Hľadanie: Hroziaci prst
zobraziť:
Hroziaci prst
Lymstock je typické anglické mestečko s mnohými nehanebnými tajomstvami, ktoré ani záplava anonymných listov nevyvedie z rovnováhy. Až smrť pani Symmingtonovej vyvolá rozruch a záujem o totožnosť pisateľa. Ďalšia smrť potvrdí podozrenie slečny Marplovej, ktorá nevynechá žiadnu alternatívu.
Vypredané
7,53 €
7,93 €
Zázračný prst
Už ste niekedy počuli o dievčatku so zázračným prstom?
To dievčatko je z tejto knihy a je veľmi nezvyčajné.
Keď ju niekto nahnevá a už to naozaj nevie vydržať, vyletí jej z prsta žiarivý blesk, ktorý toho človeka potrestá.
Šestý prst
Nová řadová sbírka oceňovaného básníka. Soubor uvozený větami z díla A. P. Čechova: Umět v tomhle městě tři jazyky, to je zbytečný přepych. Dokonce ani přepych ne, ale cosi zbytečného navíc, něco jako šestý prst. Dílo básnické zralosti oddávající se svobodě, tajemství a melancholii snu. Jako stíny do něj proniká vědomí konce, environmentální žal, vzpomínky i smíření, zakoušené ponejvíce na cestách. Lze v tom všem najít nějaké světlo? Nějaký smysl, pochopení toho, k čemu je naše bytí? Krásně namáhavá marnost, jako bychom objevovali tajemný účel onoho šestého prstu.
Primární důvěra – Prst na spoušti
Audiokniha Primární důvěra – Prst na spoušti, kterou napsal Martin Goffa, je 9. díl série Detektiv Miko Syrový. Jak dobře znáte lidi ve svém bezprostředním okolí? Své sousedy, přátele, spolupracovníky? Tušíte vůbec, kolik má jejich viditelná slupka vrstev a že dohlédnete jen do míst, kam vás oni sami pustí?
Na stiahnutie
12,05 €
Boží prst
Policejní vyšetřovatel Verner Jacobsen se chystá na pohřeb svého jediného syna. Zvoní telefon – u velkého obelisku v Lieru byla nalezena mrtvá čtrnáctiletá Idunn Olsenová. Zatímco Verner ohledává okolí místa, dostane zprávu, že pohřební auto s rakví jeho syna bylo ukradeno. Přesto pokračuje se svou kolegyní Bitte Roedovou ve vyšetřování. Ukazuje se, že Idunn byla osudného večera se spolužáky na divokém mejdanu, kde musela zasahovat policie. Mládež však zarytě mlčí a nikdo nechce přiznat, co přesně se na večírku odehrálo. V blízkosti místa nálezu navíc shoří dům a v jeho troskách je objevena mrtvá stařena. Souvisí spolu všechny tři události? A kam zmizel přívěsek ve tvaru srdce, který Idunn nosila na krku?
Zázračný prst
Kniha priam stvorená na prvé samostatné individuálne čítanie (väčšie písmo, širšie riadky). Vzrušujúci dej, zábavné epizódy, neuveriteľné rozuzlenie. Množstvo obrázkov. Vhodné pre vek 5 až 11 r. Už ste niekedy počuli o dievčatku so zázračným prstom? To dievčatko je z tejto knihy a je veľmi nezvyčajné. Keď ju niekto nahnevá a už to naozaj nevie vydržať, vyletí jej z prsta žiarivý blesk, ktorý toho človeka potrestá.
Janko Parenica – Definícia boha
Svetlo a ostrý zvuk z výboja boli také silné, že si všetci ľahli na zem. Prvý zareagoval tréner. Rozbehol sa za Jankom, kričal naňho, či je v poriadku, či žije. Hneď na to ho obstúpili všetci spoluhráči. Z rohovej zástavky zostali len malé, drobné kúsky a z mikiny len pár hrubších franforcov. Janko ležal na zemi, oči mal doširoka otvorené a chvíľku len tak naprázdno otváral ústa.
„Janko, si v poriadku?“ tréner sa zohol nad Janka a snažil sa pohľadom zistiť, či je zranený. Popravde sa zohol, aby sa presvedčil, či je vôbec živý, veď ho zasiahol blesk.
„To čo bolo. Videli ste to?“ povedal Janko s úprimným prekvapením v hlase a pohol sa, aby sa postavil.
„Lež, Jano, lež! Nehýb sa, nesmieš sa ani pohnúť, hneď volám záchranku,“ takmer kričal tréner na Janka.
„A prečo?“ Janko sa nechápavo obzeral po spoluhráčoch.
To ale na neho začali hovoriť všetci naraz, že sa nesmie ani pohnúť, lebo ho zasiahol blesk a môže byť zranený. Po krátkej chvíľke to Janko nevydržal, vyskočil na nohy a doslova musel kričať.
„Čo vám všetkým šibe? Veď keby ma trafil blesk, bol by som mŕtvy. Vyzerám snáď na to, že som mŕtvy?“
Nastala krátka pauza, keď jeden z chlapcov ukázal na Jankove kopačky.
„A kde máš šnúrky?“
Príbehy 20. storočia - Československo: odsúdené na rozpad?
Od rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov uplynulo už 30 rokov. Kým časť spoločnosti hovorí o úspešnom príbehu dvoch národov, mnohí sa dnes kriticky pozerajú na to, ako vlastne naše spoločné dejiny vyzerali. Bolo Československo od začiatku odsúdené k rozpadu alebo by sme dnes boli úspešnejší spolu?
V prvom čísle roku 2023, tridsať rokov po vzniku samostatného Slovenska a 105 rokov po vzniku Československa, sa zamýšľame nad tým, aký vlastne bol náš spoločný štát a najmä ako ho dejiny dvakrát rozdelili. Prvýkrát takmer násilnou formou, pod nátlakom, keď išlo skôr o rozhodnutie nacistického Nemecka, než politikov v Prahe či Bratislave. A druhýkrát, keď sa bez širšej spoločenskej diskusie rozhodlo, že Česku a Slovensku bude lepšie samostatne.
V časopise nájdete aj tieto texty:
• Ukážku z knihy Pavla Kosatíka Slovenské století o tom, ako pomlčková vojna rozhádala Československo.
• Rozhovor s českým historikom Janom Rychlíkom, podľa ktorého aj na českej strane prevládala predstava, že spoločný štát je neudržateľný a treba ho rozdeliť.
• Dve rozdielne spomienky dvoch štátnikov na rozdeľovanie republiky – bývalého českého premiéra a dlhoročného šéfa českého Senátu Petra Pitharta a prvého predsedu Slovenskej národnej rady Františka Mikloška.
• Esej vydavateľa a disidenta Lászla Szigetiho nielen o tom, že Československo vnímali menšiny inými očami.
• Príbehy pamätníkov, ktorí sa pri vzniku vojnového slovenského štátu ocitli v novej krajine alebo ktorí sa na rozpad Československa dodnes pozerajú s nostalgiou aj kritikou.
Štvrťročník Príbehy 20. storočia s témou Československo: odsúdené na rozpad? ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov:
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Doplňujúce informácie: Post Bellum vydáva už 6. ročník časopisu Príbehy 20. storočia.
Stretnutie tých, čo prežili šoa
Kniha dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David a prvýkrát vyšla práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým spracovaním stojí dizajnérka Katarína Balážiková.
Príbehy v knihe sú rozdelené do troch kapitol a reflektujú rôznorodé osudy Židov počas holokaustu. Prvá kapitola sa venuje najmä preživším koncentračné tábory, druhá osobám, ktoré sa počas tohto obdobia rôznym spôsobom ukrývali a tretia ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Rôznorodosť príbehov vytvára mozaiku, ktorá v celku sprostredkuje neprikrášlený obraz o živote židovských občanov počas obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského štátu.
V dobe radikalizácie spoločnosti a vzrastajúcej podpore fašizmu, rasizmu a aj antisemitizmu považuje Post Bellum a Ohel David za stále dôležitejšie prinášať príbehy ľudí, ktoré na vlastnej koži zažili hrôzy spôsobené práve týmito izmami a dokázali ich pretransformovať na silnú a inšpiratívnu životnú skúsenosť. Publikácia je určená aj pre pedagógov ako pomôcka v rámci vyučovacieho procesu a pre historikov ako doplnok k výskumu v oblasti témy Slovenského štátu.
Príbehy 20. storočia - Identita na tanieri
Stravovanie a gastronómia definujú nielen nás, ale aj celé štáty, regióny, náboženské a filozofické skupiny. Menia sa naše stravovacie návyky, uvedomujeme si spoločenskú zodpovednosť a tradíciu ozvláštňujeme aj novými technikami a surovinami.
V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, ako jedlo vytvára identitu rôznych skupín, ako nás charakterizuje a aký vplyv má na dejiny – tie veľké aj malé. Prinášame pohľady na to, ako sa jedlo ľahko môže stať nátlakovým nástrojom, ako dokáže meniť rozhodnutia aj ako vytvára okolo seba mýty.
V časopise nájdete aj tieto texty:
• Rozhovor s mladým šéfkuchárom Pavlom Sekerkom, ktorý pôsobil v parížskej michelinskej reštaurácii.
• Odborný pohľad etnologičky Rastislavy Stoličnej na to, či sú bryndzové halušky naozaj našim tradičným národným jedlom.
• Kritický komentár o tom, či sme skutočne pohostinný národ od publicistu Sama Marca či úvahu Zuzany Szatmáry o vzťahu k vareniu a úcte k tradíciám.
• Texty o zodpovednom stravovaní, počiatkoch vegánskeho aktivizmu na Slovensku a dôležitosti využívania lokálnych surovín.
• Popkultúrny pohľad na jedlo vo filmoch aj na divadelných doskách od Juraja Malíčka a Lenky Dzadíkovej.
• Príbehy o tom, ako dokáže gastronómia meniť dejiny – či už v príbehoch pamätníkov, ktorých neľahký osud bol zviazaný aj s varením či jedlom alebo v ukážke z knihy reportéra Witolda Szablowského Ako nakŕmiť diktátora o tom, že aj dobré jedlo dokáže zachraňovať životy nevinných.
Príbehy 20. storočia - Ako spočítať dobro
Slovo filantropia môže pre mnohých pôsobiť veľmi ťažkopádne. Možno si predstavíme boháčov, ktorí cez svoje nadácie občas podporia nejaký dobročinný projekt alebo sa tak tvária. V skutočnosti je však filantropia neoddeliteľnou súčasťou zdravo fungujúcej spoločnosti. Investovať do dobra pritom nemusia len milionári, ale každý z nás – napríklad aj činmi.
Na Slovensku sa filantropia stále spája s mnohými predsudkami. Ľudia s veľkými majetkami, ktorí prispievajú na dobročinné projekty, sú často vnímaní ako podozriví. Pozitívne prípady pritom máme aj v našej histórii. V poslednom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venujeme tomu, ako môžu dary, charita či nezištná pomoc spraviť z našej spoločnosti lepšie miesto na život.
V časopise s podtitulom Ako spočítať dobro nájdete okrem iného:
- Rozhovor s novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom o tom, prečo je dôležité pomáhať, ako sa u nás budoval občiansky sektor a ako vlastne fungujú mimovládne organizácie.
- Text historika Ľudovíta Hallona o Imrichovi Karvašovi, ktorý aj vďaka peniazom pomohol zmeniť slovenské dejiny.
- Zamyslenie Lucie Paškovej o tom, prečo je dôležité darovať, ak na to máme a prečo je dobré o tom aj hovoriť.
- Šesť príbehov slovenských osobností, ktoré dokázali pomáhať už na prelome storočí, ako boli Elena Maróthy-Šoltésová či Emil Stodola.
- Komentár Fera Paulinyho, kde polemizuje o tom, v čom slovenská filantropia zaostáva za tou českou a či tu máme dostatok čestných podnikateľov, ktorí chcú meniť spoločnosť.
- Príbehy pamätníkov, ktorým pomoc nebola cudzia – či už to bol Sir Nicholas Winton, ktorý pomáhal zachrániť československé židovské deti pred nacistami alebo Boris Strečanský, ktorý po revolúcii stál aj pri základoch slovenskej filantropie.
Príbehy 20. storočia - Aj my sme emigranti
Čo pre teba znamená slovo domov?
Domov? Je to niekde v bezpečí. Niekde, kde vieš, že môžeš zostať a nemusíš ísť ďalej. Nie je to len niečo dočasné.
Amin vo filme Utiecť (2021)
Národ emigrantov, hovorili na začiatku dvadsiateho storočia o Slovákoch v Spojených štátoch. V priebehu polstoročia sa zo Slovenska vysťahovala takmer tretina obyvateľstva. Mnohých lákal zárobok, vidina lepšieho sveta, spravodlivosti, ale aj útek pred represiami.
Slováci neutekali len do USA. Niektorých zlákala Južná Amerika, iní sa nechali nalákať vidinou robotníckeho raja v Sovietskom zväze. Ďalší utiekli, lebo vzrastajúci fašizmus v Európe ohrozoval priamo ich životy, iní odišli, lebo po vojne stratili nádej, že tu bude lepšie. Niektorí neodišli dobrovoľne, iným nádej rozpučili pásy ruských tankov v roku 1968 a inú možnosť ako odchod nevideli. A niektorí to skúšali, ale neúspešne.
Emigrácia k Slovensku bytostne patrí aj dnes množstvo ľudí pracuje alebo študuje za hranicami, iní odchádzajú nastálo. Dlho sme si však mysleli, že emigrácia ako útek pred hrozbami vojny sa nás už týkať nebude. Posledné týždne nám ukázali, ako sme sa mýlili.
Vojna u nášho východného suseda túto tému okamžite vniesla do našich bežných životov. Aj keď utečenecká kríza tu bola len pred pár rokmi, mnohí sa od nej cítili vzdialení. Teraz je to iné a pre ľudí, ktorí utekajú pred bombardovaním, sme jednou z prvých destinácií. Uvedomil som si to, keď som štvrtý deň vojny sedel na byte v ukrajinskom Ľvove a okolo mňa na matracoch na zemi ležali ľudia, ktorí dúfali, že ďalší deň sa im podarí prekročiť hranice na Západ. Uvedomil som si to, keď som v kolóne asi 600 áut čakal 30 hodín pred slovenskými hranicami a hovoril som si, že na rozdiel od mnohých Ukrajincov za tou hranicou mám domov a zázemie.
Keď sme pripravovali prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou emigrácie, netušili sme, ako bytostne sa nás táto téma bude dotýkať. Že samotné Post Bellum sa bude zapájať do humanitárnej pomoci Ukrajine a že nútený odchod z krajiny pred vojnou pocítia mnohé slovenské rodiny, väčšinou vo forme pomoci, ktorú ukrajinským utečencom poskytnú.
Pripomína nám to, že kým mnohí si vyberú emigráciu ako dobrovoľný krok za zmenou či lepším životom, pre iných to je naozaj nevyhnutná voľba.
V prvom tohtoročnom čísle preto reagujeme na celý fenomén emigrácie od historickej až po najaktuálnejšiu. Pozeráme sa na to, ako vyzerali vysťahovalecké vlny na začiatku minulého storočia, keď sa Slováci vybrali za veľkú mláku s vidinou lepšieho zárobku, alebo keď ich naivný agitátor presvedčil, že v strednej Ázii môžu vybudovať robotnícku komúnu, kde si budú všetci rovní
Príbehy 20. storočia - Strážcovia demokracie
V čase, keď niektorí politici vďačia za svoje úspechy klamstvám a nenávistným prejavom, v čase, keď sa relativizujú fakty a prekrúca história a keď sú časti spoločnosti či jednotlivci nálepkovaní ako zradcovia, je potrebné mať sa na pozore a starať sa o demokraciu.
História 20. storočia nám ukazuje, že spoločnosti sa môžu rozpadnúť, demokracie padnúť a etika skolabovať, píše v knihe O tyranii. Dvadsať poučení z 20. storočia americký historik Timothy Snyder
Názov témy nového štvrťročníka Príbehy 20. storočia je jasný – Strážcovia demokracie. Stráženie demokracie nie je len o upozorňovaní na to, akú hrozbu predstavujú totalitné režimy. Je to aj zosobnenie toho, že netreba strácať nádej a demokraciu, jej princípy a právny štát treba chrániť.
V časopise nájdete aj tieto texty:
Desať tipov od novinára Jakuba Fila, ako brániť demokraciu a nevzdávať sa a prečo nie je slobodná spoločnosť konečný stav.
Rozhovor s českým historikom a slovakistom Michalom Stehlíkom, podľa ktorého oba naše národy inklinujú k silným vodcom, no Slováci sú odovzdanejší.
Komentár Magdalény Vášáryovej o tom, ako sme nestratili len konsenzus o smerovaní nášho štátu a spoločnosti, ale aj zhodu na tom, čo niektoré slová znamenajú.
Spomienku Milana Novotného na študentský protest zo 16. novembra 1989, kde študenti nemali anonymitu ako na masových protestoch o deň neskôr v Prahe.
Príbehy odvážnych signatárov Charty 77 zo Slovenska, ktoré ukazujú, že bojovať proti totalitným režimom sa dá aj symbolmi.
Ukážku z novej knihy historika Timothyho Gartona Asha Domoviny o búraní demokracie v súčasnom Maďarsku.
Životné príbehy pamätníkov, ktorí sa nebáli vzoprieť zlu alebo sa zaujímali o demokraciu aj v čase, keď to bolo rizikové. Či už to bolo knieža Karel Schwarzenberg alebo Eva Karvašová, ktorá pomáhala partizánom a odmietla zradiť svoje ideály aj manžela.
Štvrté číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia ilustrovala Ivana Šáteková.
Na sklade 1Ks
5,40 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Slovo ako zbraň
Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne.
Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi. Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.
Nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venuje téme Slovo ako zbraň. Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.
V časopise nájdete aj tieto texty:
- Text lektora kritického myslenia Jána Markoša o nečakaných vlastnostiach slov a o tom, že mnohé slovenské slová používame, no vôbec ich nepoznáme.
- Rozhovor s psychiatrom Péterom Hunčíkom o vulgárnej politickej rétorike a o tom, že Slovensko ešte na štátnikov nedospelo.
- Komentár Sama Marca o tom, prečo sa najjednoduchšie slovne útočí na najslabšie a najmenej početné skupiny obyvateľstva a ako sa hrubosť prelieva do fyzickej reality.
- Osobnú skúsenosť lektorky tanca Aron Tesfaye, ktorú síce prvýkrát rozplakal fyzický útok, no v skutočnosti ju dlhodobo zraňovali necitlivé narážky na to, že je iná ako ostatní.
- Rozsiahly text historika Antona Hruboňa o tom, ako radikalizovanie jazyka vytváralo pôdu pre antisemitizmus a neskôr aj perzekúcie židovskej menšiny pred začiatkom druhej svetovej vojny.
- Ukážku z knihy o najmladšej holandskej odbojárke aj recenziu na knihu, ktorá sa pozerá na nebezpečné literárne výtvory svetových diktátorov.
- Príbehy pamätníkov, ktorí sa vzopreli slovným aj verbálnym útokom na menšiny, ktorí sa museli postaviť cenzúre alebo ktorí sledovali narastajúci nacionalizmus.
Tretie číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou Slovo ako zbraň ilustroval Matúš Maťátko.
Šéfredaktor: Lukáš Onderčanin
Autori textov: kolektív autorov
Obálka a ilustrácie: Matúš Maťátko
Grafické spracovanie: Viktória Bitterová
Príbehy 20. storočia - Kam patrí Slovensko?
Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.
Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.
Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.
V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:
•Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
• Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na začiatky slovenskej diplomacie.
• Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu Slovenska po 1. svetovej vojne.
• Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej popkultúry počas socializmu.
• O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za oceánom.
• Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho popartového umelca sveta, Andyho Warhola.
Príbehy 20. storočia - Dejiny v šálke kávy
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny.
Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni.
Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením.
To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov.
V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného:
- Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom.
- Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera.
- Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou.
- Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie.
- Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov.
- Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach.
Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!
Na sklade 2Ks
5,70 €
6,00 €
Príbehy 20. storočia - Keď súdila politika
Niektorým ľuďom zničili kariéru, rodiny. Iných dokonca pripravili o život. Napriek tomu sa niektorí nimi neoprávnene oháňajú aj v súčasnosti. Prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa venuje politickým procesom, ktoré menili našu spoločnosť.
V časopise sa dočítate o výcviku sudcov na komunistické monsterprocesy. O väznení ľudí za nevinné vtipy alebo o tom, ako sa terčom sudcov bez paragrafov stali kňazi a ženské rády. Politické procesy na budovanie moci využíval vojnový Slovenský štát aj komunistickí politici, ktorých právo často napokon samých zomlelo. Reflektujeme tiež nový jav v súčasnej spoločnosti, kedy niektorí obvinení hovoria o sebe ako o obetiach politických procesov. Časopis dopĺňajú kultúrne recenzie a metodické listy pre učiteľov. Prečítajte si príbehy tých, ktorí týmto procesom vzdorovali, vytvárali ich alebo boli ich obeťami.
V časopise nájdete okrem príbehov pamätníkov, rozhovory s osobnosťami, reportáže, komentáre, recenzie, štúdie, literárnu prílohu a mnoho ďalšieho. Keďže časopis slúži aj ako didaktická pomôcka pre učiteľov, jeho súčasťou sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise.
Darčekom čísla je pohľadnica.
Príbehy 20. storočia - Píšu dejiny víťazi?
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím.
Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ Tomáš Zálešák.
Píšu dejiny víťazi?
Je téma najnovšieho čísla nášho časopisu Príbehy 20. storočia.
Vyberáme z obsahu:
- Interview s Ivanom Kamencom: Mnohé udalosti nemajú jasných víťazov ani porazených
- Názor Olivera Zajaca: Históriu píšu víťazi. A kto píše učebnice dejepisu?
- Skúsenosť Štefana Markuša: O strate a objave národnej identity
- Štúdia Jakuba Drábika: O nebezpečenstve historického revizionizmu
- komentáre napríklad od Maríny Závackej, Fedora Blaščáka, recenzie na filmové, divadelné, literárne diela, príbehy pamätníkov, metodické listy pre pedagógov a rodičov, výtvarné diela vybrané kurátorkou Luciou Gregor Stach a obálka s darčekom od Matúša
Darčekom čísla je plagát.
Kniha poviedok
Milana Prša ako obratného majstra slova som poznala ešte v časoch, keď sme obaja dávali svoje literárne pokusy na jeden z prvých slovenských blogovacích portálov, blog.sk. Je to už síce skoro štrnásť rokov dozadu, ale už vtedy ma zaujal svojou nekonvenčnosťou a originalitou. Neskôr som svoje vlastné literárne aktivity zamierila iným smerom, mimo blogu, a Milana som stratila z dohľadu. O to príjemnejšie ma prekvapil, keď sa mi po dlhom čase, čo som od neho nič nečítala, prihlásil so svojou zbierkou poviedok. Nekonvenčnosť textu mu zostala, je však obohatená o brilantný a ľahký štýl, ktorý nesie viacero zaujímavých prvkov: humor, dobre zvládnuté dialógy, dynamický a ľahko plynúci dej. A keďže som na blogu kedysi používala nick Rozprávkarka, dovolím si pri Milanovi použiť mužský ekvivalent tohto pomenovania. Vyrástol z neho dobrý Rozprávkar, s prirodzeným rozprávačským darom a schopnosťou zaujať poslucháča, resp. čitateľa. Kniha Milana Pršu je proste výborná. Nielen na prvé, ale aj na druhé a tretie čítanie. A ja, keďže mám za sebou to prvé, idem na druhé. Iste objavím ďalšie polohy Milanovho textu, pretože napriek ľahkému plynutiu jazykových prostriedkov a dynamike deja nie je prvoplánová, má svoju vlastnú symbolickú reč, ktorú môže každý vnímavý čitateľ odhaliť. (Zuzana Kuglerová)
Na stiahnutie
8,99 €