Hľadanie: Poste restante
zobraziť:
Poste restante
Kniha je zložená z doteraz nepublikovanej korešpondencie Ivana Kadlečíka a Albína Bagina. Hypotetické otázky nemajú veľký zmysel, predsa sa však dnes neviem jednej vyhnúť, totiž akú rolu by v súčasnom negatívnom chaose a dezorientovanosti literárnej a spoločenskej zastával spisovateľ a literárny vedec Albín Bagin (19. 12. 1939 15. 1. 1982) vzhľadom na jeho povahu a charakter v bezcharakternej dobe. Pri jeho mene mi na um prichádzajú pojmy ako pokojnosť, rozvaha, miernosť a vnútorná vyrovnanosť v zvláštnej symbióze opozít ako nezlomnosť, húževnatosť a akási čestná zaťatosť. Chýbajú nám tu osobnosti, ktoré vedia, čo chcú a kde stoja, píše v úvode knihy Ivan Kadlečík (8. 4. 1938 15. 7. 2014).
Na sklade 1Ks
7,60 €
8,00 €
Poste restante
Občas mi je do spevu, neviem však, komu ten spev venovať. A spievať si len tak, to ma nebaví. Keby si tu bola ! Možno by som pekne spieval. Môj spev za veľa nestojí, ale keby si tu bola, ako krásne by som spieval.
Vypredané
1,90 €
2,00 €
Poste restante
Autobiograficky laděná kniha, která nechává nahlédnout do zákulisí slavné německé spisovatelské rodiny Mannů. Její protagonista a vypravěč v jedné osobě, vnuk staršího z bratrské dvojice, Heinricha Manna, v ní líčí svůj typicky středoevropsky spletitý životní příběh, který nepostrádá bizarní, dramatické ani humorné momenty. Sedmnáctiletá Leonie, jediná dcera Heinricha Manna, v roce 1933 utíká spolu se svou židovskou matkou do její rodné Prahy. Matka v roce 1947 umírá na následky věznění v terezínském ghettu a téhož roku poznává Leonie českého prozaika Ludvíka Aškenazyho, o rok později se jim narodí syn Jindřich (1948). Konec Pražského jara přiměje rodinu k odchodu na Západ. Mladý Jindřich se tak ocitá v Berlíně, kde to vře studentskou revoltou, a stává se proti své vůli emigrantem ve třetí generaci. Teprve po roce 1989 se vrací zpět do Prahy, kde se kruh jeho putování pomyslně opět uzavírá. Kniha představuje unikátní, autorem počeštělou a přepracovanou verzi textu, který z podnětu nakladatelství Rowohlt původně napsal německy.
Vypredané
15,41 €
16,22 €
O Veľkom pôste a Veľkej noci pre deti (a nielen pre ne) alebo Listy z púšte
Plnofarebná ilustrovaná kniha pre deti a mládež od 8 rokov. Dostávate občas LISTY? Aj od Pána Boha? Samozrejme, každý ich predsa dostáva. Nie každý ich však číta. Tie listy sa volajú Sväté písmo. Vedeli ste, že sú pre vás? Je ich toľko veľa, že ich určite nedokážeme prečítať za jeden deň. Ani za dva. Dokonca ani za štyridsať! Aj keď... štyridsať je v biblickom jazyku presne toľko, koľko stačí na to, aby sa stalo niečo dôležité. A čo dôležité je pred nami? Naša cesta DO NEBA.VEĽKÝ PÔST je časom, ktorý nám má túto cestu pripomenúť. Ako a kadiaľ sa tam ide? To vie, samozrejme, najlepšie Pán Boh. Tiež by ste to chceli vedieť? Nie je nič jednoduchšie, stačí začať odoberať a čítať jeho listy. Každý deň jeden. Od Popolcovej stredy až po Veľkonočnú vigíliu sa nám ich nazbiera celkom dosť. Koľko presne? Môžete si to spočítať aj sami. Určite dosť na DOBRÝ ZAČIATOK.
Dominika Stadnicka-Strzembosz, pedagogička, doktorka humánnych vied, absolventka UW. Píše – rôzne rôznosti. Svet si nevie predstaviť bez kníh, ktoré číta sebe aj iným.
Marcin Strzembosz, umelecký grafik, absolvent varšavskej ASP. Pracuje s deťmi, ilustruje knihy, učebnice, a dokonca aj... steny. Myslí si, že svet by nebol zaujímavý bez drobností..
Na poště
Zcela první Bukowského román z roku 1971, v němž se poprvé v celé své kocovinové kráse představuje autorův neblaze proslulý antihrdina a alkoholické alter ego Hank Chinaski. Román je jedinečnou kronikou autorových osudů z padesátých a šedesátých let, kdy se pouze kurvil, chlastal, sázel na dostizích a kazil si zdraví coby poštovní doručovatel a úředník. Jeho tehdejší pracovní a milenecké peripetie říznuté vysokoprocentním cynismem a sardonickým humorem vycházejí v novém překladu Boba Hýska.
dostupné aj ako:
Na poště
Zcela první Bukowského román z roku 1971, v němž se poprvé v celé své kocovinové kráse představuje autorův neblaze proslulý antihrdina a alkoholické alter ego Hank Chinaski. Román je jedinečnou kronikou autorových osudů z padesátých a šedesátých let, kdy se pouze kurvil, chlastal, sázel na dostizích a kazil si zdraví coby poštovní doručovatel a úředník. Jeho tehdejší pracovní a milenecké peripetie říznuté vysokoprocentním cynismem a sardonickým humorem vycházejí v novém překladu Boba Hýska.
Na stiahnutie
9,26 €
dostupné aj ako:
Důchodci na poště - To nejlepší z Šimka a Krampola II.
Audiokniha Důchodci na poště - To nejlepší z Šimka a Krampola II. - obsahuje výběr scének dvojice komiků Miloslav Šimek a Jiří Krampol.
Na stiahnutie
3,63 €
Stravovanie po pôste
V tejto knihe sa dozviete, ako využiť jednu z najstarších a najúčinnejších liečebných metód - pôst na to, aby ste sa cítili dobre vo svojom tele. Pôst je najrýchlejší a najmenej nebezpečný spôsob, ako sa zbaviť nadbytočných kilogramov. Knižka vám poradí, ako po pôste nepribrať.
Vypredané
2,99 €
5,28 €
Štyri týždne v Pôste
Páter Peter Bujko SJ hĺbkou svojej osobnosti zanechalhlbokú stopu v mnohých ľuďoch, čo ho poznali. Veríme,že príležitosť prežiť štyri týždne v pôste alebo hocikedy počas roka v sprievode jeho duchovných podnetov a rád, obohatí naše prežívanie evanjeliového obrátenia. Knižka je výnimočná aj veľmi praktickým a podrobným rozpisom pokynov pre tých, čo si chcú duchovné cvičenia v každodennom živote vykonať.
Vypredané
2,76 €
2,90 €
Lacná kniha Stravovanie po pôste (-90%)
V tejto knihe sa dozviete, ako využiť jednu z najstarších a najúčinnejších liečebných metód - pôst na to, aby ste sa cítili dobre vo svojom tele. Pôst je najrýchlejší a najmenej nebezpečný spôsob, ako sa zbaviť nadbytočných kilogramov. Knižka vám poradí, ako po pôste nepribrať.
Vypredané
0,53 €
5,28 €
dostupné aj ako:
Príbehy 20. storočia - Československo: odsúdené na rozpad?
Od rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov uplynulo už 30 rokov. Kým časť spoločnosti hovorí o úspešnom príbehu dvoch národov, mnohí sa dnes kriticky pozerajú na to, ako vlastne naše spoločné dejiny vyzerali. Bolo Československo od začiatku odsúdené k rozpadu alebo by sme dnes boli úspešnejší spolu?
V prvom čísle roku 2023, tridsať rokov po vzniku samostatného Slovenska a 105 rokov po vzniku Československa, sa zamýšľame nad tým, aký vlastne bol náš spoločný štát a najmä ako ho dejiny dvakrát rozdelili. Prvýkrát takmer násilnou formou, pod nátlakom, keď išlo skôr o rozhodnutie nacistického Nemecka, než politikov v Prahe či Bratislave. A druhýkrát, keď sa bez širšej spoločenskej diskusie rozhodlo, že Česku a Slovensku bude lepšie samostatne.
V časopise nájdete aj tieto texty:
• Ukážku z knihy Pavla Kosatíka Slovenské století o tom, ako pomlčková vojna rozhádala Československo.
• Rozhovor s českým historikom Janom Rychlíkom, podľa ktorého aj na českej strane prevládala predstava, že spoločný štát je neudržateľný a treba ho rozdeliť.
• Dve rozdielne spomienky dvoch štátnikov na rozdeľovanie republiky – bývalého českého premiéra a dlhoročného šéfa českého Senátu Petra Pitharta a prvého predsedu Slovenskej národnej rady Františka Mikloška.
• Esej vydavateľa a disidenta Lászla Szigetiho nielen o tom, že Československo vnímali menšiny inými očami.
• Príbehy pamätníkov, ktorí sa pri vzniku vojnového slovenského štátu ocitli v novej krajine alebo ktorí sa na rozpad Československa dodnes pozerajú s nostalgiou aj kritikou.
Štvrťročník Príbehy 20. storočia s témou Československo: odsúdené na rozpad? ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov:
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Doplňujúce informácie: Post Bellum vydáva už 6. ročník časopisu Príbehy 20. storočia.
Stretnutie tých, čo prežili šoa
Kniha dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David a prvýkrát vyšla práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým spracovaním stojí dizajnérka Katarína Balážiková.
Príbehy v knihe sú rozdelené do troch kapitol a reflektujú rôznorodé osudy Židov počas holokaustu. Prvá kapitola sa venuje najmä preživším koncentračné tábory, druhá osobám, ktoré sa počas tohto obdobia rôznym spôsobom ukrývali a tretia ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Rôznorodosť príbehov vytvára mozaiku, ktorá v celku sprostredkuje neprikrášlený obraz o živote židovských občanov počas obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského štátu.
V dobe radikalizácie spoločnosti a vzrastajúcej podpore fašizmu, rasizmu a aj antisemitizmu považuje Post Bellum a Ohel David za stále dôležitejšie prinášať príbehy ľudí, ktoré na vlastnej koži zažili hrôzy spôsobené práve týmito izmami a dokázali ich pretransformovať na silnú a inšpiratívnu životnú skúsenosť. Publikácia je určená aj pre pedagógov ako pomôcka v rámci vyučovacieho procesu a pre historikov ako doplnok k výskumu v oblasti témy Slovenského štátu.
Príbehy 20. storočia - Identita na tanieri
Stravovanie a gastronómia definujú nielen nás, ale aj celé štáty, regióny, náboženské a filozofické skupiny. Menia sa naše stravovacie návyky, uvedomujeme si spoločenskú zodpovednosť a tradíciu ozvláštňujeme aj novými technikami a surovinami.
V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, ako jedlo vytvára identitu rôznych skupín, ako nás charakterizuje a aký vplyv má na dejiny – tie veľké aj malé. Prinášame pohľady na to, ako sa jedlo ľahko môže stať nátlakovým nástrojom, ako dokáže meniť rozhodnutia aj ako vytvára okolo seba mýty.
V časopise nájdete aj tieto texty:
• Rozhovor s mladým šéfkuchárom Pavlom Sekerkom, ktorý pôsobil v parížskej michelinskej reštaurácii.
• Odborný pohľad etnologičky Rastislavy Stoličnej na to, či sú bryndzové halušky naozaj našim tradičným národným jedlom.
• Kritický komentár o tom, či sme skutočne pohostinný národ od publicistu Sama Marca či úvahu Zuzany Szatmáry o vzťahu k vareniu a úcte k tradíciám.
• Texty o zodpovednom stravovaní, počiatkoch vegánskeho aktivizmu na Slovensku a dôležitosti využívania lokálnych surovín.
• Popkultúrny pohľad na jedlo vo filmoch aj na divadelných doskách od Juraja Malíčka a Lenky Dzadíkovej.
• Príbehy o tom, ako dokáže gastronómia meniť dejiny – či už v príbehoch pamätníkov, ktorých neľahký osud bol zviazaný aj s varením či jedlom alebo v ukážke z knihy reportéra Witolda Szablowského Ako nakŕmiť diktátora o tom, že aj dobré jedlo dokáže zachraňovať životy nevinných.
Príbehy 20. storočia - Ako spočítať dobro
Slovo filantropia môže pre mnohých pôsobiť veľmi ťažkopádne. Možno si predstavíme boháčov, ktorí cez svoje nadácie občas podporia nejaký dobročinný projekt alebo sa tak tvária. V skutočnosti je však filantropia neoddeliteľnou súčasťou zdravo fungujúcej spoločnosti. Investovať do dobra pritom nemusia len milionári, ale každý z nás – napríklad aj činmi.
Na Slovensku sa filantropia stále spája s mnohými predsudkami. Ľudia s veľkými majetkami, ktorí prispievajú na dobročinné projekty, sú často vnímaní ako podozriví. Pozitívne prípady pritom máme aj v našej histórii. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venujeme tomu, ako môžu dary, charita či nezištná pomoc spraviť z našej spoločnosti lepšie miesto na život.
V časopise s podtitulom Ako spočítať dobro nájdete okrem iného:
- Rozhovor s novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom o tom, prečo je dôležité pomáhať, ako sa u nás budoval občiansky sektor a ako vlastne fungujú mimovládne organizácie.
- Text historika Ľudovíta Hallona o Imrichovi Karvašovi, ktorý aj vďaka peniazom pomohol zmeniť slovenské dejiny.
- Zamyslenie Lucie Paškovej o tom, prečo je dôležité darovať, ak na to máme a prečo je dobré o tom aj hovoriť.
- Šesť príbehov slovenských osobností, ktoré dokázali pomáhať už na prelome storočí, ako boli Elena Maróthy-Šoltésová či Emil Stodola.
- Komentár Fera Paulinyho, kde polemizuje o tom, v čom slovenská filantropia zaostáva za tou českou a či tu máme dostatok čestných podnikateľov, ktorí chcú meniť spoločnosť.
- Príbehy pamätníkov, ktorým pomoc nebola cudzia – či už to bol Sir Nicholas Winton, ktorý pomáhal zachrániť československé židovské deti pred nacistami alebo Boris Strečanský, ktorý po revolúcii stál aj pri základoch slovenskej filantropie.
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Príbehy 20. storočia - Strážcovia demokracie
V čase, keď niektorí politici vďačia za svoje úspechy klamstvám a nenávistným prejavom, v čase, keď sa relativizujú fakty a prekrúca história a keď sú časti spoločnosti či jednotlivci nálepkovaní ako zradcovia, je potrebné mať sa na pozore a starať sa o demokraciu.
História 20. storočia nám ukazuje, že spoločnosti sa môžu rozpadnúť, demokracie padnúť a etika skolabovať, píše v knihe O tyranii. Dvadsať poučení z 20. storočia americký historik Timothy Snyder
Názov témy nového štvrťročníka Príbehy 20. storočia je jasný – Strážcovia demokracie. Stráženie demokracie nie je len o upozorňovaní na to, akú hrozbu predstavujú totalitné režimy. Je to aj zosobnenie toho, že netreba strácať nádej a demokraciu, jej princípy a právny štát treba chrániť.
V časopise nájdete aj tieto texty:
Desať tipov od novinára Jakuba Fila, ako brániť demokraciu a nevzdávať sa a prečo nie je slobodná spoločnosť konečný stav.
Rozhovor s českým historikom a slovakistom Michalom Stehlíkom, podľa ktorého oba naše národy inklinujú k silným vodcom, no Slováci sú odovzdanejší.
Komentár Magdalény Vášáryovej o tom, ako sme nestratili len konsenzus o smerovaní nášho štátu a spoločnosti, ale aj zhodu na tom, čo niektoré slová znamenajú.
Spomienku Milana Novotného na študentský protest zo 16. novembra 1989, kde študenti nemali anonymitu ako na masových protestoch o deň neskôr v Prahe.
Príbehy odvážnych signatárov Charty 77 zo Slovenska, ktoré ukazujú, že bojovať proti totalitným režimom sa dá aj symbolmi.
Ukážku z novej knihy historika Timothyho Gartona Asha Domoviny o búraní demokracie v súčasnom Maďarsku.
Životné príbehy pamätníkov, ktorí sa nebáli vzoprieť zlu alebo sa zaujímali o demokraciu aj v čase, keď to bolo rizikové. Či už to bolo knieža Karel Schwarzenberg alebo Eva Karvašová, ktorá pomáhala partizánom a odmietla zradiť svoje ideály aj manžela.
Štvrté číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia ilustrovala Ivana Šáteková.
Na sklade 1Ks
5,40 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Slovo ako zbraň
Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne.
Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi. Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.
Nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venuje téme Slovo ako zbraň. Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.
V časopise nájdete aj tieto texty:
- Text lektora kritického myslenia Jána Markoša o nečakaných vlastnostiach slov a o tom, že mnohé slovenské slová používame, no vôbec ich nepoznáme.
- Rozhovor s psychiatrom Péterom Hunčíkom o vulgárnej politickej rétorike a o tom, že Slovensko ešte na štátnikov nedospelo.
- Komentár Sama Marca o tom, prečo sa najjednoduchšie slovne útočí na najslabšie a najmenej početné skupiny obyvateľstva a ako sa hrubosť prelieva do fyzickej reality.
- Osobnú skúsenosť lektorky tanca Aron Tesfaye, ktorú síce prvýkrát rozplakal fyzický útok, no v skutočnosti ju dlhodobo zraňovali necitlivé narážky na to, že je iná ako ostatní.
- Rozsiahly text historika Antona Hruboňa o tom, ako radikalizovanie jazyka vytváralo pôdu pre antisemitizmus a neskôr aj perzekúcie židovskej menšiny pred začiatkom druhej svetovej vojny.
- Ukážku z knihy o najmladšej holandskej odbojárke aj recenziu na knihu, ktorá sa pozerá na nebezpečné literárne výtvory svetových diktátorov.
- Príbehy pamätníkov, ktorí sa vzopreli slovným aj verbálnym útokom na menšiny, ktorí sa museli postaviť cenzúre alebo ktorí sledovali narastajúci nacionalizmus.
Tretie číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou Slovo ako zbraň ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov: kolektív autorov
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?
Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.
Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.
Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.
V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:
•Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
• Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie.
• Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne.
• Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu.
• O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom.
• Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €