Hľadanie: Skúška časom (1989)
zobraziť:
Podzemie. Cesta hlbokým časom
Žijeme na nepokojnej planéte, a tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať? A kam sa pohnú nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak - v tom, čo tu bolo dávno pred nami. Pod povrchom. So skvelým Robertom Macfarlanom.
Táto kniha definitívne zmení váš pohľad na svet. A to napriek tomu, že rozpráva o neviditeľnom, o tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou v sebe ukrývajú aj krvavé stopy druhej svetovej vojny. Bezrozmerné banské štôlne siahajú hlboko pod úroveň morského dna a podzemné laboratóriá sa snažia zachytiť kozmický vánok.
Robert Macfarlane navštívil mnohé kúty našej planéty, aby skúmal podzemné priestory vo všetkých možných formách. V londýnskom lesíku neďaleko rušnej diaľnice uvažuje o lesnom internete rozprávajúcich sa stromov, s Urbex výskumníkmi v obrovskom podzemnom meste pod ulicami Paríža zas o krehkosti ľudského života. A čo mu hovoria pohrebiská rádioaktívneho odpadu v hlbinách fínskeho pobrežia? A čo roztápajúce sa grónske ľadovce, spod ktorých sa vynára opustená raketová základňa?
Výnimočná kniha Podzemie sa zaoberá tým, čo by sme mohli nazvať archeológiou prítomnosti. Macfarlane pozerá okolo seba a snaží sa pochopiť, čo po nás nájde budúci výskumník a ako bude o tisíce rokov vysvetľovať našu prítomnosť. Podzemie je hlboká cesta strojom času do ďalekej budúcnosti, pri ktorej sa nám ponúka zdanlivo jednoduchá otázku: Sme dobrými predkami?
"Už vyše pätnásť rokov píšem o vzťahoch medzi krajinou a ľudským srdcom," povedal o svojej tvorbe Robert Macfarlane, ktorého označujú za najvýraznejšieho súčasného autora píšuceho o prírode. Jeho výnimočná kniha Podzemie vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.
dostupné aj ako:
Speedy, pretekárske autíčko 2 – Skúška odvahy
Pozor, prichádza Speedy, najstatočnejšie pretekárske autíčko na svete! Speedy a jeho kamaráti Milli a Max neveria vlastným ušiam!
Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989
Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?
1989: Cesta k slobode
Historici, novinári aj priami účastníci revolúcie prinášajú príbeh roku 1989. Je to kompletná mozaika udalostí nežnej revolúcie, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti. Každý z aktérov vidí revolučné dianie trochu inak aj preto, že rozhodnutia sa nerodili po dlhých úvahách, ale spontánne a v rýchlom slede udalostí.
Zachytáva príbehy mrznúcich prstov a rozpálených tvárí. Rozpráva o odhodlaných študentoch a o obave ich rodičov, aby sa nezopakoval august 1968. Odvaha sa núkala ako najprirodzenejší inštinkt celej generácie. V mraze para opúšťala pery, keď ľudia kričali: Poďte s nami! Všetci nemohli ísť okamžite. V malých mestečkách a na dedinách nalaďovali rádiá a zaspávali v nádeji, že sa nezobudia na hrkotanie tankov.
Táto túžba po slobode nepatrí do archívov, ale patrí nám všetkým. Aby sme pochopili, že demokracia nemá doživotnú garanciu, lebo občas jej expiračnú lehotu určujú naši politici.
Můj rok 1989
I když nekončí osmičkou, jako jiné osudové roky, byl letopočet 1989 pro naši zemi a její obyvatele přelomový. Znamenal totiž konec komunismu a pád železné opony, která se na západních hranicích začala hroutit jako domeček z karet. Byl to rok počátku velkých nadějí, radosti i slz. Jak jej prožívali slavní i obyčejní lidé, co se vše stalo nejenom u nás, ale i v zahraničí, co lidé měli rádi a co mít nemuseli? Ponořte se s námi do vzpomínek třicet let mladých.
dostupné aj ako:
Univerzita výnimočných: Skúška
Bestseller preložený do 15 jazykov!Zem bola zničená vojnou. Nastal čas na jej obnovu! Cia ukončila strednú školu a s napätím očakáva, či bude vybraná do celoštátneho programu pre najnadanejších študentov. Iba oni sa totiž môžu uchádzať o štúdium na univerzite v Tosu. Najskôr však musí obstáť v testovaní, ktorým prejdú len skutočne výnimoční. Cia tú šancu dostane. Tesne pred odchodom sa jej však otec zverí s útržkami desivých spomienok, ktoré má na testovanie on. Radosť z úspechu vystriedajú strach a neistota. Cia začína tušiť, že ju čaká tvrdá skúška, v ktorej nepôjde len o vedomosti, ale najmä o správne rozhodnutia a schopnosť odhadnúť ľudí. Keď opúšťa rodinu, v ušiach jej znie otcova zúfalá rada: „Never vôbec nikomu!“ A hlavou jej víria pochybnosti, či sa ešte niekedy vráti domov...
Na stiahnutie
7,00 €
Skúška
Divadelná hra Ľubomíra Feldeka Skúška mala premiéru v roku 1988, tesne pred Nežnou revolúciou. Autor v nej nastavil zrkadlo vtedajšej vládnej moci. V niekoľkostranovom úvode vysvetľuje okolnosti vzniku tejto hry s ohľadom na historické súvislosti od roku 1968 po atmosféru nasledujúcej normalizácie. V hlavnej úlohe vtedajšej inscenácie bol Milan Kňažko, ktorý účinkovanie ukončil nástupom do politického života počas Nežnej revolúcie.
Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989
Autorka v monografii chápe ruskú „novú“ literatúru širšie, a to preto, lebo sa ňou zaoberá vo vzťahu k slovenskému kultúrnemu kontextu. Pôjde teda o novú literatúru, novú obsahom i formou, práve v tomto kontexte, a to v troch podobách: 1. preklady nových diel autorov, ktorí sa už v slovenčine objavili – vo všetkých prípadoch to budú diela modernistov experimentátorov, priamych predchodcov alebo inšpirátorov postmodernej literatúry; 2. preklady prevažne postmoderných diel, ktoré sa buď dovtedy prekladať nesmeli (paralelná, postmoderná literatúra), alebo vznikli koncom 90. rokov a neskôr; 3. preklady, v ktorých prekladatelia použili nové, dovtedy nie bežné postupy a prístupy, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Neskúma ich však zo sociologického hľadiska, nevenuje sa teda otázkam motivácie výberu textov na preklad či ich interpretácie, ale najmä práci prekladateľov s textom, ich prekladateľským metódam a postupom. Pri analýze prekladov uplatňuje dve základné kritériá: funkčnú ekvivalenciu originálu a prekladu v tom najširšom možnom zmysle a koncepčnosť prekladu.
30 ROKOV PO: Slovensko 1989 - 2019
Kniha novinárov Róberta Kotiana a Ivana Štulajtera o tom, čo sa dialo na Slovensku od roku 1989 podnes. Rozhovory s najzaujímavejšími postavami slovenskej spoločnosti o kľúčových momentoch uplynulých tridsiatich rokov sú doplnené komentármi oboch autorov, prehľadom a fotografiami najdôležitejších udalostí. Na každý rok jeden rozhovor a jeden komentár o všetkom podstatnom, čo sme v danom období zažili. Kniha tak zachytáva autentické svedectvá, aktuálne komentáre sa na prežité udalosti dívajú s odstupom času a reflektujú ich význam a dosah na našu súčasnosť. 30 ROKOV PO ponúka komplexný pohľad na spoločnosť, jej vývoj a smerovanie od zmeny režimu a k reflexii súčasného stavu, v akom sa Slovensko nachádza.
S autormi sa o tom rozprávajú:
Samuel ABRAHÁM, politológ
Václav BARTUŠKA, diplomat
Zuzana ČAPUTOVÁ, prezidentka
Alexander DULEBA, politológ
Ján FILC, tréner
Dušan GALIS, tréner
Fedor GÁL, prognostik
Marián GIBA, ústavný právnik
Lajos GRENDEL, spisovateľ
Oľga GYÁRFÁŠOVÁ, sociologička
Peter HOLÚBEK, bývalý príslušník SIS
Dagmar HORNÁ, politologička
Mikuláš HUBA, ochranár
Jozef JABLONICKÝ, historik
Juraj KARPIŠ, ekonomický analytik
Vladimír KRIVÝ, sociológ
Milan LAPIN, klimatológ
Milan LASICA, herec
Marián LEŠKO, politický analytik
Ľubomír LIPTÁK, historik
Dušan MITANA, spisovateľ
Viliam PÁLENÍK, ekonomický analytik
Iveta RADIČOVÁ, expremiérka
Jan RYCHLÍK, historik
Jozef ŠÁTEK, vyšetrovateľ
Ivan ŠIMKO, exminister
Marek VAGOVIČ, novinár
Michal VAŠEČKA, sociológ
Nedokončené revolúcie 1968 a 1989
Kniha je filozofickým pokusom pochopiť zmysel revolučných rokov 1968 a 1989, nájsť odpoveď na otázku, aký majú tieto revolúcie dopad na dnešnú spoločenskú realitu. Autor formuluje základné výzvy a protiklady súčasnosti; snaží sa pomenovať hodnoty a idey, v ktorých sa súčasný svet a Slovensko nachádzajú. Kľúčové momenty nedávnej histórie konfrontuje s osobnými spomienkami, zážitkami, obrazmi.
dostupné aj ako:
Samet 1989
Vzpomínáte si na rok 1989, kdy se na podzim naše země začala probouzet z doby nesvobody? Možná jste tento rok prožívali jako malé děti, možná jej znáte jenom z vyprávění. Ale třeba jste se taky sami účastnili demonstrací nebo aspoň napjatě sledovali dění v televizi a cítili chvění v celé společnosti. Vydejme se znovu prožít tento rok a podívejme se na tehdejší události i očima jiných pamětníků. V mozaice vzpomínek se o své zážitky podělila například Hana Zagorová, Jan Urban, Milan Lasica či Michael Kocáb.
dostupné aj ako:
Rozdělení Československa 1989-1992
Zatímco Češi považovali společný stát za de facto stát český, za naplnění představy o české nezávislosti, pro Slováky byl od samého počátku jen jednou z etap na cestě k dosažení samostatnosti. Kniha Jana Rychlíka na příkladu našich nedávných dějin dokazuje, že otázky vztahů mezi národy a národnostmi zůstávají i v Evropě na počátku 21. století aktuální a hodné pozornosti.
Žhavé nebe nad Československem. Letecké souboje československých stíhačů nad naším územím 1918–1989
O zapojení českých a slovenských letců do bojů první a druhé světové války už toho bylo napsáno mnoho. Nesrovnatelně méně je zmapována jejich účast ve střetech vedených nad územím Československa, zejména v dobách označovaných za mírové. Nápravu přináší výpravná obrazová publikace dvou českých specialistů na dějiny vojenského letectví.
Všeobecně není příliš známo, že naši piloti na československém nebi poprvé bojovali už na jaře 1919 během konfliktu s Maďarskem a že na stejné hranici bylo velmi rušno také v letech 1938 a 1939. K pozapomenutým kapitolám patří i Četnické letecké hlídky, které měly od roku 1935 na starosti ochranu svrchovanosti československého vzdušného prostoru. Samostatná kapitola pojednává o bojích na Slovensku a během Ostravské operace v posledních dvou letech druhé světové války.
Největší prostor je ovšem věnován období let 1948 až 1989, kdy hranice Československa představovaly linii dotyku dvou nepřátelských mocenských bloků. Naše letectvo a útvary protivzdušné obrany tak byly zapojeny do nevyhlášené války, během které si českoslovenští stíhači připsali na konto několik sestřelů jak vojenských, tak civilních strojů...
Na sklade 1Ks
22,28 €
23,45 €
Můj rok 1989, 2. vydání
I když nekončí osmičkou, jako jiné osudové roky, byl letopočet 1989 pro naši zemi a její obyvatele přelomový. Znamenal totiž konec komunismu a pád železné opony, která se na západních hranicích začala hroutit jako domeček z karet. Byl to rok počátku velkých nadějí, radosti i slz. Jak jej prožívali slavní i obyčejní lidé, co se vše stalo nejenom u nás, ale i v zahraničí, co lidé měli rádi a co mít nemuseli? Ponořte se s námi do vzpomínek třicet let mladých.
Josef Pleskot. Rozhovory 1989-2019
Nezajímají mě moc formy. Vlastně ano, ale vždy až v druhém kroku. Zajímají mě vztahy a konkrétní fyzické pobývání na zemi. Nejsem proto člověk jednoznačné estetiky. Heterogenity by se člověk neměl bát, jde o to se s ní naučit žít. Josef Pleskot Architekt Josef Pleskot (* 1952) je i širší veřejnosti známý celou řadou staveb jako jsou například Průchod valem Prašného mostu na Pražském Hradě, ČSOB banka v Radlicích, rekonstrukce Pivovaru a úprava Zámeckého návrší v Litomyšli, rekonverze industriálního areálu v Dolních Vítkovicích v Ostravě nebo lávka pro pěší v Písku. Josef Pleskot se od roku 1989 také často zapojuje do různých veřejných debat, je zván do médií a dotazován v rozhovorech. Architektura je pro něho věc veřejná, upozorňuje, že v popředí by neměla být jen estetika, ale právě nastavení společenských vztahů. Obsáhlý výbor rozhovorů s Josefem Pleskotem z let 1989-2019 dává nahlédnout do vývoje myšlení výrazného českého architekta a zároveň otevírá širší pohled do dějin české architektury po roce 1989. Se všemi tématy, která se v rozhovorech objevují a postupně rozvíjejí kontext stavění, vztah stavby a městského prostoru, veřejný prostor, prolínání domu a přírody, paměť místa a krajiny, smysl památkové péče, schopnost současné architektury adekvátně dotvářet a rozvíjet historické dědictví jsme se museli po pádu komunistického režimu nově vypořádat. Zásadním tématem Josefa Pleskota je sociální a společenská role architektury a z ní vyplývající zodpovědnost architekta nejen za své dílo, ale i za celek vztahů a souvztažností v němž je uchopeno. Bez velké nadsázky lze napsat, že Josef Pleskot je jakousi krystalizační postavou české architektonické debaty. Její obraz i odraz zachycuje kniha rozhovorů.
Na sklade 2Ks
45,98 €
48,40 €
Lacná kniha Samet 1989 (-70%)
Vzpomínáte si na rok 1989, kdy se na podzim naše země začala probouzet z doby nesvobody? Možná jste tento rok prožívali jako malé děti, možná jej znáte jenom z vyprávění. Ale třeba jste se taky sami účastnili demonstrací nebo aspoň napjatě sledovali dění v televizi a cítili chvění v celé společnosti. Vydejme se znovu prožít tento rok a podívejme se na tehdejší události i očima jiných pamětníků. V mozaice vzpomínek se o své zážitky podělila například Hana Zagorová, Jan Urban, Milan Lasica či Michael Kocáb.
Na sklade 1Ks
7,35 €
24,49 €
dostupné aj ako:
Ostro sledovaná hranica (Spravodajská zložka 11. brigády pohraničnej stráže v rokoch 1951 - 1989)
Vedecká monografia Vladimíra Palka ml. mapuje metódy a prax spravodajskej ochrany štátnej hranice 11. brigádou Pohraničnej stráže Bratislava. Represívna činnosť Pohraničnej stráže sa vzťahovala najmä na úseky štátnej hranice s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom. Jej úlohou bolo zastavenie politicky aj hospodársky motivovaných útekov na jednej strane a ochrana štátnej hranice pred „vonkajším nepriateľom" na druhej strane. 11. brigáda pohraničnej stráže bola útvarom zabezpečujúcim fyzickú a spravodajskú ochranu slovenského úseku československo-rakúskej a čiastočne československo-maďarskej štátnej hranice. Monografia zaznamenáva jej represívne, rozviedne a kontrarozviedne pôsobenie počas takmer celého trvania komunistického režimu. Hlavnou úlohou spravodajských zložiek 11. brigády PS bolo zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií o osobách plánujúcich útek do zahraničia. S tým súviselo budovanie agentúrnej siete spomedzi obyvateľov kolaborujúcich s režimom v zverených úsekoch pohraničného pásma. Získavanie tajných spolupracovníkov, dôverníkov a operatívne rozpracovávanie podozrivých osôb sa uskutočňovalo podľa podzákonných noriem, ktorými sa riadila kontrarozviedka Štátnej bezpečnosti. Súčasťou publikácie sú aj prílohy obsahujúce organizačný vývoj spravodajského oddelenia a spravodajských skupín 11. brigády Pohraničnej stráže Bratislava, vrátane zverejnenia mien a tvárí jej spravodajských dôstojníkov.
Železná skúška (Magistérium 1)
Cassandra Clare a Holly Black sú najlepšie kamarátky, hviezdy svetovej fantasy a megafanúšičky Harryho Pottera. Pre svojho obľúbeného hrdinu by si však priali iný koniec, a tak sa rozhodli napísať vlastnú sériu o mladom čarodejníkovi a jeho dobrodružstvách na čarodejníckej škole. Dvanásťročný Callum nepatrí medzi najpopulárnejšie decká. Pre chromú nohu a podrezaný jazyk si nedokáže nájsť skutočných priateľov. Ešte netuší, že to je jeho najmenší problém. Čoskoro sa totiž musí vydať do tajomstvami opradenej školy pre čarodejníkov Magistérium. Lenže Callum celý život počúval, že nesmie dôverovať žiadnemu čarodejníkovi a musí sa držať čo najďalej od mágie. No Magistérium je fascinujúce i nebezpečné miesto. Callum spoznáva svoju tajomnú minulosť a kráča v ústrety hrozivej budúcnosti. Železná skúška je totiž len začiatok. To najťažšie ho ešte len čaká.
Vypredané
9,45 €
9,95 €
Židia na Slovensku po roku 1989
Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu. Zároveň na nich neustále dolieha minulosť: vplyv slávnej aj ťažkej histórie, antisemitizmus, dôsledky holokaustu, viacnásobné násilné prerušenie, ale aj tlak ortodoxného judaizmu, ktorý pre mnohých dodnes tvorí etalón židovstva. Hoci v praxi väčšinou už nie je funkčný, určuje priebeh sviatkov či bohoslužieb, kultúru a spôsob života veriacich a do určitej miery ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa viery z rôznych dôvodov vzdali.
Na margo toho pražský rabín Efraim Karol Sidon uviedol, že Žid "môže sa chovať ako chce, ale vždy bude vedieť, k čomu sa nehlási. Čo opustil. Kultúru, ktorú - márna vec - vytváral Pán Boh. A Žid sa musí rozhodnúť: buď sa vráti, alebo zostane mimo seba"