Hľadanie: Upíří deníky: Neviditelné zlo (15. díl) CZ

Predstavte si svet, v ktorom... ... vlastníte telefón, ktorý je priveľký do vašej ruky ... vám lekár predpisuje lieky, ktoré pre vás vôbec nie sú vhodné ... sa pri autonehode zraníte o 47% častejšie Ak vám to niečo hovorí, je veľmi pravdepodobné, že ste žena. A čo keby vaša matka dostala infarkt? Pravdepodobne by ste to zistili tak, že by ju pichalo pri srdci a pociťovala by bolesť v ľavej ruke... Ibaže by to tak vôbec nebolo. Prejavy infarktov a srdcových ochorení u žien sú totiž úplne iné: bolesť brucha, vyčerpanie, únava, bolesť hlavy, napínanie na zvracanie. A práve preto zostáva približne 45% srdcových záchvatov u žien neodhalených. Caroline Criado Perez vo svojej knihe Neviditeľné ženy mapuje, ako sú v súčasnosti potreby žien v spoločnosti rôznymi spôsobmi opomínané. Opiera sa pritom o širokú škálu prípadových štúdii, príbehov a výskumov naprieč celým svetom. Táto kniha vám otvorí oči a úplne zmení váš doterajší pohľad na svet. Zároveň otvára skryté možnosti architektom, dizajnérom, urbanistom, lekárom, politikom... ktorí môžu začať "dizajnovať" náš svet úplne novým spôsobom, kde ženy a ich potreby budú oveľa viac videné a zohľadňované. Kniha Neviditeľné ženy získala ocenenie Royal Society Science Book a FT Business Book of The Year. Práva boli predané do dvadsiatich troch krajín.

Írsky spisovateľ John Boyne je slovenskému čitateľovi známy najmä vďaka knihe Chlapec v pásikavom pyžame, podľa ktorej bol nakrútený aj úspešný film. V slovenčine vyšli aj jeho ďalšie romány pre deti Chlapec na vrchole hory, Noe na úteku či Úžasná cesta Barnabyho Brocketa okolo sveta. Keď šestnásťročnú tehotnú Catherine Gogginovú vyženie farár z rodnej dediny, vyberie sa za novým životom do Dublinu. Keďže je sama a bez prostriedkov, neostáva jej iné, len zveriť narodené dieťa mníškam a dúfať, že mu nájdu vhodnú rodinu. Adoptívni rodičia pomenujú chlapca Cyril a správajú sa k nemu ako k cudziemu. Vďaka nim sa však neskôr stretne s Julianom Woodbeadom, ktorý mu načisto zmení život, lebo sa doňho zaľúbi. Tak sa niekedy v polovici minulého storočia začína strastiplná tragikomická odysea homosexuála v katolíckom Írsku, ktorá sa končí takmer až v súčasnosti.

Reedícia klasiky škandinávskej detskej literatúry s novou obálkou. Deväť pôvabných príbehov zo života mumintrollov, hemulov, hattifnatov, filifjoniek a iných zvláštnych bytostí, ktoré sa síce podobajú na zvieratká, no majú ľudské vlastnosti. Znovu sa stretneme s Mumintrollom, jeho mamičkou a oteckom, a nechýbajú ani starí známi kamaráti – slečna Snorka, Sniff či Snusmumrik. Všetci prežívajú svoje radosti aj smútky, odhaľujú svoje lepšie aj horšie vlastnosti, túžia po priateľstve a premýšľajú o živote.

Deníky Alana Rickmana jsou jedinečnou pozvánkou do mysli autora – jednoho z nejoblíbenějších herců dnešní doby. Alan Rickman i po své smrti zanechal odkaz herce světové úrovně a jeho důstojnost, profesionalita i zvučný hlas nepřestávají diváci obdivovat ani dnes. Rickmanovy deníky popisují neobyčejně i obyčejné věci, vypráví světsky, vtipně i s lehkou jízlivostí, přičemž zůstávají naprosto upřímné. Autor nás bere do svého domova, na výlety s přáteli po celém světě, k přípravě divadelních her i a na natáčení filmů od Rozumu a citu, k průlomové roli ve Smrtonosné pasti, přes Robina Hooda až po filmy o Harrym Potterovi a Královu zahradnici, kterou režíroval. Deníky začínají v roce 1993 a kočí s hercovou smrtí v roce 2016 a nabízejí příležitost seznámit se s Alanem Rickmanem nejen jako hercem, ale jako přítelem, cestovatelem, fanouškem, režisérem i obyčejným mužem.

Rozštvrtené telo mladého dievčaťa, ktoré objaví náhodný turista v lese, neveští nič dobré. Bola totiž zavraždená rovnakým spôsobom ako obete brutálneho sériového vraha Toma Kerra. Ten však sedí už štvrtý rok vo väzení. Zabil ju azda jeho pomocník, muž, ktorého nikdy nevypátrali a ktorého novinári nazvali Ten druhý? Približne v tom čase sa Kerr s policajnou eskortou vydávajú na polostrov Eftang, kde údajne zakopal jednu zo svojich obetí. Začína sa akcia, ktorá preverí fyzické aj psychické limity vyšetrovateľov - stane sa totiž to, čo sa nikdy stať nemalo. Ten druhý im uniká, pohráva sa s nimi a oni rýchlo nadobúdajú presvedčenie, že je azda ešte nebezpečnejší ako Kerr. Jeho jedinou motiváciou je zlo. Chce spôsobovať utrpenie a bude to robiť, kým ho nezastavia.

„Za istých okolností sa môže stať vrahom každý z nás,“ hovorí profesor klinickej a forenznej psychológie Anton Heretik. Práve preto je vražda nielen zločinom, ale aj kultúrnym fenoménom a zlomovou udalosťou v rozprávkach, mýtoch, literárnych dielach i ľudských osudoch. Grécke mýty sú plné vrážd, Shakespearovými drámami sa valia potoky krvi, a to nehovoríme o filmovom priemysle produkujúcom horory a trilery. Profesor Heretik už tridsaťpäť rokov pôsobí ako súdny znalec. Za ten čas sa ocitol zoči-voči stovkám páchateľov tých najzávažnejších zločinov, najmä vrážd. Táto skúsenosť ho priviedla k poznaniu, že vrahovia sa navzájom líšia intelektom, osobnosťou a motiváciou. To, čo ich však spája a čo spája ľudí na oboch stranách väzenského múru, je agresivita. O zločinoch a ich páchateľoch, ktorí najviac utkveli v znalcovej pamäti, je aj táto kniha....

Zaklínač Geralt stretáva v mestečku Blaviken čarodejníka Stregobora, po ktorého krku pasie Renfri. Prenasleduje Stregobora, pretože sa ju pokúsil zabiť a má na svedomí, že ju vyhnali z domova. Zaklínač stojí pred dilemou. Má pomôcť Stregoborovi a zabiť dievča, ktoré považujú za mutantku, alebo opustiť Blaviken a vystaviť tak čarodejníka a nevinných obyvateľov istej smrti? Geralt si až do konca nie je istý, či si naozaj vybral menšie zlo.

Neviditeľné príbehy – 73 ľudí, ktorí robia východ Slovenska lepším miestom pre život je tlačený súbor rozhovorov s kultúrnymi operátormi, vedcami, športovcami, divadelníkmi, kuchármi, umelcami i bývalým prezidentom Slovenskej republiky. Ide o výstup projektu The Invisible Mag, online magazínu z dielne mestskej neziskovej organizácie Creative Industry Košice. Príbehy a portréty ľudí znázornených v magazíne prerástli v médium, ktoré profiluje mesto a šíri dobré správy medzi slovenskými i zahraničnými čitateľmi. Neviditeľné príbehy sa preto netýkajú iba Košíc či východného Slovenska – sú modelom pre akékoľvek mesto, kdekoľvek na svete. V knihe nájdete rozhovory s osobnosťami ako Helmut Bistika, Ida Sandor, Viktor Feher, Michal Hladký, Rudolf Schuster, Magdaléna Zadorová, Juraj Bartusz či Eva Mathéová.

Listopad 1989. Vysokoškolák Pavel prožívá události revolučních dní, které poznamená rodinná tragédie: jeho otec, příslušník StB, spáchá sebevraždu. Pavel se navíc dozvídá, že je adoptovaný, a tak začíná pátrat po svých kořenech. Nedlouho po druhé světové válce se snaží Tomáš a Anežka, zaměstnanci firmy Baťa, uprchnout přes střežené hranice ze své vlasti. Co mají desítky let vzdálené osudy společného a jak je ovlivní bouřící dějiny?

Životné osudy, spomienky a vyznania lekára, politického väzňa, mysliteľa a diplomata Antona Neuwirtha. Biografia vychádza pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, ktoré si v tomto roku pripomíname. Neuwirth bol v 20. storočí významnou osobnosťou slovenského verejného života. Formou rozprávania, rozhovorov a ukážok z mnohých textov kniha približuje jeho detstvo v kresťansko-židovskej rodine, štúdium medicíny a lekársku prax, prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou a následné väznenie z politických dôvodov. Publikácia mapuje aj Neuwirthovo neskoršie pôsobenie v politike a diplomacii, keď stál pri vzniku KDH a bol prvým veľvyslancom SR pri Svätej stolici. Aktualizovaná reedícia pôvodného vydania z roku 2001 (vyd. Kalligram) obsahuje bohatú fotografickú prílohu. O autoroch: Anton Neuwirth (22. január 1921, Bystričany - 21. september 2004, Bojnice) bol lekár, politický väzeň, politik a diplomat. Patril k významným osobnostiam slovenského verejného života v 20. storočí. V 50. rokoch bol za svoje náboženské presvedčenie odsúdený na dvanásť rokov väzenia, prepadnutie majetku a desať rokov straty občianskych práv. Po amnestii roku 1960 pôsobil ako lekár v Žiline, Čadci a Martine. Podieľal sa na početných vedecko-výskumných prácach. Po odchode na dôchodok a zmene režimu v roku 1989 sa zapojil do politického diania. Bol pri zrode KDH a neskôr sa stal jeho čestným predsedom, stál na čele Konfederácie politických väzňov, pôsobil ako poslanec NR SR a prvý slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici. Bol čestný predseda Spoločenstva L. Hanusa a je po ňom pomenované Kolégium A. Neuwirtha v Ivanke pri Dunaji. Rudolf Lesňák (11. 9. 1928, Levoča - 7. 10. 2006, Bratislava) bol literárny vedec a autor viacerých kníh z oblasti literatúry faktu a odbornej literatúry. Svoju profesionálnu dráhu začínal v rozhlase. Po vynútenom odchode pracoval vo viacerých literárnych a kultúrnych inštitúciách, až sa po roku 1989 opäť vrátil do rozhlasu ako redaktor náboženského vysielania. Neskôr bol šéfredaktorom mesačníka Listy. Vo svojej tvorbe sa okrem iného zameriaval na oblasť duchovnej literatúry, kresťanskú samizdatovú publicistiku a zločiny komunizmu. Bol spoluautorom, zostavovateľom, editorom a zodpovedným redaktorom knihy Liečiť zlo láskou, ktorá pôvodne vyšla v roku 2001 vo vydavateľstve Kalligram a ktorej aktualizovanú reedíciu držíte v rukách.

Hlavní hrdina Darren se po úmorné riskantní cestě severskou divočinou ocitne přímo v srdci upířího světa. V jeskynním labyrintu Upíří hory poznává zblízka život a řád celého klanu, který se po 12 letech schází k svému rokování. Rada knížat, před niž předstoupí se svým učitelem panem Hroozleym, má rozhodnout o jeho budoucnosti. Atmosféru celého příběhu dokresluje všudypřítomná hrozba nepřátelského pána vampýrů.

Rebeka, mladá novinárka, sa rozhodne sama pátrať po vrahovi zavraždenej chasidskej ženy, keď zistí, že medzi newyorskou políciou a ortodoxnou židovskou komunitou v Brooklyne platí nepísaná dohoda, že čo sa tam stane, si komunita vyrieši sama a polícia do toho nebude zasahovať. Hrozí, že vražda mladej ženy ostane nevyriešená a vrah unikne bez trestu. Rebeku láka prostredie ortodoxnej židovskej komunity, lebo vie, že niekde tam žije aj jej matka, ktorá ju ako bábätko opustila...

Dva mesiace po udalostiach odohrávajúcich sa v Talente na vraždenie, počas ktorých Agatha Christie „zmizla“, pozoruhodný detektívny talent slávnej spisovateľky upútal pozornosť britského zvláštneho agenta Davisona. Agatha na jeho žiadosť cestuje na Kanárske ostrovy. Na ostrove Tenerife má vyšetriť zvláštnu, desivú vraždu Douglasa Greena, agenta britskej tajnej spravodajskej služby. Počas plavby na zaoceánskom parníku zrazu začuje výkrik. Rozbehne sa na kormu a zdesene sleduje, ako akási žena skáče z lode. Po tomto otrasnom zážitku sa Agatha ubytuje v luxusnom grandhoteli uprostred krásnych záhrad v blízkosti mora. Tam sa stretne s veľmi zaujímavými postavami vrátane dvoch mužov podozrivých, že sa zaplietli do vraždy Douglasa Greena. Jeden z nich je okultista zahrávajúci sa s čiernou mágiou a druhý tajomník významného archeológa, ktorý môže byť komunistickým špiónom. Agatha však rýchlo pochopí, že nič nie je také, aké sa zdá. S prekvapením zistí, že zdanlivá samovražda ženy na zaoceánskom parníku s vraždou Douglasa Greena súvisí. A musí odhaliť iné zlo!

Soukromý detektiv Spenser se připlete k případu Jumba Nelsona, obézního ožraly, ale jinak slavného hollywoodského herce. Na Jumba padne obvinění, že znásilnil a zavraždil mladou ženu, ale i když se Spenserovi ten nechutný a arogantní tupec hnusí, přesto má o jeho vině pochyby. Rozhodne se pátrat po vrahovi na vlastní pěst. Jumbovi se však Spenserovy otázky nezamlouvají a tak na něho poštve svého bodyguarda, indiána Sixkilla. Vše dopadne jinak, než zamýšlel a Sixkill se stane Spenserovým novým parťákem.

„… ak milujete maľbu, zaujímate sa o všetky jej formy, o všetky jej školy. Keď som však uvidel niektoré Kandinského obrazy, tie najťažšie, posledné, tie z parížskeho obdobia, bol som úplne fascinovaný a chcel som svoju skúsenosť pochopiť. Bolo vecou náhody, že som sa ponoril do Kandinského spisov, ktorý nielenže absolútne brilantným spôsobom teoretizoval vlastnú maľbu, ale vytvoril aj všeobecnú estetickú teóriu. Vtedy som objavil základy estetiky, ktoré by zodpovedali tézam, ktoré obhajujem vo filozofii. Kandinského demonštrácia bola oslnivá a relatívne prístupná, pretože ťažila z podpory maliarskej tvorby, ktorá bola schopná podoprieť tézy, ktoré zjavne odporovali každému existujúcemu maliarstvu. Západné maliarstvo bolo totiž vo svojom projekte maľbou sveta, pokiaľ si z neho požičiavalo figúry, formy a farby. (…) Nikdy v žiadnej inej oblasti mi nikto nedal kľúč k odpovediam na moje otázky tak ako Kandinský.” Michel Henry v rozhovore s Olivierom Salazar-Ferrerom, Montpellier, december 1990

Soubor povídek současných českých autorů na téma záhady, tajemství, překvapení, pátrání po vrahovi… Žijeme ve světě zázračných příběhů, jejichž jádro nám zůstává utajeno, a jsme jen hluchými svědky a slepými pozorovateli, tvrdí hrdina povídky Jiřího Kratochvila z dalšího svazku edice Česká povídka. O setkáních soukromého psychiatra s mužem. který přestává slyšet své kroky, píše Vojtěch Mornstein, autor úspěšného románu Gorazdův limit. Květiny a zapálená svíčka na jejím předem zakoupeném hrobě překvapí a vyděsí hrdinku povídky Edy Kriseové. Záhadná neviditelná překážka brání milencům zůstat spolu v příběhu Jany Rečkové. Kdo vraždil Dantovou rukou? Detektivku o hledání vraha univerzitního profesora napsal Roman Ludva. Drsnou pointou ve stylu Alfreda Hitchcocka vrcholí povídka Radky Denemarkové.

Na podzim roku 1922 se Albert Einstein vydal na skoro šestiměsíční cestu na Blízký, Střední a Dálný východ, během níž přednášel o teorii relativity v Číně, Japonsku či Palestině a nakonec ve Španělsku. Edice jeho cestovních postřehů zahrnuje i faksimile deníkových stránek a dokládá fyzikův zájem nejen o vědu, ale i o filozofii, umění a politické dění, zachycuje Einsteinova setkání s významnými osobnostmi, vědci či státníky i důležité události: audienci u španělského krále, inaugurační přednášku na místě budoucí Hebrejské univerzity v Jeruzalémě nebo zahradní slavnost u japonské císařovny. Zápisky jsou často velmi detailní, byť psané svérázným telegrafickým stylem. Proslulý fyzik si cestovní deník vedl pouze pro vlastní potřebu, díky tomu z něj však můžeme vyčíst mnohé o dosud neznámých, protikladných stránkách jeho osobnosti: Einstein cítí silný odpor k nacionalismu, ale pevně věří v národní charakter; sympatizuje s utlačovanými a stydí se za svoji účast na jejich vykořisťování, ale hlásí se k orientalismu; pociťuje rozpaky nad osudem některých domorodých národů, ale podporuje „osvícenou“ formu kolonialismu. Cesta na Východ se pro Einsteina však zároveň stala možností k introspekci jeho vlastní identity a jeho cestovní deníky dokazují, že rozpoznat sebe sama v Jiném a svou vlastní Jinakost v sobě nebylo vždy jednoduché ani pro tak mimořádnou osobnost, jakou Albert Einstein nepochybně byl.

Hluboká teologická reflexe problému zla od jednoho z největších teologů 20. století. Autor nejprve pojednává o přirozenosti zla a jeho formách, poté se zabývá ústřední otázkou vztahu zla k všemohoucímu a nekonečně dobrému Bohu, zlem v přírodě, zlem hříchu, zlem trestů v pekle a v očistci a trestů pozemského života. Po exkursu do problematiky zla v dějinách se pak vrací k výchozí otázce, jak se na zlo dívat. Postupně odkrývá zlo v celé jeho hloubce a zrůdnosti a toto poznání jej nakonec dovede k hlubšímu poznání dobra, Dobra absolutního – Boha.

Dva podobně laděné příběhy Jana Šmída stojí na pomezí černého románu a crazy detektivky. Zatímco ve Smlouvě s ďáblem jde ještě o celkem "nevinný" příběh účetního v realitní kanceláři, který by zůstal uvázán u svého zaměstnání až do důchodu, kdyby mu nepomohla právě ona smlouva..., Upíři jsou daleko divočejší a mají v jádře i vědeckofantastický námět o zmrazování lidí, kteří se chtějí dočkat druhého života v lepší době, ale k vlastní škodě trpí nadbytkem peněz. A právě to je vůbec neochraňuje před hloupostí, stačí, když je někdo přesvědčí, že za peníze si lze koupit všechno, že peníze je možné užívat i po smrti.