Hľadanie: Pominuteľnosť
zobraziť:
Pominuteľnosť
Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá vyjadruje naliehavú potrebu intelektuálne náročnej lektúry. Nie je to poézia výbojná, ani konfrontačná, ani úniková. Naopak: je uzavretá, spontánna a zámerná. Obohacuje a provokuje: čistotou mysle, vyrovnanosťou umu a jemnosťou srdca. Prizma bolesti je prizmou láskavej pravdy o sebe, o nás, o svete.
Na sklade 1Ks
13,30 €
14,00 €
Slovenskí rodáci
Kálmán Mikszáth nazval Slovákov svojimi rodákmi. Slováci sú súčasťou jeho sveta detstva a mladosti, ale aj autorského rozprávania. Jeho rázovité postavy žijú raz v humornom až grotesknom, inokedy v idylickom, ale najčastejšie v tragickom príbehu podľa pevných etických princípov. Hoci pokladajú svet za pominuteľný, jednako neveria v pominuteľnosť mravných hodnôt.
Na sklade 1Ks
12,26 €
12,90 €
Neprchnúce sakury
Výber básní jedinečnej japonskej poézie z 10. storočia v prebásnení Ľubomíra Feldeka a s ilustráciami Namiko Uchnár.
Japonsko je krajinou, ktorej dávna história a citlivé umelecké vnímanie sveta fascinuje aj súčasného slovenského človeka, ktorému výber japonskej poézie sprístupní filozofiu bytia i pominuteľnosť tohto sveta; forma tanka – päťveršie japonskej poézie ponúka zážitok dodržiavania slabičnej schémy 5-7-5-7-7, umocnená majstrovstvom básnika Ľubomíra Feldeka; vnímanie minuciózností prírody ako uvedomovanie si jej hlasu prostredníctvom zvukov živočíchov, šelestu rastlinstva, štruktúr lupeňov kvetov, listov i kôry
Tiché veci
Osobitosť a svojbytnosť tejto nenápadnej poézie je v mĺkvom pozorovaní sveta. Štrbina, cez ktorú sa díva ľudské oko, je zároveň trhlinou. Naliehavosť a napätie sa stupňuje v krehkosti zachytenia prítomného okamihu, v nehlasnom žmurknutí prelamujúcom ticho. V objektíve oka sa odráža pominuteľnosť chvíle a nástojčivá, nemá mágia vecí. Výsledný obraz (krátko pred jeho zmiznutím) má byť zbavený akejkoľvek štylizácie. Na nepatrnej ploche básne sa však vynára neopakovateľná atmosféra záblesku. Najdôležitejšie veci sú nevysloviteľné. Adamuščinove básnické momentky sú prežité a zvnútornené analógie ticha. Fotografie Peter Župník.
Tibetská kniha mŕtvych pre začiatočníkov
Sprievodca životom a umieraním
Tibetská kniha mŕtvych v nespočetných vydaniach a naprieč storočiami priťahuje čitateľov, ktorých zaujal tibetský budhistický pohľad na koniec života. Podľa neho je smrť len posledným štádiom neustále sa opakujúceho cyklu, v ktorom po nej opäť prichádza nový začiatok. Tibetská kniha mŕtvych pre začiatočníkov čerpá z nadčasovej múdrosti pôvodného diela, aby pomohla dnešným čitateľom žiť s väčšou radosťou a ľahšie sa priblížiť ku koncu cyklu života. Lama Lhanang Rinpočhe a Mordy Levine jednoducho a zrozumiteľne vysvetľujú karmu, pominuteľnosť, bardá (alebo „medzistupne" pred opätovným vtelením) a znovuzrodenie. Uvádzajú tiež dôležité praktiky a poznatky inšpirované Tibetskou knihou mŕtvych, ktoré pomáhajú kultivovať múdrosť a súcit. Zároveň s empatiou a srdečnosťou ponúkajú pomoc a podporu čitateľom, ktorí zápasia s vlastnou smrteľnosťou, a tým, ktorí sa starajú o svojich blízkych odchádzajúcich z tohto života.
Vivian
New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života.
Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú. Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnevlivé gesto, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom.
Skúmať iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva.
Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomu si Vivian Maierová nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.
dostupné aj ako:
V tieni stromu
Dvadsaťpäť láskavých príbehov vyrozprávaných ústami mladého žiaka, ktorý na svojej ceste života stretne vzácneho učiteľa. V tieni mohutného olivovníka, ktorý im vždy v čase horúčav poskytne príjemný chládok a osvieženie, ho múdry učiteľ učí krásnemu, ale náročnému umeniu života, ľahkosti bytia, harmónii, rovnováhe, láske k Bohu, ale aj jedinečnosti každého stvorenia a zároveň nezvratnej pominuteľnosti.
Samovrava
Samovrava Miloša Karáska voľne nadväzuje na predchádzajúcu zbierku Bezseba". Krátke, úsporné texty jednoduchým jazykom odrážajú hlboké precítenie emócií, ktoré zažíva každý z nás. Krása a bolesť bytia na pozadí striedania ročných období, krehké zmeny prírody, pominuteľnosť, a z nej prameniaci prirodzený životný smútok, to sú základné motívy zbierky. Ich pomocou sa autor snaží vyjadriť to, čo je skryté pod povrchom, čo nevidíme, ale cítime.
Novinkou a výrazným žánrovým posunom je spracovanie vybratých básní do krátkych poetických videí, ktoré nájdete na adrese fb.miloš karásek
Mačací hosť
Kniha Takašiho Hiraideho Mačací hosť je na prvý pohľad jednoduchým príbehom o nečakanom vzťahu manželského páru spisovateľov k mačke, ktorá si k nim našla cestu zo susedného domu v tieni obrovskej zelkovy. Zároveň je hlbokým vhľadom do mysle človeka, ktorý nám podáva citlivú správu o dôležitom období svojho života; o vzácnej mačacej bytosti, ktorá zmenila život jemu, jeho žene, a ak chceme, môže ho v istom zmysle zmeniť aj nám. Minimálne v tom, že nám ukazuje, ako sa pristaviť, rozhliadnuť, pozorovať, prijať a nechať ísť. Táto kniha je o prilipnutí k čomusi, čo nám nepatrí a patriť nikdy nebude: či už je to mačací hosť, záhrada, dom alebo kúsok života, ktorý ide popri nás a my sa ho márne snažíme uchopiť. Je to hold pominuteľnosti a smrteľnosti: kvalitám, ktoré treba znova a znova prehodnocovať. Je o japonskej filozofii "mono no aware" (uvedomovanie si smútku a krásy vecí) a "wabi-sabi" (prijatie pominuteľnosti a nedokonalosti). Ale predovšetkým je pôvabným príbehom o neokázalej, zastretej láske.
Doteky duše
Autor sedmi básnických sbírek, ale rovněž výrazný představitel literatury faktu, slovenský básník Josef Leikert (1955) se českému čtenáři poezie představil poprvé sbírkou Pominutelnost. Doteky duše přinášejí typicky „leikertovskou“ lakonickou, metaforicky přesnou, milostně tónovanou lyriku dotýkající se nejcitlivějších míst lidského nitra. Jsou to verše o lásce i o smrti. Jsou to verše připomínající cosi z meditativní poezie Východu. Básně jsou prezentovány jak ve slovenském originálu, tak v kongeniálním českém převodu Jany Štroblové. Kniha vychází s ilustracemi Jiřího Salajky a má charakter skvostného, téměř bibliofilského tisku.
Pravek a iné časy, 2. vydanie
Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude.
Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky nachádza čitateľov na celom svete. Jeho autorka získala Nobelovu cenu za literatúru.
Vlastná smrť
Výnimočná správa veľkého spisovateľa o stretnutí so smrťou a o skúsenosti, ktorá s ňou prichádza, polemizuje s jednou zo základných téz literatúry ako jazykového prejavu o tom, že nikto živý nie je schopný podať svedectvo o vlastnej smrti. Autor vo svojich 51 rokoch prežil klinickú smrť a skúsenosť s ňou uchopil z viacerých aspektov počnúc opisom fyzických procesov počas infarktu cez literárny opis priebehu umierania až po vyjadrenie miery možnosti vnímať stav nejestvovania ako svoj vlastný. Intímne rozprávanie podložené pozorovaním reakcií okolitého prostredia a zrkadlením sveta medicíny je úprimným človečenským a filozofickým pohľadom na život a na smrť, na pominuteľnosť a nesmrteľnosť. Text sprevádza emocionálne presný, racionálne vyvážený a literárne vysoko hodnotný text sprevádza viac ako sto farebných snímok jedného stromu divej hrušky v rôznych fázach kvitnutia počas jednotlivých ročných období. Fotografie polemizujú s tým, o čom sa dá rozprávať, a zároveň sú nevyhnutným doplnením významov, na ktoré ťažko nachádzame pojmy. Ide o výber z kolekcie polaroidových snímok pod názvom A fa (Strom) 2000 2001, ktorá sa v podobe šiestich sérií po 84 záberov stala súčasťou zbierky švajčiarskej galérie Kunsthaus Zug.
Romantická nezhoda
Kiki Dimula obohatila grécku poéziu tým, že zahrnula do svojich veršov element, ktorý v nej predtým existoval v minimálnej miere: rozšírila obsah poetickej metaforickosti spôsobom, že doňho zahrnula významy a myšlienky abstraktné prvky tvoriace alegóriu.
Tak jej metafory majú alegorické zafarbenie, ktoré poetka dosiahla tak, že ich transformovala do svojich veršov nie ako pojmy, ale ako pocity a dojmy. Výrazným znakom jej poézie je tiež irónia, ktorá ju spája so známym gréckym básnikom K. P. Kavafisom.
Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že zatiaľ čo Kavafisova irónia je založená na zhustení pocitu do intelektuálnej formy a je tragická a dramatická, irónia Kiki Dimuly je predovšetkým jazyková a lyrická. Je to tak preto, že slovami s abstraktným významom vyjadruje predovšetkým osobné a nie spoločenské pocity.
Pomocou týchto prostriedkov robí vo svojich básňach akýsi tragikomický prierez každodennosti, ktorej základné znaky sú chvíľkovosť a pominuteľnosť a ktoré pred nami vyvstávajú nad priepastnou hĺbkou času. Práve Čas tvorí pozadie a problém takmer každej jej básne.
Žofia Bosniaková
Uhorská šľachtičná Žofia Bosniaková (1609 1644) mala už počas svojho krátkeho života povesť šľachetnej, štedrej a obetavej ženy. Pochovaná bola na Strečnianskom hrade a smrťou sa začala písať ďalšia tajuplná kapitola jej príbehu. Jej telo ostalo zachované a v roku 1729 ho slávnostne preniesli do kostola v Tepličke nad Váhom, odkiaľ ho až v roku vyniesol a spálil psychicky narušený muž.
Trinásť autoriek a autorov v tejto knihe prináša doteraz najucelenejší a najplastickejší obraz nevšednej šľachtičnej, pohľady do Žofiinho súkromia, do búrlivých udalostí neľahkej doby protitureckých bojov i protihabsburských povstaní. Okrem unikátnych faktov, dokumentov a ilustrácií ponúka zamyslenie nad pominuteľnosťou, nesmrteľnými hodnotami ľudského života a nad odkazom života Žofie Bosniakovej.
Vivian
New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života. Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú.
Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnevlivé gesto, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom. Skúmať iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva.
Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomu si Vivian Maierová nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.
Na stiahnutie
13,99 €
dostupné aj ako:
Nový tajný denník Hendrika Groena, 85 rokov
Členovia klubu Starí, ale nie mŕtvi privítali dvoch nováčikov, ktorí zaplnili prázdne miesta po Grietje a Eefje. Grietje leží na uzavretom oddelení pre pacientov s alzheimerom a hoci ju Hendrik pravidelne navštevuje, ona ho už nespoznáva. Myšlienky na pominuteľnosť a krehkosť života sa objavujú čoraz častejšie, takisto ako spomienky na Eefje, ktorá mu veľmi chýba. Hendrik sa však nevzdáva. V zásobe má ďalšie zbrane proti neúprosnému času. Po dlhšej nečinnosti anarchistický klub opäť naplno ožije a akční priatelia podniknú niekoľko bláznivých výletov.
Vypredané
13,29 €
13,99 €
Koščová Katarína/Špinder Daniel - Krehkosť CD
Hudobná krehkosť zachytená bez príkras a filtrov. Nový album Kataríny Koščovej a Daniela Špinera vznikal v zrube pod Tatrami. Organicky, bez príprav, nahrávaný so všetkými ruchmi, špinou a životom naokolo. Výsledkom sú piesne o intimite, kráse ale aj bolesti, krehkosti a pominuteľnosti momentov, ktoré žijeme. Základom minimalistických aranžmánov je klavír a spev, občas sa nenápadne ozve kontrabas, gitara a akordeón. V dvoch skladbách hosťuje český spevák a herec Ondřej Ruml.
Tracklist: 1. Prvá ranná, 2. Love letter dur, 3. Jelše, 4. Odpočítavanie, 5. Dasein, 6. Vojna je..., 7. Vezmi ma domov, 8. Opak ticha, 9. Po správach, 10. Zahraj mi pieseň, 11. Korálky,12. Kontrapunkt, 13. Love letter mol
Vôňa kvetov noci
Leila Slimani nerada opúšťa svoj domov a dáva prednosť samote pred rozptýlením. Prečo teda prijala návrh stráviť noc v Punta della Dogana v Benátkach, medzi umeleckými zbierkami Pinaultovej nadácie?
Popri úvahách o písaní nám autorka počas jednej noci v Benátkach hovorí o sebe, o obmedzenosti, pohybe, cestovaní, intimite, identite, o priestore medzi Východom a Západom, v ktorom sa plaví ako mesto na koloch odsúdené na zánik a krásu, obohacujúce, mlčiace a rozprávajúce zároveň.
Je to tiež intenzívna kniha, osvetlená zvnútra, o miznutí krásy, o naliehavosti tešiť sa z nej, z nádhery pominuteľnosti. V skorých ranných hodinách sa autorka vynorí z budovy ako zo sna a z noci nezostane nič okrem vône kvetov. A knihy.
„Písanie je hra s mlčaním, ide o to vysloviť okľukou tajomstvá, ktoré sú v skutočnom živote nevysloviteľné.“
dostupné aj ako:
Návraty
Drahomíra Pechočiaková, všestranná, mimoriadne plodná autorka takmer troch desiatok knižných titulov, prichádza tento krát k čitateľovi s básnickou zbierkou NÁVRATY, zjednocujúcej tri cykly - Čas návratov – Hornolúčnianske balady a Piešťanské vody.
Zbierka je reflexiou momentov, ktoré rezonujú v autorkinej pamäti, nanajvýš osobná, poznačená subjektívnym prežívaním toho, čo sprevádza náš každodenný život, čo stretáva obyčajného človeka, ale aj toho, čo presahuje jeho osobný rozmer a súvisí s celospoločenskými, všeľudskými až kategoriálnymi otázkami týkajúcimi sa pominuteľnosti indivídua, konečnosti jeho bytia...
Autorka skrze verše jedinečným spôsobom ukazuje silu prenikať do duše človeka, schopnosť sprostredkovať mu krásu a múdrosť v jednote, moc, robiť ho lepším. Zbierka je doplnená fotografiami Juraja Gažovčiaka.
Autorka je členkou Spolku slovenských spisovateľov, viacnásobnou nositeľkou ocenení za tvorbu v oblasti poézie i prózy.
Na sklade 1Ks
14,16 €
14,90 €