Hľadanie: Franko Víťazoslav Sasinek (1830 - 1914)

Historici sa pokúsili z hľadiska modernej historiografie zhodnotiť najdôležitejšie dejepisné práce tohto najvýznamnejšieho slovenského historika 19. storočia a významného matičného činovníka. Konfrontovali niektoré Sasinkove náhľady s najnovšími vedeckými poznatkami, pričom vyzdvihli široký záber vedomosti autora a všeobecný rozhľad, zodpovedajúci dobe v ktorej žil.Všimli si zvláštne terminologické novotvary, ktoré Sasinek vytváral. Vyzdvihli didaktickú a formálnu stránku jeho učebníc dejepisu, ktoré spĺňali aj náročné kritéria pre učebnice. Zhrnuli Sasinkove celoživotné vedecké názory. Išlo najmä o autochtónnosť Slovákov na našom území, o slovenskosť Veľkej Moravy, o Slovákoch ako spolutvorcoch uhorského štátu a o dlhodobej existencii „slovenského kniežatstva“ v Uhorskom kráľovstve. Sasinek podrobne skúmal uhorské dejiny zo slovenského pohľadu. Jeho historické syntézy by si zaslúžili reedíciu.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

Společnost v Čechách měla v letech 1830-1851 velmi rozdílný vývojový rytmus. Změna se v ní navíc odehrávala v době mezi dvěma evropskými revolucemi. Čechy byly též zemí, kde vedle sebe žili po dlouhá staletí Češi, Němci a Židé. Modernizace zde nenarážela jen na meze tradice, neboť se ubírala zároveň i cestou, na níž se vytvářel nacionalismus. Tento zcela nový společenský fenomén přispíval jak ke kulturní, společenské, politické a případně i hospodářské emancipaci, tak k vyostřování problému multietnicity v těchto i dalších sférách společenského života. V dobových společenských změnách sehrála významnou roli i česká národní elita, kterou autor chápe jako obezřetnou zejména proto, že se její příslušníci snažili při prosazování svých cílů klást velký důraz na to, aby se svým jednáním pokud možno vyhnuli vyostřeným konfliktům. Ne vždy se jim to však podařilo.

Ivan Franko (1856 – 1916), ukrajinský spisovateľ, vedec, prekladateľ a spoločenský dejateľ bol nezvyčajnou a zriedkavou modifikáciou ľudského ducha umocneného ukrajinským vlastenectvom a erudíciou európskeho intelektuála. Často ho nazývajú Goethem nielen pre filozofickú hĺbku jeho diel, ale aj pre univerzálnosť a obrovský záber tvorby.

Mesto Pezinok je v ohrození. Nepriateľ z minulosti sa prebúdza a ide si po to čo mu kedysi patrilo. Dokážu ho tajomní strážcovia mesta zastaviť? Alebo budú potrebovať pomoc neznámeho mladíka, ktorý sa zdanlivo náhodou zaplietol do najúžasnejších udalostí vo svojom živote.

Profilový výber z tvorby významného predstaviteľa slovenskej literatúry vo Vojvodine, ktorý bol nielen literárnym tvorcom, ale aj redaktorom a organizátorom literárneho života, pozostáva z troch častí; predstavujú Hronca ako básnika, prozaika a esejistu zamýšľajúceho sa nielen nad tradíciou básnickej tvorby vojvodinských básnikov, ale aj nad smerovaním poézie v širších súvislostiach, najmä v spätosti s duchovným vývojom človeka.

Pilotné zmienky o proporcionalite a vyvažovaní právnych princípov sa objavujú v našom prostredí začiatkom 90-tych rokoch. Napriek uplynutiu troch desaťročí ostávajú témy proporcionality zásahov zo základných práv na pokraji záujmu bežnej rozhodovacej činnosti súdov a ostatných štátnych orgánov. Test proporcionality predstavuje metodologický nástroj riešenia kolízie právnych princípov. Rozpracovanie princípu proporcionality, testov jeho aplikácie sa v judikatúrnej podobe „rodilo“ na ústavných súdoch. Keďže u nás ide o prvú publikáciu svojho druhu publikácia predkladá rozhodnutia ústavných súdov aj napriek tomu, že princíp proporcionality má svoje opodstatnenie pri aplikácii práva na súdoch inštančne nižších stupňov. Z uvedeného dôvodu by publikácia nemala chýbať v knižnici každého advokáta, sudcu ale aj študenta práva, ktorý chce pochopiť fungovanie práva na základnej úrovni. Na úvod sa čitateľ dozvie čo sú právne princípy, aké je ich miesto v právnom poriadku SR a aké právne princípy vlastne poznáme (základné práva a slobody, resp. verejné dobra). Po tejto časti nasleduje hľadisko teoretického rozboru princípu proporcionality a alternatív jeho judikatúrneho používania (test proporcionality a jeho verzie). V ďalšej časti sa publikácia zameriava na konkrétne zložky testu proporcionality a síce na skúmanie vhodnosti, potrebnosti prijatého zásahu do základného práva, resp. slobody a vyvažovanie proti sebe stojacich právnych princípov. Záverečná časť ilustruje ako sa štrukturálne mení test proporcionality v závislosti od oblasti jeho používania a v kolízii stojacich právnych princípov (alternatívy testu proporcionality). Autori publikácie vo svojej odbornej praxi aktívne pôsobia v oblasti ústavného práva, či už v pozícii advokáta alebo poradcu na Ústavnom súde SR.

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.

Knižný výber esejí popredného slovenského spisovateľa, esejistu a redaktora Víťazoslava Hronca sa sústreďuje na otázky básnickej tvorby na prelome ideových epoch počas a po skončení postmoderny. Hroncov originálny myšlienkový svet, demonštrovaný na niekoľko spôsobov v jeho básnickej a prozaickej tvorbe, sa v esejach dostáva do zdvojenej pozície subjektu, ktorý si je sám sebe objektom výskumu a takto definovaný a definujúci načrtáva kontúry nových vizií sveta. Zostavovateľka Marína Šimáková Speváková vybrala z rozsiahlej autorovej tvorby eseje, ktoré postupne zviditeľňujú situáciu človeka v individuálnom a historickom časopriestore v závere 20. storočia a na začiatku nového milénia.

Ak patríte k obdivovateľom paličkovanej čipky, či dokonca sa výrobe čipiek vo voľnom čase venujete, meno Víťazoslav Mišík vám zrejme nie je neznáme. Od roku 1988 sa podľa jeho prvej knihy s názvom Škola paličkovania učia tomuto umeniu celé generácie čipkár ok a čipkárov. V roku 2017 prichádza na trh v poradí druhá publikácia autora s názvom Opletané paličkované čipky . V nej Víťazoslav Mišík okrem detailného pohľadu na problematiku regionálnych čipiek prináša doteraz nezverejnených 62 vzorov a predlôh spolu s praktickými návodmi a postupmi, ktoré zdokonalia čipkárske zručnosti každého, kto sa tomuto remeslu venuje. Kniha Opletané paličkované čipky bola na vydanie pripravená už roku 1989, no k jej vydaniu nakoniec nedošlo. Po smrti autora v roku 1992 doslova čakala v zásuvke písacieho stola na svoju chvíľu. Pre veľký záujem verejnosti a najmä čipkárskych klubov na Slovensku sa v tomto roku deti autora rozhodli pristúpiť k publikácii druhej knihy a okrem vrelého prijatia už stihla publikácia získať pozi tívne ohlasy od domácich ale aj zahraničných čitateľov.

Výskum a stav poznania dejín vinohradníctva je v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni, ale stále existujú témy, ktoré sa doposiaľ nedočkali hlbšieho spracovania. Autor si preto zobral na „mušku“ malokarpatské vinohradnícke poriadky, ktoré majú pevné miesto v problematike dejín vinohradníctva a vinárstva na našom území. Čitateľovi autor stručne predstavuje, čo to vlastne boli vinohradnícke poriadky, naznačuje ich vznik, vývoj, obsah, účel a objasňuje ich filiáciu. Úvodné časti práce poskytujú čitateľovi základné informácie o tzv. meštianskom vinohradníctve, pretože práve mestské prostredie bolo miesto, kde vznikali a odkiaľ sa šírili najstaršie malokarpatské vinohradnícke poriadky. Autor tiež opísal dobové vinohradnícke inštitúcie a hlavné spôsoby organizácie a správy malokarpatských viničných hôr a samotného vinohradníctva. Jeho hlavným cieľom však bolo zozbieranie a publikovanie zachovaných vinohradníckych poriadkov z malokarpatských vinohradníckych lokalít, v chronologickej postupnosti, od najstarších po najmladšie. Väčšinu zozbieraných vinohradníckych poriadkov autor neprekladal do súčasnej slovenčiny, ale prezentoval ich s krátkym úvodom v pôvodnom znení, či už v starej nemčine, maďarčine, ale aj starej slovenčine. Autor sa zameral predovšetkým na vinohradnícke poriadky najvýznamnejších produkčných centier, ako bola Bratislava, Sv. Jur, Modra či Pezinok. Z týchto miest sa vinohradnícke poriadky šírili do ďalších, viac či menej významnejších vinohradníckych lokalít, ktoré tiež v práci spomína. Obsah malokarpatských vinohradníckych poriadkov z jednotlivých období svedčí o určitej kontinuite v regulácií susedských vzťahov malokarpatských vinohradníkov, dokazuje snahu o organizovanie ich práce, práv a povinností, a tiež naznačuje jednotný právny základ a vývin malokarpatských vinohradníckych lokalít. Táto monografia by mala predovšetkým zjednodušiť prácu bádateľom a záujemcom o túto problematiku. Okrem toho autor verí, že sa stane východiskom, prvým krokom, k hlbšiemu objasneniu problematiky malokarpatských vinohradníckych poriadkov a tiež prehĺbiť poznanie dejín vinohradníctva v malokarpatskom priestore.

Profilový výber z tvorby významného predstaviteľa slovenskej literatúry vo Vojvodine, ktorý bol nielen literárnym tvorcom, ale aj redaktorom a organizátorom literárneho života, pozostáva z troch častí; predstavujú Hronca ako básnika, prozaika a esejistu zamýšľajúceho sa nielen nad tradíciou básnickej tvorby vojvodinských básnikov, ale aj nad smerovaním poézie v širších súvislostiach, najmä v spätosti s duchovným vývojom človeka.

V roku 1871 uskutočnil Béla Majláth v jaskyni pod Mníchom, ležiacej za humnami obce Lisková, prvý speleoarcheologický výskum v uhorskej časti monarchie. Jeho výsledkom bol objav podozrivo vyzerajúcej ľudskej lebky mohutnejšieho vzhľadu, kamenné nástroje, ľudské a zvieracie kosti a údajné zuby z mamuta. Nález okamžite vyvolal obrovský záujem, pretože dovtedy sa také staré pozostatky človeka nenašli v žiadnej jaskyni v Uhorsku. Preto bol v roku 1874 poverený realizáciou revízneho výzkumu mladý geológ Lajos Lóczy, neskôr jeden z najvýznamnejších maďarských geografov a cestovateľov. Jeho závery priniesli dôležité poznatky o existencii osídlenia z viacerých pravekých aj historických fáz. Ľudské pozostatky z viac ako 48 jedincov vniesli do problematiky viac svetla. Od tejto chvíle jaskyňu prekopávali ďalší a ďalší, v snahe objaviť skryté poklady. Publikácia podáva podrobný prehľad o dejinách výskumu tejto pozoruhodnej krasovej lokality, analýzu nálezov, písomných správ a svedectiev, aby na na konci pomohla odhaliť tajuplné rituály, ktoré sa tu počas takmer 6 000 rokov odohrávali. Početné zvyšky ludí, medené, bronzové a jantárové šperky, keramické zlomky a kamenné nástroje dotvárajú kulisu rituálov, ktoré zahŕňali aj tzv. exkarnáciu, čiže zámerné oddeľovanie svaloviny od kostí ako aj rôzne prejavy pohrebných obradov. Najintenzívnejšia etapa využívania jaskyne je spojená s ľudom lengyelskej kultúry a lievikovitých pohárov v neskorej dobe kamennej-medenej. Najmä posledne menovaná kultúra je spojená s budovaním megalitických pamiatok po celej západnej a severnej Európe. To, ako sa ide megalitizmu odrazili pri využívaní jaskýň, kto boli ľudia, ktorí v neďalekých Starohorských vrchoch ťažili meď a prečo svojich mŕtvych mohli pochovávať do skalnej hrobky sa môže čitateľ dozvedieť na konci celého príbehu. Publikácia, na ktorej pracoval tím popredných odborníkov, je písaná pútavým investigatívnym štýlom, pridržiava sa však dôsledne vedeckých faktov a dostupných prameňov. Okrem materiálovej časti sa dotýka aj rôznych legiend spojenej s touto jaskyňou aj vrchom Mních, na ktorom v praveku vznikla sústava hradísk a údajne tu mal stať aj termplársky kláštor. Kniha sa však dotýka ja mmnohých ďalších otázok liptovskej prehistórie, čím sa stáva dôležitým prameňom nielen k dejinám tohto regionu. Najstaršia kovová plastika vola so zvyškom jarma je dôležitým prameňom do problematiky vynálezu záprahu v dobe medenej, čím sa Liskovská jaskyňa zaraďuje k najdôležitejším európskym jaskynným náleziskám.

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.