Hľadanie: Filozofická reflexia náboženského dialógu v stredoveku
zobraziť:
Filozofická reflexia náboženského dialógu v stredoveku
Monografia si kladia dva ciele. Prvým je analyzovať a priblížiť pohľad vybraných stredovekých autorov na pluralitu náboženstiev, ich spôsob obhajoby kresťanstva ako pravého náboženstva a konfrontáciu s inými náboženstvami. Druhým cieľom je prihliadnuť k niektorým súčasným interpretáciám a komentárom ich myslenia. Stredovekí autori uvažovali o dialógu náboženstiev a niektorí koncipovali fiktívne náboženské dialógy. Zároveň ich diela môžu byť chápané ako príspevok do veľkého intelektuálneho dialógu stredovekej Európy.
Filozofická antropológia
Predkladaná publikácia sa zaoberá otázkou, čím všetkým , a či vôbec, môže filozofia, a zvlášť filozofická antropológia, prispieť k poznaniu človeka a kde naopak musela v riešení uvedenej otázky prenechať iniciatívu konkurenčným diskurzom.
Cieľom autora bolo vrátiť filozofickej antropológii jej predošlý lesk a opätovne ju ustáliť v určitých filozoficky relevantných hraniciach.
Filozofická antropológia
Cieľom práce je uviesť čitateľa do základných tém a problémov filozofickej antropológie. Je spracovaná ako učebnica určená najmä študentom filozofie a filozofických disciplín.
Na sklade 1Ks
7,32 €
7,70 €
Nemecká filozofická terminológia
Koncepčným zámerom práce je vyplniť medzeru v oblasti lingvistického výskumu terminologic-kého fondu filozofie a vytvoriť metodologickú platformu pre aplikovaný lingvistický výskum filo-zofickej terminológie. Terminologický aparát filozofie, vzhľadom na jeho špecifický charakter, ktorý je determinovaný širokou poznatkovou bázou filozofie, rôznorodými ideovými prúdmi a kon-cepčnými osobitosťami, nebol doteraz synchrónno-lingvisticky skúmaný. Cieľom tejto knihy je predstaviť viacaspektovú typologickú analýzu filozofickej terminológie (Schnädelbach, Holata, Kanichová) a na ňu nadväzujúci sémantický rozbor čiastkového súboru nemeckej filozofickej ter-minológie 20. storočia. Základom analýzy je systémová a sémantická korelácia odbornej a bežnej lexiky – jej jadro tvorí atraktívny sémantický potenciál vybraných nemeckých termínov a genetická súvislosť s paralelnými bežnými jednotkami nemeckého spisovného jazyka. V práci je so zreteľom na predmet skúmania uplatnený interdisciplinárny prístup. Zvolený metodický postup v empirickej časti práce reflektuje nové tendencie v riešení zložitého vzťahu jazyka a myslenia a opiera sa o ex-planačný potenciál troch jazykovedných disciplín: náuku o terminológii (Horecký, Wüster), lexi-kálnu sémantiku (Dolník, Lutzeier) a lexikografiu (Buzássyová). Prínos práce sa odráža v jej nároč-nom tematickom a koncepčnom poňatí, kombinovanom štrukturalisticko-kontextovo-konceptualistickom prístupe a v neposlednom rade v sprostredkovaní kľúča na riešenie dôležitých translatologických problémov.
Ľudská osoba Filozofická Antropológia
Edita Steinová - Terézia Benedikta z Kríža (1891 - 1942) - bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore - pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.
Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.
dostupné aj ako:
Ľudská osoba, filozofická antropológia
Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.
Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.
Doslov: sr. Dominika Alžbeta Dufferová.
Na stiahnutie
7,99 €
dostupné aj ako:
Filozofická fakulta Masarykovy univerzity. Pohledy na dějiny a současnost
Monografie se věnuje politickému, hospodářskému, vědeckému a sociálnímu vývoji Filozofické fakulty MU od doby jejího vzniku do současnosti. Filozofická fakulta je jednou z fakult založených zároveň se vznikem Masarykovy univerzity v roce 1919, avšak problémy s etablováním nového filozofického učiliště, především ekonomického rázu, způsobily, že s výukou se započalo až v roce 1921. Profesorský sbor pomohla naplnit Karlova univerzita. Autoři se zabývají v průřezu různorodými aktivitami fakulty (jde o jejich „pohledy“, jak zní v druhé části titulu). Sledují dislokaci jednotlivých pracovišť, vědecký přínos osobností a kateder, dramatické proměny politické situace atd. Podávají mnohostranný obraz instituce, jež slaví 90 let svého trvání.
Na stiahnutie
14,45 €
dostupné aj ako:
Filozofická teológia
Táto kniha vznikla na základe prednášok, ktoré mávam už niekoľko rokov pod názvom „filozofická teológia“ na Hochschule für Philosophie v Mníchove. Otázka Boha patrí už od antických čias k najvýznamnejším systematickým oblastiam filozofie. S touto otázkou nevstupuje do filozofie neznáma téma. Filozofia je na základe kontaktu s náboženskou tradíciou a teológiou stimulovaná k rozsiahlejšiemu záberu a k radikálnejším otázkam. Podľa svojej vlastnej štruktúry vyvíja filozofia argumentáciu, ktorej sa nemôže zrieknuť ani teológia, ak nechce „logos“ ako pojem brať naľahko. V tomto zmysle je teda filozofia podnetom pre teológiu. Užitočnosť tejto vzájomnosti dnes akoby na oboch stranách upadla do zabudnutia. Treba sa nad ňou znova zamyslieť a opäť sa ju snažiť oživiť. Práve to sa snaží urobiť táto kniha. (Josef Schmidt)
Vypredané
10,81 €
11,62 €
Filozofická terapia literárnej vedy
Výber z literárnovedných štúdií, esejí a rozhovorov z rokov 1991 až 2007 poprednej literárnej vedkyne a prekladateľky z nemčiny svedčí o jej zorientovanosti v súčasných tendenciách vo svetovej literatúre a v uvažovaní o nej. Zároveň podáva aj obraz o jej postojoch, historickej podmienenosti textov a o jej osobnej ľudskej situácii. Dôležitá časť vo výbere patrí aj osvetľovaniu niektorých stránok poetiky a esteticko-spoločenských súvislostí života a tvorby jej otca, básnika Valentína Beniaka.
Vypredané
6,94 €
7,30 €
Filozofická gymnastika
Pro řadu lidí je filozofie synonymem sousloví vznešená nuda, filozofie v podání Stephena Lawa je ale především uměním klást dobré otázky. Ostatně, každý z nás myslí filozicky, klade-li si otázky například jako: Jsou možné cesty časem? Mohly by stroje jednou začít přemýšlet? Existuje Bůh? S touto knihou prožijete pětadvacet intelektuálních dobrodružství, zamyšlení nad uvedenými tématy. Dialogická forma, názorné příklady i myšlenkové experimenty vás posunou o krok dál. Připravte se myslet bez záchranné sítě...
Vypredané
12,92 €
13,60 €
Náboženstvo a etika
Monografia Náboženstvo a etika (kult a hodnota) doc. PhDr. Evy Orbanovej, PhD. sa zaoberá aspektom axiologickej imanentizácie novodobých náboženských kultov, ktorý odráža tendencie postmodernej doby sprevádzané egotizmom, mobilnou epizodickosťou, individualizmom a kulminujúcim sekularizmom. V monografii sú analyzované novodobé spirituálne trendy, ktoré nahrádzajú tradičnú religiozitu. Príkladom je spirituálna reflexia, ktorá umožňuje človeku ostať duchovný ale zároveň konfesionálne neviazaným. Praktický rozmer práce mapuje a analyzuje filozoficko-náboženské, eticko-axiologické dimenzie kultov operujúcich na Slovensku propagovaných zväčša vo virtuálnom priestore.
Na sklade 1Ks
9,50 €
10,00 €
Reflexia školského manažmentu a vzdelávania školských manažérov
Publikácia je orientovaná na posúdenie monografií a článkov zo školského manažmentu a vzdelávania školských manažérov riaditeľov škôl. Jej cieľom je nielen prispieť k hlbšiemu prieniku do podstaty školského manažmentu a vzdelávania školských manažé
rov v Slovenskej republike, ale aj logicky usporiadať, analyzovať, porovnávať a hodnotiťvybrané publikované témy k tejto problematike, a tým prispieť ku kvalitnejšej orientácii v nich. Je určená riaditeľom škôl nastupujúcich do funkcie, ale aj skúse
ným riaditeľom skôl s riadiacou praxou, učiteľom so záujmom o perspektívny výkon riadiacej funkcie, študentom fakúlt učiteľského zamerania i lektorom, ktorí vzdelávajú školských manažérov.
Vypredané
5,04 €
5,30 €
Ku psychológii autodidaktov
Na rozdiel od osvojovania poznatkov v podmienkach školskej výučby (didaktika) existuje aj osvojovanie poznatkov v podmienkach samoučenia (autodidaktika). Teda samoučením rozumieme tú zložku osvojovania poznatkov, ktorá na rozdiel od skupinového vyučovania v škole prebieha v podmienkach individuálnej mimoškolskej (spravidla domácej) prípravy autodidaktov. Záujem odborníkov o túto problematiku sa zvyšuje úmerne so stúpajúcim nárastom poznatkov, ktorý sa v ostatnom čase označuje ako explozívny. Je známe, že vzdelávanie je vždy dvojzložkový proces. Realizuje ho nielen riadiaca zložka so svojím školským aparátom, inštitúciami a celou armádou učiteľov, ale aj riadená zložka autodidakti. V podmienkach explózie poznatkov riadiacej zložke prichodí riešiť večný problém výberu učebného materiálu, teda problém, čo z toho, čo sa pôvodne učilo ešte ponechať a čo z toho, čo ako nové sa vehementne tlačí do života pridať.
Filozofická a pedagogická antropologie
Autorka ve své práci zkoumá tu část filosofie a pedagogie, která se věnuje antropologii. Především se věnuje filosofickým a pedagogickým teoriím moderní doby, v nichž člověk sám sebe reflektuje jako východisko světa na jehož základě vytváří své vlastní specifické světy (svět vědy, kultury, práce, hodnot atd.). Rozborem reprezentativních antropologických teorií (např. W.Dilteye, M.Schelera, M.Bubera) autorka ukazuje možnosti, meze a slabiny dnešního antropologického myšlení.
Vypredané
6,49 €
6,83 €
Filozofická fakulta Masarykovy univerzity
Reprezentativní publikace mapuje hlavní obrysy vývoje i aktuální stav brněnské filozofické fakulty, která vždy patřila k předním českým vysokoškolským institucím a osobnosti s ní spjaté spoluurčovaly ráz celého regionu. Autoři se zaměřili jednak na politický a hospodářský vývoj fakulty a její vědecký přínos, jednak na vztah učitelů a žáků a na proměny vztahů mezi fakultou a dalšími společenskými subjekty. Dějiny fakulty jsou prezentovány též jako historie určitého genia loci, který souvisí s fakultním areálem a intetektuálním brněnským prostředím.
Vypredané
16,88 €
17,77 €
dostupné aj ako:
Antisemitizmus ako archetypálny predsudok
Antisemitizmus predstavuje špecifický variant ľudskej predpojatosti, ktorého pochopenie môže prispieť k zodpovedaniu širšej otázky predsudkov. Univerzálnu a v zásade prenosnú povahu predpojatosti a jej schopnosť absorbovať rozmanité ideologické zdroje a východiská sa práca snaží preukázať prostredníctvom filozofickej analýzy základných príčin, štruktúr a mechanizmov protižidovského sentimentu a jeho miesta v individuálnej a spoločenskej realite. Skúmanie si kladie tri základné otázky: Čo je antisemitizmus? Ktoré sú jeho základné charakteristiky? Čo nám môže antisemitizmus povedať o predsudkoch ako takých? Horizontálnym cieľom práce je spochybnenie tradičnej predstavy o bytostnej iracionálnosti predsudkov. Práca sa preto zameriava na komplexnosť vzťahu medzi predsudkami a (i)racionalitou, ktorý je kľúčom k pochopeniu pôvodu nášho sklonu k nenávisti inakosti. Predsudky nie sú fenoménom závislým výlučne na miere rozumnosti, vzdelania či sociálnom pôvode ich nositeľa. Naopak, predsudky nachádzame vo významnej miere aj u jedincov, ktorých intelekt a rozhľadenosť sú obrovské a sociálna situácia uspokojivá. Okrem toho, na rozdiel od živelnej nenávisti nevzdelanca, predpojatá argumentácia intelektuála nachádza najlepšieho spojenca práve v rozume. Racionalizovanie (intelektualizovanie) možno považovať za jednu z vitálnych stratégií predpojatosti v jej boji o prežitie.
Na sklade 1Ks
7,60 €
8,00 €
Acta Moralia Tyrnaviensia IV.
Riešitelia grantovej úlohy VEGA č. 1/0213/10, ktorej témou je Fenomén krásy v reflexii ruského a slovanského myslenia 20. storočia sa v prvej etape vedeckovýskumného riešenia sústredili na Slovanské motívy krásy v etike, estetike a morálnej filozofi
i.
Cieľom bolo skúmať nielen inšpiratívnu tvorivosť, ale aj samotnú ašpiráciu vidieť a rozpoznať krásu v kontexte dejín. Živé kontinuálne úsilia Slovanov, či už Rusov, Poliakov, Čechov, Slovákov, Slovincov, Chorvatov, Srbov, Bulharov postulujú is
tú vzájomnú blízkosť. Úlohou tejto ich synergie je preniesť do spoločenstva národov predovšetkým duchovné posolstvo o podstatnom, ktoré počíta so senzibilitou duše a s jednoduchosťou. Rezonujúca retrospektívna pamäť minulých čias a vnútornej skúsenos
ti, aktuálna prítomnosť i budúca eschatologická perspektíva predstavujú duchovný potenciál, ktorý Slovanom umožňuje oživovať a pripomínať to, čo je dlhodobo navrstvované vo vzájomných vzťahoch, v religiózno-duchovnom vyzrievaní a vo vedeckých interdi
sciplinárnych koreláciách. To, čo je vo vnútri a zároveň nástojčivo tryská zvnútra sa potom zviditeľňuje a objektivizuje v oblasti morálky, etiky, estetiky, umenia, kultúry, politiky.
Jednotlivé príspevky predkladaného zborníka sú čiastkovými výsle
dkami riešenia. Akcentujú vekmi overenú a životnými udalosťami zocelenú pravdu, že v slovanskom kontexte všeobecne a v jednotlivých slovanských národoch s príznačnými a diferencovanými osobitosťami sú pojmy dobro a krása neprehľadnuteľnou realitou. V
o všeobecnosti sú chápané súvzťažne ako vzájomne podmieňujúca sa realita. Slovania si živo uvedomujú, že všetko, čo je skutočne krásne, človeka priťahuje, pozdvihuje, inšpiruje, provokuje k harmónii a jednote, a to aj napriek tomu, že krása je krehk
á a fragmentarizujúco komplementárna. Tu niekde je dôvod prečo sa musíme o pravdu, dobro alebo krásu namáhať. Na jednej strane totiž nechávajú v ľuďoch tušiť nekonečné bohatstvo ducha, na druhej prostredníctvom individuálnych a spoločensko-skúsenostn
ých zážitkov pripravujú ľudský zrak na konkrétne a reálne videnie budúceho jasu absolútnej pravdy, naozajstného dobra a premenenej krásy.
Obsah zborníka možno tematicky rozdeliť na reflexie o kráse vo význame všeobecnejšom, zahŕňajúcom kontext slov
anstva od jeho prvých písomných zmienok, ako aj konkrétnejšie úvahy, ktoré poukazujú na obohacujúce špecifikácie krásy v tvorivom myslení Slovákov, Rusov, Poliakov a Čechov.
Idey Slovanov a ich mentalita sú presiaknuté vzájomnými väzbami, ako napr.
jazyková a kultúrna blízkosť, geografická či politická podmienenosť. Samozrejme, že niekedy táto vzájomnosť rezonujú silnejšie, inokedy slabšie, ale takmer vždy sa ozýva potreba bytostného presahu nasmerovaná k všejednote.
Sociálno - etické motívy v súčasnej ruskej filozofii
Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti. Súčasné ruské myslenie poskytuje hlboké a pritom realistické idey a môže sa stať objavnou cestou motivujúcou k premene zmýšľania na prospech jednoty, ktorá oponuje snahám po moci bez osobností, po hedonizme a pôžitkárstve, či po prehnanej erotizácii života. Ruská skúsenosť môže byť cenným prispevkom ku globálnemu očisteniu v oblasti medziľudských vzťahov.