímá si různé interpretace katolického osvícenství. Představuje první české učebnice pastorálky a porovnává jejich pojetí tématu homiletiky a katechetiky; k poslednímu se pak vztahuje i řada dobových katechetických obrázků. Text uvádí stručný přehled dalšího vývoje pastorálky a charakteristiky hlavních etap; klade si otázku inspirativnosti počátků pastorální teologie pro její dnešní pojetí.

Ve své nové knize nabízí emeritní letohradský farář Václav Vacek jakousi tresť své mnohaleté pastorační činnosti. Jejím jádrem jsou meditace na téma nejdůležitější křesťanské modlitby Otčenáš, kniha ale obsahuje také úvahy o modlitbě jako takové, čerpající z židovské a křesťanské spirituální tradice, či texty pro domácí liturgii.

Tato kniha se snaží znovuobjevit, posílit a podpořit mužnost v mužích. Podle autorů je mužství utvořeno čtyřmi archetypickými mužskými energiemi, které jsou všem mužům vrozené a slouží různým účelům. Aby se muž stal opravdovým, musí projít iniciací chlapce v muže a rozvinout všechny tyto síly: Krále, Válečníka, Kouzelníka i Milovníka. Zralá mužnost není mocichtivá ani násilnická, ale mocná a tvořivá. Společně s Blyovým Železným Janem měla kniha obrovský vliv na rozvoj mužského hnutí.Robert Moore je jungiánský analytický psycholog a profesor psychologie a náboženství v Teologickém semináři v Chicagu. V Portálu vyšel sborník C. G. Jung a křesťanská spiritualita (1998), který editoval.Douglas Gillette je mytolog a pastorační poradce.

Pôsobenie katolíckych vojenských duchovných vo frontových líniách malo svoj nezastupiteľný význam. Po tom, ako sa Slovenská armáda zoskupená najprv v Armádnej skupine a Rýchlej brigáde a neskôr v Rýchlej a Zaisťovacej divízii zúčastnila ťaženia proti ZSSR a neskôr bola zoskupená v Technickej brigáde v Taliansku, bola konfrontovaná s hrôzami vojny a jej materiálnymi a morálnymi následkami. Svojím ľudským, duchovným, pastoračným a osvetovomravným pôsobením na slovenského vojaka, ako aj na miestne obyvateľstvo, duchovná služba pomáhala zmierňovať vzniknuté veľké morálne a duchovné škody. Katolícki vojenskí duchovní sa preto tešili veľkej priazni medzi príslušníkmi mužstva, v radoch samotného armádneho velenia (generáli Turanec, Jurech), ako aj medzi civilným ukrajinským a talianskym obyvateľstvom. Na východnom fronte si úctu civilného obyvateľstva vyslúžili prostredníctvom hromadného vysluhovania sviatostí a to najmä krstu. Na talianskom fronte si zasa získali miestne obyvateľstvo slávnostnými bohoslužbami a autentickým kresťanským vystupovaním. Veľkú odozvu u slovenských vojakov pôsobiacich Technickej brigáde v Taliansku mali súkromné audiencie u pápeža Pia XII. Aktivity katolíckeho vojenského duchovenstva však siahali oveľa ďalej. Dôstojníci katolíckej duchovnej správy poskytovali na východnom fronte neoceniteľné služby Svätej stolici tým, že prostredníctvom nich sa do Ríma dostávali relevantné informácie o náboženskom, cirkevnom a politickom živote katolíckych veriacich v ZSSR, najmä v západnej časti Ukrajiny. Zároveň poskytovali relevantné informácie o osudoch kňazov pôsobiacich v tzv. Ruskej misii. Svätá stolica sa po boľševickej revolúcii usilovala o zachovanie a zreorganizovanie katolíckych štruktúr a o obnovu duchovného a cirkevného života. Zriadením rímskeho Pápežského ruského kolégia Russica začala vychovávať kňazov pre Ruskú misiu, ktorí boli ochotní odísť na územie ZSSR, aby tam mohli pastoračne pôsobiť a obnoviť cirkevnú štruktúru. Viacerí odchovanci Russica sa v období 2. svetovej vojny pokúsili prekročiť hranice ZSSR, avšak z dôvodu silnej ateizácie v krajine sa im nepodarilo naplno realizovať Ruskú misiu. Prakticky všetci boli odhalení. Skončili buď v táboroch nútených prác, niektorí z nich hrdinsky položili svoje životy za Krista. Informácie o ich osudoch však boli nedostačujúce. Tento informačný kanál medzi ZSSR, Slovenskom a Vatikánom zabezpečoval vikár brannej moci mons. Michal Buzalka prostredníctvom vojenských duchovných pôsobiacich v poli. Môžeme s určitosťou tvrdiť, že bol jediným zdrojom informácii o náboženskej situácii v ZSSR.